{"id":9639,"date":"2026-06-15T14:34:28","date_gmt":"2026-06-15T12:34:28","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9639"},"modified":"2026-06-15T14:34:28","modified_gmt":"2026-06-15T12:34:28","slug":"harret-a-hviezda","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9639","title":{"rendered":"Harret a Hviezda"},"content":{"rendered":"

Mil\u00ed \u010ditatelia,<\/em><\/p>\n

toto je \u010das\u0165 textu, ktor\u00fd patr\u00ed do sveta knihy Pr\u00edbeh Padaj\u00facich Hviezd<\/a>. Nap\u00edsala som ho kr\u00e1tko po nap\u00edsan\u00ed prvej verzie rukopisu, \u010di\u017ee v sedemn\u00e1stich alebo osemn\u00e1stich rokoch. Pohr\u00e1vala som sa s my\u0161lienkou, \u017ee n\u00edm roz\u0161\u00edrim prol\u00f3g, \u017ee bude sl\u00fa\u017ei\u0165 na \u010fal\u0161ie zv\u00fd\u0161enie z\u00e1ujmu \u010ditate\u013ea. Ide v\u0161ak o udalosti, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vaj\u00fa d\u00e1vno, d\u00e1vno po udalostiach Pr\u00edbehu Padaj\u00facich Hviezd. Mo\u017eno ich teda nazva\u0165 sk\u00f4r predsunut\u00fdm epil\u00f3gom. Napokon som sa rozhodla ponecha\u0165 si tento text ako z\u00e1ujmov\u00e9 \u010d\u00edtanie pre t\u00fdch, ktor\u00ed si hlavn\u00fd dej pre\u010d\u00edtali a chceli vidie\u0165 dopady o cel\u00e9 veky nesk\u00f4r. Varujem v\u0161ak, \u017ee to nie je ve\u013emi optimistick\u00e9 \u010d\u00edtanie a niektor\u00e9 najp\u00e1l\u010divej\u0161ie ot\u00e1zky nastolen\u00e9 v z\u00e1vere knihy v\u00f4bec nezodpoved\u00e1 (preto\u017ee ich neviem zodpoveda\u0165 ani ja).<\/em><\/p>\n

Na rozdiel od hlavn\u00e9ho textu knihy, tento som nenap\u00edsala nanovo. Poriadne som ho \u0161tylisticky upravila, ale aj tak nedosahuje kvalitu aktu\u00e1lnej podoby textu. Neposudzujte pod\u013ea jeho \u00farovne, pros\u00edm, hlavn\u00fd text.<\/em><\/p>\n

D\u00e1vam ho sem ako potenci\u00e1lny za\u010diatok knihy alebo doslov, pod\u013ea toho, \u010di ste ju u\u017e \u010d\u00edtali alebo nie. Obsahuje v\u0161ak jeden v\u00fdznamn\u00fd spojler. Vo vydanej verzii tento text nebude.<\/em><\/p>\n

\n

Harret sa pri ch\u00f4dzi zamyslel, pri\u010dom z vaku, ktor\u00fd mal zavesen\u00fd na pravom ramene, vytiahol \u010fal\u0161\u00ed list. Za\u010dal ho \u017euva\u0165.<\/p>\n

Mal\u00fd torf sa mu plietol okolo n\u00f4h. Zviera mu siahalo povy\u0161e kolien, i\u0161lo na tenk\u00fdch noh\u00e1ch, malo nerovn\u00fd chrb\u00e1t, chud\u00fd krk s ov\u00edsaj\u00facou ko\u017eou a podlhovast\u00fa hlavu zvl\u00e1\u0161tne z\u00fa\u017een\u00fa za papu\u013eou. Jeho telo pokr\u00fdvala kr\u00e1tka srs\u0165 pieskovej farby. Pozoruhodn\u00e9 bolo zakon\u010denie n\u00f4h \u2013 na predn\u00fdch malo rozdvojen\u00e9 kopyto, ale na zadn\u00fdch celistv\u00e9. R\u00fdchlo pohybovalo u\u0161ami a oh\u00e1\u0148alo sa kr\u00e1tkym \u0161tetinat\u00fdm chvostom.<\/p>\n

