{"id":9573,"date":"2026-04-26T21:45:04","date_gmt":"2026-04-26T19:45:04","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9573"},"modified":"2026-04-26T21:45:04","modified_gmt":"2026-04-26T19:45:04","slug":"cernobylska-atomova-elektraren","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9573","title":{"rendered":"\u010cernoby\u013esk\u00e1 at\u00f3mov\u00e1 elektr\u00e1re\u0148"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori+<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 81,2 %, Pelex 5,4 %, Jetam2 4,1 %, 2A02:AB04:3C0:6D00:8839:7 3,3 %, 95.103.124.1 2,6 %\u00a0<\/span>(over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n
\"\"<\/a>

Poh\u013ead na elektr\u00e1re\u0148 v roku 2013. V\u013eavo je vidie\u0165 obl\u00fak rozostavan\u00e9ho nov\u00e9ho sarkof\u00e1gu.<\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Sch\u00e9ma elektr\u00e1rne s vyzna\u010den\u00edm jej dokon\u010den\u00fdch blokov<\/p><\/div>\n

\u010cernoby\u013esk\u00e1 at\u00f3mov\u00e1 elektr\u00e1re\u0148<\/strong> je at\u00f3mov\u00e1 elektr\u00e1re\u0148 bl\u00edzko mesta Pripja\u0165 na Ukrajine, 13 km severoz\u00e1padne od mesta \u010cernoby\u013e, 16 km od hranice Ukrajiny a Bieloruska a asi 110 km severne od Kyjeva. 26. apr\u00edla 1986 sa pri nedodr\u017ean\u00ed prev\u00e1dzkov\u00fdch predpisov stala miestom dosia\u013e najhor\u0161ej jadrovej hav\u00e1rie v dejin\u00e1ch jadrovej energetiky, pri ktorej bol zni\u010den\u00fd jeden zo \u0161tyroch jadrov\u00fdch blokov a do\u0161lo k r\u00e1dioakt\u00edvnemu zamoreniu rozsiahleho \u00fazemia. Kr\u00e1tko po katastrofe bol zni\u010den\u00fd reaktor prekryt\u00fd tzv. sarkof\u00e1gom, aby zn\u00ed\u017eil r\u00e1dioakt\u00edvnu kontamin\u00e1ciu a chr\u00e1nil reaktor pred \u010fal\u0161\u00edm po\u0161koden\u00edm, ktor\u00e9 by mohlo vies\u0165 k mas\u00edvnej kontamin\u00e1cii. V roku 2016 bola dokon\u010den\u00e1 v\u00fdstavba nov\u00e9ho sarkof\u00e1gu. Sarkof\u00e1g nahradil p\u00f4vodn\u00fd kryt, ktor\u00fd sa \u010dasom za\u010dal rozpada\u0165.<\/p>\n

Opis<\/h2>\n

Elektr\u00e1re\u0148 sa skladala zo \u0161tyroch blokov a spolo\u010dnej turb\u00ednovej haly. Turb\u00ednov\u00e1 hala s d\u013a\u017ekou takmer 1 km bola na v\u00fdchodnom konci zakon\u010den\u00e1 \u0161tvorposchodovou kancel\u00e1rskou budovou, v ktorej mali kancel\u00e1rie riadite\u013e a jeho podriaden\u00ed. Turb\u00ednov\u00e1 hala obsahovala osem turb\u00edn postaven\u00fdch v rade. K hale sa prip\u00e1jali jednotliv\u00e9 bloky, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00fd ukr\u00fdval vlastn\u00fd jadrov\u00fd reaktor a jeho vlastn\u00fa dozorov\u0148u. Tret\u00ed a \u0161tvrt\u00fd blok sa vizu\u00e1lne odli\u0161ovali od prv\u00e9ho a druh\u00e9ho bloku, preto\u017ee na rozdiel od nich ich postavili pod jednou strechou, a to z d\u00f4vodu \u00faspory \u010dasu a materi\u00e1lu. V\u00fd\u0161ka reaktorov\u00fdch blokov bola ekvivalentn\u00e1 vy\u0161e dvadsiatym poschodiam, jej podla\u017eia sa v\u0161ak neozna\u010dovali poschodiami, ale vzdialenos\u0165ou od ter\u00e9nu. Medzi turb\u00ednovou halou a blokmi s reaktormi sa tiahla spojovacia chodba. S\u00fa\u010das\u0165ou elektr\u00e1rne bola aj ve\u013ek\u00e1 n\u00e1dr\u017e s chladiacou vodou.<\/p>\n

Dozorov\u0148a 4. bloku bola miestnos\u0165 bez okien s rozmermi cca 20 \u00d7 10 m. Pracoval v nej ved\u00faci zmeny, hlavn\u00fd in\u017einier riadenia reaktora (SIUR), hlavn\u00fd in\u017einier riadenia turb\u00edn a hlavn\u00fd in\u017einier riadenia bloku.<\/p>\n