Bolo to len ml\u00e1\u010fa, ale Harret si nemyslel, \u017ee e\u0161te v\u00fdrazne narastie. Po\u010dul s\u00edce aj o obrovsk\u00fdch torfoch, v porovnan\u00ed s ktor\u00fdmi s\u00fa \u013eudia mali\u010dk\u00ed ako muchy, ale neveril, \u017ee tak\u00e9 zvierat\u00e1 skuto\u010dne existuj\u00fa \u2013 alebo existovali. Zrejme ich vymysleli dospel\u00ed, aby nimi postra\u0161ili svoje deti. Harret bol s\u00e1m sotva viac ne\u017e die\u0165a.<\/p>\n

Svojho torfa na\u0161iel pri love a za\u010dal sa o neho stara\u0165. Vedel, \u017ee dedin\u010danom sa to nep\u00e1\u010di. Nikto nikdy nevlastnil dom\u00e1ce zviera. Sotva dopestovali a na\u0161li dos\u0165 ob\u017eivy pre seba, nie to e\u0161te pre \u010fal\u0161\u00ed hladn\u00fd krk. Na\u0161\u0165astie Taela, ako si ho Harret pomenoval, nebolo treba k\u0155mi\u0165. S\u00e1m sa p\u00e1sol v bl\u00edzkosti dediny. A tak sa p\u00f4vodne tvrd\u00fd odpor dospel\u00fdch postupne zmenil na tich\u00fa toleranciu. Mo\u017eno si uvedomili, \u017ee ma\u0165 v bl\u00edzkosti skroten\u00e9 zviera nie je na \u0161kodu. Azda, ke\u010f pr\u00edde krut\u00e9 obdobie hladu, ho zjedia.<\/p>\n

\u201eTael! Tael!\u201c zavolal Harret na torfa. Zi\u0161iel do strmej a \u00fazkej doliny. Roztr\u017eito si dal do \u00fast \u010fal\u0161\u00ed modr\u00fd list. V m\u00e4kkom modrom machu rozozn\u00e1val ve\u013ea st\u00f4p najrozli\u010dnej\u0161\u00edch zvierat. D\u00f4vod bol jednoduch\u00fd: Vyvieral tu prame\u0148. Jeden z m\u00e1la. Vytvoril tak ide\u00e1lne miesto na po\u013eova\u010dku. Harreta nadchlo, ke\u010f mu ozn\u00e1mili, \u017ee u\u017e m\u00f4\u017ee po\u013eova\u0165. V skuto\u010dnosti na tom nebolo ni\u010d z\u00e1bavn\u00e9. Musel si \u013eahn\u00fa\u0165 za bl\u00edzku skalu a \u00faplne sa za \u0148u skry\u0165, aby tr\u010dala iba hlave\u0148 o\u0161tepa. Potom potreboval nehybne vydr\u017ea\u0165 nieko\u013eko hod\u00edn, nesmel v\u0161ak zadriema\u0165 alebo inak po\u013eavi\u0165 v ostra\u017eitosti. Bol to jedin\u00fd sp\u00f4sob po\u013eova\u010dky v \u010dase, ke\u010f skoro v\u0161etka zver odtiahla cez obdobie sucha na juh, kde sa \u00fadajne nach\u00e1dzala nikdy nevysychaj\u00faca Rieka. (Aj to pova\u017eoval Harret za rozpr\u00e1vku pre deti. Rieka, ktor\u00e1 nikdy nevysych\u00e1, kto to kedy videl!) Jedin\u00fdm zdrojom vody v okruhu mnoh\u00fdch a mnoh\u00fdch obzorov zostal tento prame\u0148. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r sem nejak\u00e9 zviera pr\u00edde napi\u0165 sa.<\/p>\n

Harret si \u013eahol za skalu a zavolal Taela k sebe. B\u00e1l sa, \u017ee torf m\u00f4\u017ee pr\u00edpadn\u00fa zver vypla\u0161i\u0165. Tael bol u\u017e vycvi\u010den\u00fd a poslu\u0161ne si \u013eahol k p\u00e1novi. Obaja ostali nehybne le\u017ea\u0165 pod zamra\u010den\u00fdm nebom.<\/p>\n

Hodiny sa vliekli a vliekli. Harret c\u00edtil, ako mu za\u010dali t\u0155pnu\u0165 nohy. Rozm\u00fd\u0161\u013eal, ak\u00e9 by bolo skvel\u00e9 vytiahnu\u0165 si aspo\u0148 jedin\u00fd modr\u00fd list a \u017euva\u0165 ho. Ale nesmel sa pohn\u00fa\u0165. Myse\u013e mu postupne otupela, \u013eahostajne sa d\u00edval na nerovn\u00fd okraj skaly. A potom…<\/p>\n

Zbadal pohyb. Bleskur\u00fdchle zabodol o\u0161tep. Aj tak to v\u0161ak nebolo dos\u0165 r\u00fdchlo \u2013 zviera, tesne ved\u013ea ktor\u00e9ho sa zaboril, zapi\u0161\u0165alo od strachu. Jedin\u00fd skok a u\u017e ho nebolo. Harret zaklial a chv\u00ed\u013eu z\u00faril, potom sklamane vytiahol o\u0161tep. Skontroloval, \u010di sa nepo\u0161kodil, a potom si znova prehodil cez plece svoj vak. U\u017e sa pomaly ch\u00fdlilo k ve\u010deru a e\u0161te st\u00e1le ni\u010d neulovil.<\/p>\n

Harret vy\u0161iel z \u00fadolia s Taelom v p\u00e4t\u00e1ch. Op\u00e4\u0165 \u017eul modr\u00fd list. Vedel e\u0161te o jednom mieste, kde mal ak\u00fa-tak\u00fa \u0161ancu na nejak\u00fd \u00falovok, aby sa nemusel vr\u00e1ti\u0165 s pr\u00e1zdnymi rukami. Ale na to miesto chodil ner\u00e1d. Bol to toti\u017e zelen\u00fd les, \u010disto zelen\u00fd les bez modr\u00fdch rastl\u00edn. Harretovi sa zelen\u00e9 rastliny nep\u00e1\u010dili. Vyzerali tak \u010dudne! Prirodzen\u00e1 farba pre rastliny musela by\u0165 modr\u00e1. Modr\u00e1 bola farba oblohy. Modr\u00e1 bola dokonca pod\u013ea r\u00f4znych poveda\u010diek farba vody, hoci \u00fadajne treba ve\u013emi ve\u013ea vody, aby zmodrala, a Harret ani ve\u013emi neveril, \u017ee to\u013eko vody v\u00f4bec na celom svete existuje. Navy\u0161e sa mu zdalo, \u017ee sa zelen\u00e9 rastliny chovaj\u00fa k ostatn\u00fdm nespravodlivo. Vedel, \u017ee v\u0161etky rastliny potrebuj\u00fa svetlo, ale v prij\u00edman\u00ed svetla bol medzi modr\u00fdmi a zelen\u00fdmi rastlinami ve\u013ek\u00fd rozdiel. Zatia\u013e\u010do modr\u00e9 rastliny rast\u00face pokope sa v\u010faka priesvitn\u00fdm vrchn\u00fdm listom delili o svetlo s ostatn\u00fdmi, nepriesvitn\u00e9 zelen\u00e9 rastliny svoje dru\u017eky utl\u00e1\u010dali a sebecky sa roz\u0165ahovali na \u010do najv\u00e4\u010d\u0161ej ploche. Modr\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 rastl\u00edn strpeli medzi sebou aj zelen\u00e9, ale zelen\u00e9 spolo\u010denstv\u00e1 modr\u00e9 medzi sebou nenechali r\u00e1s\u0165. E\u0161te\u017ee boli tak\u00e9 n\u00e1ro\u010dn\u00e9 a existovalo ich tak m\u00e1lo. Nezn\u00e1\u0161ali sucho a hlavne vietor. Nach\u00e1dzali sa zv\u00e4\u010d\u0161a iba na z\u00e1veternej strane h\u00f4r. Drevo zo zelen\u00fdch stromov bolo \u0165a\u017eko ohybn\u00e9, l\u00e1malo sa a\u017e hr\u00f4za, a po vyschnut\u00ed pukalo. Jeho jedin\u00e1 v\u00fdhoda bola t\u00e1, \u017ee lep\u0161ie horelo ako drevo modr\u00fdch stromov, a tak ho pou\u017e\u00edvali len ako palivo.<\/p>\n

Harret u\u017e rozozn\u00e1val pred sebou kmene jednotliv\u00fdch zelen\u00fdch stromov na okraji lesa. Zavolal na Taela, ktor\u00fd op\u00e4\u0165 zaostal. Prik\u00e1zal mu zosta\u0165 na okraji lesa. Harret neisto zastal pre nepriate\u013esky zelenou h\u00fa\u0161tinou. Mimovo\u013ene zdvihol o\u010di k oblohe a zrak mu padol na T\u00fa, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie, hviezdu, presvitaj\u00facu cez tenk\u00fa vrstvu mrakov. Pre\u0161iel poh\u013eadom od Hviezdy k slnku a zase nasp\u00e4\u0165. Dve \u017eiariv\u00e9 teles\u00e1, slnko s\u00edce jasnej\u0161ie, ale neposkytovalo istotu, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd ve\u010der zapadalo. Ale Hviezda svietila st\u00e1le. Niekedy ju s\u00edce prekryli mraky a nedala sa vidie\u0165, ale on vedel, \u017ee T\u00e1, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie, tam v skuto\u010dnosti st\u00e1le je. Hviezda bola istotou. Hviezda bola ve\u010dn\u00e1.<\/p>\n