Kon\u0161trukcia reaktorov<\/h2>\n

V\u0161etky \u0161tyri reaktory boli reaktormi typu RBMK-1000. \u010c\u00edslo 1000 zna\u010dilo, \u017ee vedeli vyprodukova\u0165 zhruba 1000 MW elektriny. Spolo\u010dne vyr\u00e1bali 10 % ukrajinskej elektriny. Jeden reaktor by sta\u010dil na z\u00e1sobovanie polovice Kyjeva. Vo svojej dobe bol tento typ reaktorov najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm typom jadrov\u00e9ho reaktora sveta. V roku 1985, poslednom roku pred katastrof\u00e1lnou nehodou, vyprodukovala elektr\u00e1re\u0148 29 mili\u00e1rd kW elektrickej energie, \u010do bolo rovnako ako v\u0161etky elektr\u00e1rne vo vtedaj\u0161om \u010cesko-Slovensku dohromady.<\/p>\n

Ka\u017ed\u00fd z reaktorov mal v\u00fd\u0161ku 7 metrov a \u0161\u00edrku 11,8 metra. Nenach\u00e1dzali sa v tzv. tlakov\u00fdch n\u00e1dob\u00e1ch, ktor\u00e9 si tento typ reaktorov vy\u017eadoval. Kon\u0161trukcia, v ktorej boli umiestnen\u00e9 (kovov\u00e9 platne, tzv. biologick\u00e9 \u0161t\u00edty, zhora a zdola, \u017eelezobet\u00f3n naokolo), nesp\u013a\u0148ala podmienky na to, aby sa dala pova\u017eova\u0165 za ochrann\u00fa stavbu na zadr\u017eiavanie v pr\u00edpade nehody. Tlakov\u00e1 schr\u00e1nka pre reaktory \u010dernoby\u013esk\u00fdch rozmerov by toti\u017e u ka\u017ed\u00e9ho bloku zdvojn\u00e1sobila n\u00e1klady na jeho v\u00fdstavbu. Napriek tomu, \u017ee sovietski ministri o t\u00fdchto nedostatkoch vedeli, predpokladalo sa, \u017ee pri dodr\u017eiavan\u00ed bezpe\u010dnostn\u00fdch predpisov nehroz\u00ed ve\u013ek\u00e1 nehoda. Navy\u0161e palivo reaktora bolo rozdelen\u00e9 do 1600 men\u0161\u00edch tlakov\u00fdch n\u00e1dob. Reaktory boli chladen\u00e9 vodou v jedinom okruhu, ktor\u00e1 bola z d\u00f4vodu pretekania akt\u00edvnou z\u00f3nou r\u00e1dioakt\u00edvna. T\u00e1to voda bola zohriata jadrovou reakciou a\u017e na 280\u00b0C, no vysok\u00fd tlak, pod ktor\u00fdm pr\u00fadila, jej za t\u00fdchto podmienok nedovo\u013eoval meni\u0165 sa na paru. A\u017e v separ\u00e1toroch bola zmenen\u00e1 na paru a presmerovan\u00e1 tak, aby rozt\u00e1\u010dala turb\u00edny, ktor\u00e9 vyr\u00e1bali elektrick\u00fa energiu. Na turb\u00ednach doch\u00e1dzalo z tejto r\u00e1dioakt\u00edvnej vody k mal\u00fdm \u00fanikom radi\u00e1cie.<\/p>\n

Tepeln\u00fd v\u00fdkon jedn\u00e9ho reaktora bol 3 600 MW. Pri n\u00edzkych v\u00fdkonoch sa reaktory st\u00e1vali nestabiln\u00fdmi a ich prev\u00e1dzka bola za n\u00edzkych v\u00fdkonov zak\u00e1zan\u00e1 (toto pravidlo sa ale pri \u010dernoby\u013eskej hav\u00e1rii poru\u0161ilo).<\/p>\n

Reaktory mali po 1 659 palivov\u00fdch kan\u00e1lov naplnen\u00fdch oxidom urani\u010dit\u00fdm a 211 regula\u010dn\u00fdch ty\u010d\u00ed s karbidom tetrab\u00f3ru, ktor\u00e9 pohlcovan\u00edm neutr\u00f3nov spoma\u013eovali priebeh reakcie v palive. Po\u010det zasunut\u00fdch ty\u010d\u00ed teda ovplyv\u0148oval r\u00fdchlos\u0165 jadrovej reakcie. Reaktory sa ovl\u00e1dali z dozorovne prostredn\u00edctvom troch dlh\u00fdch ovl\u00e1dac\u00edch panelov zo siv\u00e9ho plechu umiestnen\u00fdch do polkruhu pri prednej stene. V dozorovni zvy\u010dajne pracovala \u0161tvor\u010dlenn\u00e1 skupina.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Jadro 4. reaktoru v \u010cernobyle: Poz\u00edcia riadiacich ty\u010d\u00ed (h\u013abka ponorenia v centimetroch) pod\u013ea posledn\u00fdch \u00fadajov, cca 1,5 min\u00faty pred expl\u00f3ziou 26. apr\u00edla 1986.
* zelen\u00e1: (167) regula\u010dn\u00e9 (riadiace) ty\u010de * modr\u00e1: (12) neutr\u00f3nov\u00e9 detektory * \u017elt\u00e1: (32) skr\u00e1ten\u00e9 absorp\u010dn\u00e9 ty\u010de zasunut\u00e9 zospodu do jadra reaktoru * siv\u00e1: (1661) tlakov\u00e9 trubice s ur\u00e1nov\u00fdm palivom * \u010derven\u00e1: (12) automatick\u00e9 riadiace ty\u010de<\/p><\/div>\n