Vo\u0161iel do zelen\u00e9ho pr\u00edtmia. V \u017eal\u00fadku poc\u00edtil nepr\u00edjemn\u00e9 chvenie. Nezn\u00e1\u0161al to matn\u00e9, zelen\u00e9 svetlo, ktor\u00e9 prenikalo cez listy. Chv\u00ed\u013eu sa predieral h\u00fa\u0161tinou, k\u00fdm na\u0161iel dostato\u010dne hrub\u00fd a rozkon\u00e1ren\u00fd strom. Hodil si do \u00fast \u010fal\u0161\u00ed modr\u00fd list a nap\u013eul si do dlan\u00ed. \u010eal\u0161ia nev\u00fdhoda zelen\u00fdch stromov bola t\u00e1, \u017ee spravidla nem\u00e1vali kon\u00e1re a\u017e odspodu ako modr\u00e9. Harret sa v\u0161ak nau\u010dil liez\u0165 aj na tak\u00e9to stromy. Vy\u0161plhal sa po hladkom kmeni a preliezol na hrub\u00fd kon\u00e1r. Potom zastavil, nohy aj \u013eav\u00fa ruku pevne obkr\u00fatil okolo kon\u00e1ra, pravou chytil o\u0161tep a \u010dakal. Po chv\u00edli mu u\u017e zase bolo dlho. H\u013eadel pomedzi zelen\u00e9 listy a rozm\u00fd\u0161\u013eal, \u010di je pravdiv\u00e1 povera, \u017ee kto zje zelen\u00fd list, tie\u017e ozelenie. Harret tomu neveril, ale ani to rad\u0161ej nikdy nevysk\u00fa\u0161al.<\/p>\n

Po hodine sa na neho kone\u010dne usmialo \u0161\u0165astie. Popod strom pomaly prech\u00e1dzalo zviera amibi. Tieto mal\u00e9 tvory patrili k z\u00e1kladom ich potravy. Boli tu\u010dn\u00e9 a lovili sa pomerne \u013eahko. Harret po \u0148om okam\u017eite hodil o\u0161tep, a hoci s\u00e1m sebe ned\u00e1val ve\u013ek\u00e9 \u0161ance, trafil sa. Naradovan\u00fd zliezol zo stromu a dobehol k \u00falovku. Zviera bolo hne\u010f m\u0155tve. \u0160\u00edp mu preklal \u013eav\u00fd bok. Ko\u017ea bola pr\u00edli\u0161 po\u0161koden\u00e1 na to, aby sa dala pou\u017ei\u0165, ale aj tak dobre. Vzal m\u0155tveho amibi, vytiahol z neho o\u0161tep a vy\u0161iel z lesa.<\/p>\n

Tael k nemu pribehol aj bez zavolania a spolo\u010dne sa vybrali hore strm\u00fdm svahom. Boli asi tak v polovici kopca, ke\u010f vtom Harret po\u010dul nejak\u00fd hluk. Obzrel sa, ale e\u0161te ni\u010d nevidel. R\u00fdchlo sa ukryl do modr\u00e9ho krovia a \u0161eptom zavolal na Taela. Zviera pribehlo k nemu. Harret nap\u00e4to \u010dakal. Zvuky prich\u00e1dzali z \u00fadolia, nepochybne dupot mnoh\u00fdch chodidiel. Napokon Harret zbadal dav \u013eud\u00ed be\u017eiacich dolinou. Potom sa v\u0161ak pustili hore svahom rovno k nemu. Harret si v\u00f4bec ne\u017eelal, aby ho zbadali. Mohol to by\u0165 znepriatelen\u00fd kme\u0148 a v takom pr\u00edpade by ho \u010dakala ist\u00e1 z\u00e1huba.<\/p>\n

Ne\u010dakal, k\u00fdm pr\u00eddu bli\u017e\u0161ie. Kryt\u00fd krov\u00edm zliezol svah \u0161ikmo nadol. Ke\u010f dosiahol dno \u00fadolia, rozbehol sa, hoci nevedel, \u010di ho videli, alebo nie. Be\u017eal e\u0161te dlho potom, ako sa im \u00faplne stratil z doh\u013eadu. Musel svoju osadu varova\u0165, a ke\u010f\u017ee t\u00ed \u013eudia i\u0161li priamo smerom k nej, musel sa tam on dosta\u0165 z opa\u010dnej strany. To sa dalo jedine tak, \u017ee ob\u00edde kopce po okraji kalen-ghodi a vyst\u00fapi hore \u010fal\u0161ou dolinou.<\/p>\n

Harret be\u017eal a be\u017eal, vern\u00fd torf ved\u013ea neho. Dostal sa do miest, kde krajina pozvo\u013ena prech\u00e1dzala do kalen-ghodi. Vrchy sa otv\u00e1rali v \u00fastrety miernym planin\u00e1m. Bola u\u017e skoro noc a ve\u010dern\u00fd vietor ust\u00e1val. Tma v\u0161ak nenastala. T\u00e1, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie, \u017eiarila aj pomedzi riedke mraky a zaplavovala kraj neprirodzen\u00fdm, studen\u00fdm svetlom.<\/p>\n

\u201e\u00c1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00e1\u00fa\u00fa\u00fa\u00fa\u00fa\u00fa!\u201c zreval zrazu Harret a roztiahol sa po zemi. Matne si uvedomil, \u017ee sa o nie\u010do potkol. A keby len to. Na \u010domsi si toti\u017e v\u00e1\u017ene poranil bos\u00fa nohu. So stonan\u00edm sa obr\u00e1til na chrb\u00e1t. Aj pri slabom svetle videl, \u017ee mu z bl\u00edzkosti \u013eav\u00e9ho palca te\u010die tmav\u00e1 krv.<\/p>\n

Tael, vydesen\u00fd jeho krikom, behal okolo neho a vyd\u00e1val hlbok\u00e9 zvuky podobn\u00e9 sku\u010daniu. Harret sa pok\u00fasil postavi\u0165 na nohy. Poc\u00edtil siln\u00fa boles\u0165 a v prvej chv\u00edli si myslel, \u017ee m\u00e1 chodidlo zlomen\u00e9. Ke\u010f si ho v\u0161ak pozornej\u0161ie pozrel, zistil, \u017ee je to hlbok\u00e1 rezn\u00e1 rana.<\/p>\n

Za\u010dalo ho zauj\u00edma\u0165, o \u010do sa vlastne takto doriadil. S\u010dasti to bolo zahraban\u00e9, no jedna ostr\u00e1 hrana zo zeme tr\u010dala. Chytil predmet za hranu a sk\u00fasil ju vytiahnu\u0165. Pohla sa len nepatrne. Na chv\u00ed\u013eu zabudol na boles\u0165 a za\u010dal hraba\u0165. Striedavo odh\u0155\u0148al siv\u00fd piesok a sk\u00fa\u0161al myka\u0165 t\u00fa vec za t\u010dnej\u00facu hranu, a\u017e sa mu ju nakoniec podarilo vytiahnu\u0165.<\/p>\n

Predmet mal tvar kv\u00e1dra s mierne po\u0161koden\u00fdmi stenami. Jeho najv\u00e4\u010d\u0161ia strana trochu presahovala d\u013a\u017eku Harretovej dlane. Pokia\u013e ho neklamalo slab\u00e9 osvetlenie, teleso bolo \u010dierne. Av\u0161ak z miesta, kde bol povrch kv\u00e1dra po\u0161koden\u00fd, presvitala biela farba. Najviac ho v\u0161ak na tej veci udivilo, ak\u00e1 bola \u013eahk\u00e1. Od skaly s rovnak\u00fdm objemom o\u010dak\u00e1val, \u017ee bude dvakr\u00e1t \u0165a\u017e\u0161ia.<\/p>\n

Harret bol presved\u010den\u00fd, \u017ee to mus\u00ed uk\u00e1za\u0165 v dedine. N\u00e1hlivo vlo\u017eil predmet do vaku a postavil sa na krv\u00e1caj\u00facu nohu. \u010cakala ho strastipln\u00e1 cesta domov. Zavolal na Taela a kr\u00edvaj\u00fac sa vybral k \u00fadoliu, v ktorom le\u017eala jeho osada. Ochladilo sa a zamra\u010dilo. Po \u010dase u\u017e mraky nato\u013eko zhustli, \u017ee cez ne nepresvitalo ani svetlo Tej, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie.<\/p>\n