Za najz\u00e1va\u017enej\u0161iu mo\u017en\u00fa hav\u00e1riu v tomto type reaktorov pova\u017eovali projektanti prasknutie tlakov\u00fdch trub\u00edc. V\u00fdpo\u010dty s\u00edce ukazovali, \u017ee pri prasknut\u00ed troch alebo \u0161tyroch trub\u00edc naraz by mohlo d\u00f4js\u0165 k ni\u010div\u00e9mu v\u00fdbuchu, tak\u00e1 mo\u017enos\u0165 v\u0161ak bola pova\u017eovan\u00e1 za nere\u00e1lnu a nikto sa na tento scen\u00e1r nepripravil.<\/p>\n

V elektr\u00e1rni, tak ako aj vo viacer\u00fdch sovietskych jadrov\u00fdch elektr\u00e1r\u0148ach mimo \u00fazemia dne\u0161n\u00e9ho Ruska, pracovali najm\u00e4 rusk\u00ed pracovn\u00edci.<\/p>\n

Hist\u00f3ria<\/h2>\n

Pred hav\u00e1riou<\/h3>\n

Stavba elektr\u00e1rne sa za\u010dala v roku 1970 ne\u010faleko severnej hranici Ukrajiny, 15 km severoz\u00e1padne od miesta \u010cernoby\u013e. \u00dazemie bolo vybran\u00e9 zo \u0161estn\u00e1stich kandid\u00e1tov preto, preto\u017ee i\u0161lo o riedko os\u00eddlen\u00fa oblas\u0165 v bl\u00edzkosti rieky Pripja\u0165, ktorej voda bola nevyhnutn\u00e1 pre elektr\u00e1re\u0148. Z\u00e1rove\u0148 ne\u0161lo o ba\u017einat\u00fd ter\u00e9n. Podzemn\u00e9 vody v\u0161ak boli bl\u00edzko k povrchu, preto sa pri budovan\u00ed z\u00e1kladov muselo premiestni\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo (700 000 m2) p\u00f4dy. V\u00fdstavba sa oneskorovala kv\u00f4li nedostatku pracovn\u00edkov a materi\u00e1lu. Reaktor \u010d. 1 bol dokon\u010den\u00fd s takmer dvojro\u010dn\u00fdm oneskoren\u00edm v roku 1977. Oslavy pri pr\u00edle\u017eitosti jeho spustenia prebehli 27. septembra. Nasledovali reaktory \u010d. 2 (1978), \u010d. 3 (1981) a reaktor \u010d. 4 (1983). Dva \u010fal\u0161ie reaktory (\u010d. 5 a \u010d. 6 aj tie s kapacitou 950 MW) boli v \u010dase hav\u00e1rie rozostavan\u00e9, ich dokon\u010denie sa o\u010dak\u00e1valo do konca roku 1986.<\/p>\n

Riadite\u013eom elektr\u00e1rne bol Viktor Brjuchanov, ktor\u00fd mal za \u00falohu aj doh\u013ead nad stavbou elektr\u00e1rne a mesta Pripja\u0165, v ktorom pracovn\u00edci elektr\u00e1rne a ich rodiny b\u00fdvali. V\u00fdstavbou elektr\u00e1rne bol poveren\u00fd Vasyl Kyzyma.<\/p>\n

Aby sa dosiahlo ur\u00fdchlenie otvorenia elektr\u00e1rne, Brjuchanov spolu s \u010dlenmi r\u00f4znych ministerstiev, ktor\u00e9 sa podie\u013eali na v\u00fdstavbe a testovan\u00ed zariadenia, podp\u00edsal, \u017ee prebehol bezpe\u010dnostn\u00fd test, ktor\u00fd sa v skuto\u010dnosti nevykonal. Tento test mal preuk\u00e1za\u0165, \u017ee v pr\u00edpade v\u00fdpadku elektrick\u00e9ho pr\u00fadu by \u0161tiepna reakcia v reaktore pokra\u010dovala dostato\u010dne dlho na to, aby viedla k vytvoreniu elektriny poh\u00e1\u0148aj\u00facej \u010derpadl\u00e1 po dobu pribli\u017ene 50 sek\u00fand, k\u00fdm nenabehn\u00fa dieselov\u00e9 gener\u00e1tory na poh\u00e1\u0148anie \u010derpadiel. Tieto \u010derpadl\u00e1 vh\u00e1\u0148aj\u00fa do reaktora vodu, ktor\u00e1 je esenci\u00e1lna pre jeho bezpe\u010dn\u00e9 fungovanie. Test bol v\u0161ak odlo\u017een\u00fd a\u017e na dobu po spusten\u00ed elektr\u00e1rne. O t\u00fato sk\u00fa\u0161ku sa po spusten\u00ed elektr\u00e1rne viackr\u00e1t pok\u00fasili, no zaka\u017ed\u00fdm ne\u00faspe\u0161ne.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Vn\u00fatri elektr\u00e1rne \u2013 kontroln\u00e1 miestnos\u0165 Bloku 1<\/p><\/div>\n