Do osady sa dostal a\u017e nadr\u00e1nom. Hne\u010f mu vybehla oproti star\u00e1 Iola, ktor\u00e1 si v dedine z\u00edskala tak\u00fa v\u00e1\u017enos\u0165, \u017ee si ani nemusela p\u00fdta\u0165 povolenie, ke\u010f chcela prehovori\u0165. V\u00edtala ho radostn\u00fdm krikom, ktor\u00fd privolal \u010fal\u0161\u00edch osadn\u00edkov. Za\u010d\u00ednali ma\u0165 o neho strach. K\u00fdm mu Iola s pomocou \u010fal\u0161\u00edch \u017eien obv\u00e4zovala ranen\u00fa nohu, Harret im hovoril o dave \u013eud\u00ed, ktor\u00fd videl minul\u00e9ho d\u0148a.<\/p>\n

\u201eI\u0161li aj tadia\u013eto. Ale nebol to znepriatelen\u00fd kme\u0148,\u201c povedal mu Sachemet, neofici\u00e1lny druh\u00fd mu\u017e na \u010dele osady hne\u010f po n\u00e1\u010deln\u00edkovi.<\/p>\n

\u201eA kto to teda bol?\u201c sp\u00fdtal sa Harret a privrel o\u010di. Popravde ho to ani ve\u013emi nezauj\u00edmalo. Chcelo sa mu spa\u0165.<\/p>\n

\u201ePoch\u00e1dzali z \u010falek\u00e9ho juhu. Boli na \u00fateku.\u201c<\/p>\n

\u201eNa \u00fateku?\u201c o\u017eil Harret. \u201eH\u00e1dam len nie pred…?\u201c<\/p>\n

\u201ePred Zatraten\u00fdmi,\u201c dokon\u010dil Sachemet.<\/p>\n

\u201eAle to nie je mo\u017en\u00e9. Zo Zatraten\u00fdch ostalo u\u017e iba zop\u00e1r. A t\u00ed s\u00fa pr\u00edli\u0161 slab\u00ed na to, aby n\u00e1m ubl\u00ed\u017eili.\u201c<\/p>\n

\u201eAj tak sa mus\u00edme pripravi\u0165 na boj. Ja s\u00e1m si tie\u017e mysl\u00edm, \u017ee s\u00fa to zbyto\u010dn\u00e9 obavy, ale…\u201c Sachemet nedokon\u010dil. Nech\u00e1va\u0165 vety nedokon\u010den\u00e9 nebolo ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, najm\u00e4 ke\u010f i\u0161lo o t\u00fa t\u00e9mu.<\/p>\n

O Zatraten\u00fdch.<\/p>\n

A o \u010cloveka z Druh\u00e9ho sveta.<\/p>\n

Harret op\u00e4\u0165 privrel vie\u010dka. Vtedy sa mu v mysli jasne zjavila t\u00e1 vec, o ktor\u00fa sa potkol a poranil. Takmer na \u0148u zabudol.<\/p>\n

Prudko otvoril o\u010di. Svoj vak nemal pri sebe. Asi mu ho vzali vtedy, ke\u010f ho vy\u010derpan\u00e9ho takmer doniesli do chatr\u010de.<\/p>\n

\u201eKde je moja kapsa?! Chcem svoj vak!\u201c okr\u00edkol star\u00fa Iolu.<\/p>\n

\u201e\u00c1no, \u00e1no, nemus\u00ed\u0161 hne\u010f kri\u010da\u0165,\u201c zahundrala Iola a pod\u00e1vala mu ju. In\u00fa \u017eenu by za tak\u00e9 nie\u010do \u010dakal pr\u00edsny trest, Iola v\u0161ak bola tak\u00e1 v\u00e1\u017een\u00e1, \u017ee si to mohla dovoli\u0165, aj ke\u010f bola \u017eena.<\/p>\n

Harret vzal vak a vytiahol z neho hranat\u00fd predmet, ktor\u00fd mu sp\u00f4sobil zranenie. Chcel ho uk\u00e1za\u0165 Sachemetovi, ale ten u\u017e odi\u0161iel, a tak ho uk\u00e1zal aspo\u0148 Iole. \u201e\u010co mysl\u00ed\u0161, \u010do by to mohlo by\u0165?\u201c sp\u00fdtal sa jej.<\/p>\n