Reaktory RBMK trpeli projektov\u00fdmi aj v\u00fdrobn\u00fdmi nedostatkami. Ich ovl\u00e1danie v \u010dernoby\u013eskej elektr\u00e1rni sa uk\u00e1zalo by\u0165 ve\u013emi n\u00e1ro\u010dn\u00e9. V Moskve sa pri sk\u00faman\u00ed tohto typu reaktorov nach\u00e1dzali \u010fal\u0161ie z\u00e1va\u017en\u00e9 nedostatky. Agent\u00fara NIKIET, ktor\u00e1 tento typ reaktoru vyvinula, urobila tajn\u00fa \u0161t\u00fadiu, v ktorej op\u00edsala dev\u00e4\u0165 z\u00e1sadn\u00fdch nedostatkov reaktorov RBMK. Namiesto zmeny ich kon\u0161trukcie sa v\u0161ak len upravovali pokyny pre ich ovl\u00e1danie. Zamestnanci v\u0161ak neboli varovan\u00ed, \u010do sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 pri ich nedodr\u017ean\u00ed. Boli presved\u010den\u00ed, \u017ee reaktor typu RBMK nem\u00f4\u017ee vybuchn\u00fa\u0165. V\u00e1\u017ene hav\u00e1rie in\u00fdch reaktorov tohto typu, ktor\u00e9 predch\u00e1dzali \u010dernoby\u013eskej hav\u00e1rii, sa na verejnos\u0165 nedostali.<\/p>\n

9. septembra 1982 do\u0161lo v bloku 1 elektr\u00e1rne k nehode. Na reaktore sa vykonal test, ktor\u00fd sp\u00f4sobil prehriatie a \u010diasto\u010dn\u00e9 po\u0161kodenie palivovej zostavy a grafitu v reaktore. Do\u0161lo k \u00faniku radi\u00e1cie, zamoren\u00e1 bola a\u017e oblas\u0165 do \u0161trn\u00e1s\u0165 kilometrov od elektr\u00e1rne, hoci Brjuchanov a hlavn\u00fd in\u017einier elektr\u00e1rne to popierali. Ulice Pripjati postriekali dekontamina\u010dn\u00e9 vozidl\u00e1 penou. Straty na \u017eivotoch neboli. Opravy a dekontamin\u00e1cia trvali osem mesiacov, pri\u010dom pracovn\u00edci, ktor\u00ed vyn\u00e1\u0161ali kusy grafitu z reaktora vo vedr\u00e1ch, boli vystaven\u00ed zna\u010dn\u00fdm d\u00e1vkam o\u017eiarenia. Hav\u00e1riu klasifikovali ako pr\u00edsne tajn\u00fa.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161ia hav\u00e1ria<\/h3>\n
\"\"<\/a>

\u0164a\u017eko po\u0161koden\u00fd blok 4 po \u010dernoby\u013eskej hav\u00e1rii<\/p><\/div>\n

25. apr\u00edla 1986, pri pr\u00edle\u017eitosti pl\u00e1novanej odst\u00e1vky 4. bloku reaktora, bola napl\u00e1novan\u00e1 bezpe\u010dnostn\u00e1 sk\u00fa\u0161ka, ktor\u00e1 mala prebehn\u00fa\u0165 u\u017e pred troma rokmi. Bola v\u0161ak odlo\u017een\u00e1 na sobotu 26. apr\u00edla 1986 kr\u00e1tko po polnoci. Z toho d\u00f4vodu ju vykon\u00e1vala nov\u00e1 zmena, ktor\u00e1 nebola na tento test za\u0161kolen\u00e1. Vinou odpojenia bezpe\u010dnostn\u00fdch syst\u00e9mov, neznalosti nestabiln\u00e9ho stavu reaktora a rozkazov Anatolija Stepanovi\u010da \u010eatlova, ktor\u00fd experiment riadil, bolo z reaktoru vytiahnut\u00fdch prive\u013ea regula\u010dn\u00fdch ty\u010d\u00ed. V\u00fdkon reaktora v d\u00f4sledku toho a v d\u00f4sledku zn\u00ed\u017eenia pr\u00fadenia chladiacej kvapaliny, ktor\u00e9 bolo s\u00fa\u010das\u0165ou experimentu, za\u010dal n\u00e1hle st\u00fapa\u0165. Jeden z \u010dlenov zmeny sa ho pok\u00fasil zastavi\u0165 stla\u010den\u00edm tla\u010didla havarijnej ochrany AZ-5, ktor\u00fd mal do reaktora vsun\u00fa\u0165 v\u0161etky regula\u010dn\u00e9 ty\u010de a t\u00fdm jadrov\u00fa reakciu zastavi\u0165. Reaktor v\u0161ak u\u017e bol pr\u00edli\u0161 prehriaty a do jeho teplom zdeformovan\u00fdch kan\u00e1lov sa ty\u010de zasunuli len do jednej tretiny. Ich hroty navy\u0161e e\u0161te zv\u00fd\u0161ili v\u00fdkon. Zvy\u0161n\u00e1 voda v reaktore sa premenila na paru a jej obrovsk\u00fd tlak vyrazil mas\u00edvny horn\u00fd biologick\u00fd \u0161t\u00edt. Dvojit\u00e1 expl\u00f3zia zni\u010dila strechu reaktorovej haly, tak\u017ee priamo do atmosf\u00e9ry za\u010dalo unika\u0165 ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo r\u00e1dioakt\u00edvneho materi\u00e1lu. Viacer\u00ed pracovn\u00edci dostali smrte\u013en\u00fa d\u00e1vku o\u017eiarenia z r\u00e1dioakt\u00edvnych trosiek. Pre nedostato\u010dn\u00fa dozimetrick\u00fa vybavenos\u0165 a nepripustenie si, \u017ee v\u00fdbuch sp\u00f4sobil katastrofu a\u017e tak\u00e9ho rozsahu, v\u0161ak o sile o\u017eiarenia nevedeli. Smrte\u013en\u00fa d\u00e1vku dostali aj viacer\u00ed po\u017eiarnici, ktor\u00fdch privolali uhasi\u0165 po\u017eiar sp\u00f4soben\u00fd expl\u00f3ziou. Horenie samotn\u00e9ho obsahu reaktora navy\u0161e nebolo mo\u017en\u00e9 zastavi\u0165 hasen\u00edm vodou. Reaktor sa napokon podarilo po vy\u0161e t\u00fd\u017edni uhasi\u0165 a\u017e tak, \u017ee na\u0148 z helikopt\u00e9r zhadzovali piesok s b\u00f3rom (pod\u013ea in\u00fdch zdrojov horel a\u017e do vyhorenia v\u0161etk\u00e9ho grafitu). Aj mnoh\u00ed piloti t\u00fdchto helikopt\u00e9r pritom dostali smrte\u013en\u00e9 d\u00e1vky o\u017eiarenia.<\/p>\n

Z neznalosti a v snahe utaji\u0165 rozsah tejto hav\u00e1rie prebehla evaku\u00e1cia miestneho obyvate\u013estva a\u017e s oneskoren\u00edm. \u010eal\u0161ie obete na \u017eivotoch boli medzi likvid\u00e1tormi, ktor\u00ed boli povolan\u00ed, aby zabr\u00e1nili \u010fal\u0161iemu \u0161\u00edreniu r\u00e1dioakt\u00edvnej kontamin\u00e1cie a riziku \u010fal\u0161\u00edch expl\u00f3zi\u00ed. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 nebezpe\u010dn\u00fa \u00falohu mali likvid\u00e1tori, ktor\u00ed odstra\u0148ovali silne r\u00e1dioakt\u00edvne trosky zo strechy elektr\u00e1rne.<\/p>\n

Zvy\u0161n\u00e9 tri reaktory boli v \u010dase hav\u00e1rie v prev\u00e1dzke. V de\u0148 hav\u00e1rie ved\u00faci zmeny 3. bloku, Jurij Bagdasarov, navzdory svojmu ved\u00facemu Fominovi, nechal odstavi\u0165 blok 3. O 16 hod\u00edn nesk\u00f4r padlo rozhodnutie o vypnut\u00ed blokov 1 a 2. Viktor Brjuchanov bol z poz\u00edcie riadite\u013ea odvolan\u00fd, uv\u00e4znen\u00fd a spolu s piatimi \u010fal\u0161\u00edmi mu\u017emi ods\u00faden\u00fd za ich \u00fa\u010das\u0165 na hav\u00e1rii. Nov\u00fdm riadite\u013eom elektr\u00e1rne sa stal dovtedaj\u0161\u00ed stran\u00edcky tajomn\u00edk elektr\u00e1rne, Sergej Para\u0161in.<\/p>\n

Po hav\u00e1rii<\/h3>\n

Dekontamin\u00e1cia elektr\u00e1rne<\/h4>\n

Napriek medzin\u00e1rodn\u00fdm po\u017eiadavk\u00e1m na okam\u017eit\u00fa likvid\u00e1ciu elektr\u00e1rne ukrajinsk\u00e1 vl\u00e1da kv\u00f4li nedostatku elektriny v krajine od 29. septembra 1986 za\u010dala op\u00e4tovne uv\u00e1dza\u0165 do prev\u00e1dzky tri ost\u00e1vaj\u00face reaktory, po\u010dn\u00fac 1. blokom. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa uskuto\u010dnila oslava, v r\u00e1mci ktorej trojica radia\u010dn\u00fdch d\u00f4stojn\u00edkov vyliezla na kom\u00edn a vo v\u00fd\u0161ke 150 metrov priviazali k z\u00e1bradliu \u010derven\u00fa z\u00e1stavu.<\/p>\n