Iola si r\u00fdchlo obzrela predmet. \u201eJe to len oby\u010dajn\u00e1 skala,\u201c povedala a vr\u00e1tila mu ho.<\/p>\n

\u201eSkala?\u201c sp\u00fdtal sa Harret neveriacky.<\/p>\n

\u201eSkala,\u201c potvrdila Iola. Odvr\u00e1tila tv\u00e1r. Harret by mohol odprisaha\u0165, \u017ee predt\u00fdm na nej videl ak\u00fdsi zvl\u00e1\u0161tny, ne\u00fastupn\u00fd v\u00fdraz.<\/p>\n

R\u00e1no Harret kone\u010dne zaspal a cel\u00fd nasleduj\u00faci de\u0148 str\u00e1vil preva\u017ene le\u017ean\u00edm. K ve\u010deru u\u017e za\u010dal trochu krivka\u0165 po osade. Viacer\u00fdm dedin\u010danom ukazoval svoj objav, ale ka\u017ed\u00fd povedal len: To je iba skala! A \u010falej sa venoval svojej pr\u00e1ci. Nakoniec ho uk\u00e1zal aj n\u00e1\u010deln\u00edkovi, ale ten rovnako \u013eahostajne ako ostatn\u00ed povedal: \u201eJe to nejak\u00fd kame\u0148 alebo kus dreva.\u201c<\/p>\n

To nie je kame\u0148!<\/em> pomyslel si podr\u00e1\u017eden\u00fd Harret. Nijak\u00fd kame\u0148 nie je tak\u00fd pravideln\u00fd. Ani tak\u00fd \u013eahk\u00fd! Kamene b\u00fdvaj\u00fa ove\u013ea \u0165a\u017e\u0161ie!<\/em><\/p>\n

U\u017e napoly uveril, \u017ee t\u00e1 vec naozaj nie je ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, ke\u010f sa rozhodol, \u017ee svoj objav uk\u00e1\u017ee mladej Alli\u00e9. Bola s\u00edce len diev\u010da, ale ona mu ur\u010dite nebude tvrdi\u0165, \u017ee je to len skala.<\/p>\n

Sedel s Alli\u00e9 na podlahe chatr\u010de, v ktorej strede pr\u00edjemne bl\u010dal ohe\u0148. Okolo nich sa motal neposedn\u00fd Tael. Dospel\u00ed by nedovolili torfovi, aby vo\u0161iel dovn\u00fatra, ale dospel\u00ed boli pr\u00e1ve na poliach, a tak Harret poru\u0161il toto pravidlo.<\/p>\n

Alli\u00e9 si t\u00fa vec obzrela pozorne, pozornej\u0161ie ako v\u00e4\u010d\u0161ina dospel\u00fdch. Harret jej dal znamenie, \u017ee m\u00f4\u017ee prehovori\u0165, a povedala: \u201ePod\u013ea m\u0148a to poch\u00e1dza z Druh\u00e9ho sveta. Rovnako ako t\u00e1 vec, ktor\u00fa nos\u00ed na hrudi n\u00e1\u010deln\u00edk.\u201c<\/p>\n

Harret vzal jeden ostr\u00fd kame\u0148 z ohniska a skusmo zaryl do toho predmetu. Zanechal slab\u00fa ryhu. Ke\u010f v\u0161ak sk\u00fasil z predmetu k\u00fasok odlomi\u0165, nepodarilo sa mu to. Zistil, \u017ee t\u00e1 vec je mimoriadne odoln\u00e1. T\u013akol do kv\u00e1dra najprv kreme\u0148om, potom \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi a v\u00e4\u010d\u0161\u00edmi kusmi \u010dadi\u010da a \u017euly, ale podarilo sa mu sotva po\u0161kriaba\u0165 povrch. Po mnoh\u00fdch m\u00e1rnych pokusoch to Harret nakoniec vzdal. Alli\u00e9 t\u00fa vec op\u00e4\u0165 vzala a e\u0161te pozornej\u0161ie si ju pozrela, teraz aj s ur\u010ditou \u00factou.<\/p>\n

\u201eS\u00fa tam znaky!\u201c zvolala zrazu bez vyzvania, ale Harret to v rozru\u0161en\u00ed ani nevn\u00edmal. Okraj predmetu bol skuto\u010dne pop\u00edsan\u00fd drobn\u00fdmi bielymi znakmi.<\/p>\n