Reaktory a ich regula\u010dn\u00e9 ty\u010de predt\u00fdm podst\u00fapili zmeny a vylep\u0161enia, zo strechy elektr\u00e1rne sa zase odstr\u00e1nil hor\u013eav\u00fd materi\u00e1l. Spr\u00edsnili sa aj bezpe\u010dnostn\u00e9 opatrenia. Cel\u00e1 elektr\u00e1re\u0148 bola dekontaminovan\u00e1, aby pr\u00edli\u0161 neohrozovala obsluhu zost\u00e1vaj\u00facich reaktorov: od j\u00fana 1986 sa v\u0161etky bet\u00f3nov\u00e9 povrchy aj oh\u0148ovzdorn\u00e9 n\u00e1tery sa o\u0161krabali, obr\u00fasili, osekali alebo odstr\u00e1nili. Podlahy a steny elektr\u00e1rne sa vypa\u013eovali kyselinou, postrekovali r\u00fdchloschn\u00facimi polym\u00e9rmi alebo pokr\u00fdvali hrubou vrstvou plastu. V\u0161etko elektrick\u00e9 vybavenie sa vy\u010distilo zmesou alkoholu a fre\u00f3nu.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m bolo o\u010disti\u0165 strechu 3. bloku a spolo\u010dn\u00fd kom\u00edn so 4. blokom od r\u00e1dioakt\u00edvnych trosiek, ktor\u00e9 tam popadali po v\u00fdbuchu. Po ne\u00faspe\u0161n\u00fdch pokusoch urobi\u0165 to robotmi sa na to nasadili tzv. bioroboti \u2013 \u013eudia v improvizovanej v\u00fdstroji, ktor\u00fdch boli tis\u00edce, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd z nich mohol v tejto silno zamorenej z\u00f3ne pracova\u0165 iba ve\u013emi kr\u00e1tko. Trosky 4. bloku sa zaliali roztopen\u00fdm olovom a za\u010dalo sa s v\u00fdstavbou sarkof\u00e1gu, ktor\u00e9 prebiehala nepretr\u017eite vo dne v noci sedem dn\u00ed v t\u00fd\u017edni. Pri dokon\u010dovan\u00ed sarkof\u00e1gu sa medzi 3. a 4. blokom postavili hrub\u00e9 bet\u00f3nov\u00e9 steny. Napriek tomu ale zostal tret\u00ed blok nato\u013eko r\u00e1dioakt\u00edvny, \u017ee jeho obsluha sa musela strieda\u0165 s obsluhou prv\u00e9ho a druh\u00e9ho bloku, aby sa im prir\u00fdchlo nenazbierala maxim\u00e1lna povolen\u00e1 d\u00e1vka.<\/p>\n

U\u017e v roku 1988 bolo zn\u00e1mych mno\u017estvo probl\u00e9mov so sarkof\u00e1gom vr\u00e1tane str\u00e1cania jeho stability. Pod sarkof\u00e1g \u0161tvrt\u00e9ho bloku cel\u00e9 roky chodili vedci, aby zmapovali trosky reaktora a p\u00e1trali po osude zvy\u0161kov jadrov\u00e9ho paliva, ktor\u00e9 v\u00fdbuch nevymr\u0161til z reaktora.<\/p>\n

Odstavovanie elektr\u00e1rne<\/h3>\n

V Ukrajine vzniklo nieko\u013eko organiz\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 po\u017eadovali uzavretie elektr\u00e1rne. Najv\u00e4\u010d\u0161ia z nich mala n\u00e1zov Ruch<\/em>. Vo febru\u00e1ri 1990 odhlasoval ukrajinsk\u00fd parlament uzavretie elektr\u00e1rne do roku 1995. Napriek opatreniam na zlep\u0161enie bezpe\u010dnosti 11. okt\u00f3bra 1991 do\u0161lo v Bloku 2 k v\u00e1\u017enej nehode. V turb\u00ednovej miestnosti vypukol po\u017eiar, ktor\u00fd sa s\u00edce podarilo uhasi\u0165, ale v jeho d\u00f4sledku sa turb\u00edna za\u010dala ot\u00e1\u010da\u0165 abnorm\u00e1lne r\u00fdchlo, po\u0161kodila sa a sp\u00f4sobila \u010fal\u0161\u00ed po\u017eiar. Jedna \u010das\u0165 strechy sa zr\u00fatila. Samotn\u00fd reaktor s\u00edce po\u0161koden\u00fd nebol, ale Blok 2 si vy\u017eadoval prive\u013ek\u00e9 opravy, a tak nov\u00e1 ukrajinsk\u00e1 vl\u00e1da rozhodla blok neobnovova\u0165. Vl\u00e1da na z\u00e1klade tohto incidentu odhlasovala uzavretie celej elektr\u00e1rne e\u0161te sk\u00f4r, u\u017e v roku 1993. Na jese\u0148 v roku 1993 v\u0161ak toto rozhodnutie zvr\u00e1tili. Ukrajina toti\u017e po rozpade Sovietskeho zv\u00e4zu \u010delila hospod\u00e1rskej a ekonomickej kr\u00edze. V roku 1994 produkoval \u010cernoby\u013e takmer 6 % elektrickej energie \u0161t\u00e1tu a pracovn\u00edci v\u010faka platom, vysok\u00fdm na vtedaj\u0161ie ukrajinsk\u00e9 pomery, nechceli elektr\u00e1re\u0148 ako zdroj pr\u00edjmu uprostred kr\u00edzy opusti\u0165, navzdory vysok\u00fdm d\u00e1vkam o\u017eiarenia, ktor\u00e9 dost\u00e1vali.<\/p>\n

V decembri 1995 z\u00e1stupcovia G7, Eur\u00f3pskej \u00fanie a Ukrajiny podp\u00edsali memorandum, ktor\u00e9 s\u013eubovalo pomoc pri rekon\u0161trukcii a v\u00fdstavbe nov\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed na Ukrajine, aby mohla by\u0165 \u010cernoby\u013esk\u00e1 elektr\u00e1re\u0148 odstaven\u00e1 do roku 2000. Prezident Leonid Danylovy\u010d Ku\u010dma v\u0161ak vyhl\u00e1sil, \u017ee mus\u00ed najprv d\u00f4js\u0165 k v\u00fdstavbe dvoch nov\u00fdch reaktorov a k uzavretiu \u010dernoby\u013eskej elektr\u00e1rne d\u00f4jde a\u017e potom. Reaktor \u010d\u00edslo 1 bol v\u0161ak bol skuto\u010dne odstaven\u00fd v novembri 1996 ako \u010das\u0165 dohody medzi ukrajinskou vl\u00e1dou a medzin\u00e1rodn\u00fdmi organiz\u00e1ciami ako je Medzin\u00e1rodn\u00e1 agent\u00fara pre at\u00f3mov\u00fa energiu (IAEA) o ukon\u010den\u00ed \u010dinnosti elektr\u00e1rne. Ako kompenz\u00e1ciu za jeho odstavenie dostala ukrajinsk\u00e1 vl\u00e1da zo zahrani\u010dn\u00fdch fondov 300 mili\u00f3nov dol\u00e1rov na moderniz\u00e1ciu \u0161t\u00e1tneho energetick\u00e9ho sektora. V roku 1997 sa v d\u00f4sledku servisnej prest\u00e1vky 3. bloku odstavila cel\u00e1 elektr\u00e1re\u0148, ale o rok nato bol tret\u00ed blok op\u00e4\u0165 uveden\u00fd do prev\u00e1dzky s tvrden\u00edm, \u017ee bude bezpe\u010dne fungova\u0165 a\u017e do roku 2010. V roku 2011 parlament odhlasoval pred\u013a\u017eenie jej \u010dinnosti a\u017e do roku 2011. Odporcovia uzavretia argumentovali t\u00fdm, \u017ee elektr\u00e1re\u0148 bola zmodernizovan\u00e1 a dokon\u010denie n\u00e1hradn\u00fdch reaktorov zost\u00e1va e\u0161te v nedoh\u013eadne (dokon\u010den\u00e9 a pripojen\u00e9 k sieti boli a\u017e v roku 2004).<\/p>\n

Po \u010fal\u0161\u00edch probl\u00e9moch a po\u0161kodeniach, ako aj z\u00edskan\u00ed \u010fal\u0161\u00edch financi\u00ed na dostavbu in\u00fdch elektr\u00e1rn\u00ed 15. decembra 2000 ukrajinsk\u00fd prezident Leonid Ku\u010dma po\u010das sl\u00e1vnostn\u00e9ho ukon\u010denia prev\u00e1dzky osobne stla\u010dil vyp\u00edna\u010d 3. reaktora a odstavil t\u00fdm definit\u00edvne cel\u00fa elektr\u00e1re\u0148. Person\u00e1l elektr\u00e1rne na znak sm\u00fatku a protestu proti tomuto rozhodnutiu nosil na svojich bielych pl\u00e1\u0161\u0165och \u010dierne p\u00e1sky.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Star\u00fd sarkof\u00e1g proviz\u00f3rne uzatv\u00e1raj\u00faci po\u0161koden\u00fd 4. blok elektr\u00e1rne<\/p><\/div>\n

Hoci bolo nutn\u00e9 vystava\u0165 \u010do najsk\u00f4r nov\u0161\u00ed, trvanlivej\u0161\u00ed sarkof\u00e1g, a\u017e v roku 2007 z\u00edskalo franc\u00fazske konzorcium Novarka zmluvu na v\u00fdstavbu tohto sarkof\u00e1gu. Jeho n\u00e1klady sa odhaduj\u00fa na 1,5 miliardy eur. V\u00e1\u017ei 30 000 ton, dosahuje v\u00fd\u0161ku pod\u013ea rozli\u010dn\u00fdch zdrojov 108 a\u017e 110 metrov, d\u013a\u017eku 267 a\u017e 260 metrov a je pohybliv\u00fd. Mal by vydr\u017ea\u0165 \u010fal\u0161\u00edch sto rokov. Jeho v\u00fdstavba za\u010dala v roku 2010 a term\u00edn dokon\u010denia sa nieko\u013ekokr\u00e1t odsunul.<\/p>\n

Rozostavan\u00fd piaty blok elektr\u00e1rne a pl\u00e1novan\u00fd \u0161iesty blok sa v d\u00f4sledku hav\u00e1rie nikdy nedostavali. Ak by boli dokon\u010den\u00e9, \u010cernoby\u013e by sa stal jadrovou elektr\u00e1r\u0148ou s najvy\u0161\u0161ou energetickou kapacitou na svete vo svojej dobe.<\/p>\n

\u010cernoby\u013esk\u00e1 elektr\u00e1re\u0148 v kult\u00fare<\/h2>\n

Hoci sa \u010cernoby\u013esk\u00e1 at\u00f3mov\u00e1 elektr\u00e1re\u0148 stala svetozn\u00e1mou a\u017e po hav\u00e1rii 4. bloku a v d\u00f4sledku tejto nehody o nej vzniklo mno\u017estvo diel, objektom z\u00e1ujmu niektor\u00fdch tvorcov sa stala u\u017e predt\u00fdm. Dramatik a scen\u00e1rista Oleksandr Levada u\u017e v roku 1974, \u010di\u017ee pred spusten\u00edm prv\u00e9ho bloku elektr\u00e1rne, uviedol v Kyjeve hru Ahoj, Pripja\u0165. Hra s t\u00e9mou v\u00fdstavby elektr\u00e1rne obhajuje jadrov\u00fa energiu ako naj\u010distej\u0161\u00ed zdroj energie. Odmieta predstavu, \u017ee by tak\u00e1to elektr\u00e1re\u0148 predstavovala pre \u013eud\u00ed alebo \u017eivotn\u00e9 prostredie nejak\u00e9 nebezpe\u010denstvo. B\u00e1snik Ivan Dra\u010d nap\u00edsal b\u00e1se\u0148 Legenda o poles\u00ed, tie\u017e obhajuj\u00facu elektr\u00e1re\u0148, za ktor\u00fa bol ocenen\u00fd \u0160ev\u010denskou cenou za literat\u00faru, najvy\u0161\u0161\u00edm ukrajinsk\u00fdm ocenen\u00edm svojho druhu.[18] Po nehode bol Dra\u010dov syn poslan\u00fd do zak\u00e1zanej z\u00f3ny ako pomocn\u00e1 sila a skon\u010dil v nemocnici s chorobou z o\u017eiarenia. Jeho otec odvtedy p\u00edsal o elektr\u00e1rni v \u00faplne odli\u0161nom duchu a stal sa \u010dlenom revol\u00facie, ktor\u00e1 prispela k rozpadu Sovietskeho zv\u00e4zu. Volodymyr Jarkovskij, ukrajinsk\u00fd spisovate\u013e, zase vydal v roku 1978 rom\u00e1n Re\u0165azov\u00e1 reakcia, ktor\u00fd oslavoval \u010dernoby\u013esk\u00fa elektr\u00e1re\u0148. Aj on sa po katastrofe stal odporca jadrovej energetiky a po dvojmesa\u010dnom pobyte v zak\u00e1zanej z\u00f3ne nap\u00edsal rom\u00e1n M\u00e1ria s palinou na konci storo\u010dia.<\/p>\n

Referencie<\/h2>\n
    \n
  1. HIGGINBOTHAM, Adam. Polnoc v \u010cernobyle. [s.l.] : Ikar, 2019. ISBN 978-80-551-7490-7. (po anglicky)<\/li>\n
  2. PLOKHY, Serhii. \u010cernobyl. [s.l.] : JOTA, 2019. ISBN 978-80-7565-462-5. S. 44-52. (\u010desky)<\/li>\n
  3. MOULD, R. F.. Chernobyl Record. Bristol, Philadelphia : Institute of Physics Publishing, 2000. 420 s. Dostupn\u00e9 online. ISBN 0-7503-0670-X. (po anglicky)<\/li>\n
  4. „Defence in Depth Safety: A Report by International Nuclear Safety Advisory Group“, Medzin\u00e1rodn\u00e1 agent\u00fara pre at\u00f3mov\u00fa energiu per, Viede\u0148 1996<\/li>\n
  5. LEATHERBARROW, Andrew. \u010cernoby\u013e. [s.l.] : Citadella, 2020. ISBN 978-80-8182-157-8.<\/li>\n
  6. KOSTKA, Tom\u00e1\u0161. Hav\u00e1rie v jadern\u00e9 elektr\u00e1rn\u011b \u010cERNOBYL [online]. [Cit. 2019-05-22]. Dostupn\u00e9 online. Archivovan\u00e9 2021-03-07 z origin\u00e1lu. (po \u010desky)<\/li>\n
  7. \u010cTK; PA\u0158\u00cdZKOV\u00c1, Anna. Dron zas\u00e1hl sarkof\u00e1g elektr\u00e1rny \u010cernobyl. Zna\u010dn\u011b ho po\u0161kodil, v m\u00edst\u011b ho\u0159elo. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2025-02-14. Dostupn\u00e9 online [cit. 2025-02-19].<\/li>\n
  8. LEVADA: Zdrastuj Prypja\u0165. Kyjev 1974, s. 56<\/li>\n
  9. Dra\u010d, Ivan: Korin i krona. Kyjev 1974, s. 69<\/li>\n<\/ol>\n

    Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n