\u201eMus\u00edme n\u00e1js\u0165 niekoho, kto to dok\u00e1\u017ee pre\u010d\u00edta\u0165,\u201c rozhodol Harret. \u201eAle v dedine nikto \u010d\u00edta\u0165 znaky nevie!\u201c Zamyslel sa a chv\u00ed\u013eu si ani nev\u0161imol, \u017ee Alli\u00e9 mu trpezlivo d\u00e1va znamenie, \u017ee chce prehovori\u0165. Dal jej povolenie. Alli\u00e9 povedala: \u201eViem o niekom, kto dok\u00e1\u017ee \u010d\u00edta\u0165 znaky. \u017dije v susednej dedine asi p\u00e4\u0165 obzorov odtia\u013eto.\u201c<\/p>\n

\u201eP\u00e4\u0165 obzorov? To je tam, kde s\u00fa Arch\u00edvy?\u201c<\/p>\n

Alli\u00e9 prik\u00fdvla.<\/p>\n

\u201eAle asi ma tam nepustia sam\u00e9ho. Zvl\u00e1\u0161\u0165 nie teraz, ke\u010f sa v okol\u00ed potuluj\u00fa Zatraten\u00ed…\u201c<\/p>\n

Alli\u00e9 op\u00e4\u0165 \u017eiadala o povolenie. \u201eJa by som i\u0161la s tebou,\u201c povedala ticho. \u201eVlastne som tam chcela \u00eds\u0165 u\u017e d\u00e1vno predt\u00fdm.\u201c<\/p>\n

\u201eTy? A na \u010do?\u201c Alli\u00e9 mu v\u0161ak neodpovedala, hoci jej dal povolenie. Len sklopila zrak a na tv\u00e1ri sa jej zjavil \u013eahk\u00fd rumenec.<\/p>\n

\u201eNepovedala by si to ani n\u00e1\u010deln\u00edkovi?\u201c<\/p>\n

Alli\u00e9 op\u00e4\u0165 prik\u00fdvla sa sklonenou hlavou.<\/p>\n

\u201eAle to by si od neho potom nedostala povolenie,\u201c povedal Harret.<\/p>\n

\u201eJa som si ale nechcela p\u00fdta\u0165 povolenie,\u201c povedala Alli\u00e9 takmer \u0161eptom. Harret pochopil.<\/p>\n

O tri dni, ke\u010f u\u017e Harret bez probl\u00e9mov chodil, vy\u0161li z osady v\u0161etci traja: Harret, Alli\u00e9 a Tael. Mali so sebou z\u00e1soby jedla a pitia dosta\u010duj\u00face nielen na cestu, ale aj na dlh\u0161\u00ed \u010das. Nemohli toti\u017e riskova\u0165, \u017ee v cudzej dedine nebud\u00fa pohostinn\u00ed.<\/p>\n

Najprv museli preliez\u0165 hrebe\u0148, ktor\u00fd obklopoval ich osadu. Bola to nam\u00e1hav\u00e1 a nebezpe\u010dn\u00e1 cesta. Harret uva\u017eoval, \u010di nemali \u00eds\u0165 rad\u0161ej cez Zelen\u00e9 \u00fadolie, \u00fadolie, v ktorom r\u00e1stlo ve\u013ea zelen\u00fdch rastl\u00edn. Bola by to s\u00edce dlh\u0161ia cesta, ale po podstatne rovinatej\u0161om ter\u00e9ne. Cez niektor\u00e9 \u00faseky musel Taela pren\u00e1\u0161a\u0165. Nebo bolo pochm\u00farne, zamra\u010den\u00e9 ako v\u017edy, a Harreta sa za\u010dala zmoc\u0148ova\u0165 sk\u013e\u00fa\u010denos\u0165 a sm\u00fatok. Uv\u00edtal by, keby sa mohol s Alli\u00e9 norm\u00e1lne porozpr\u00e1va\u0165 a keby od neho, od mu\u017ea, nemusela zaka\u017ed\u00fdm \u010daka\u0165 na povolenie, aby mohla prehovori\u0165. Napokon jej povedal, \u017ee k\u00fdm s\u00fa sami, m\u00f4\u017ee hovori\u0165, kedy chce.<\/p>\n

\u201eAj tak sa mi to pravidlo zdalo by\u0165 hl\u00fape,\u201c vyhl\u00e1sil Harret.<\/p>\n

\u201eAle m\u00e1 svoj v\u00fdznam. Predstav si, ko\u013eko by bolo v dedine hluku, keby v\u0161etky star\u00e9 klebetnice za\u010dali naraz rozpr\u00e1va\u0165!\u201c povedala Alli\u00e9 a obidvaja sa zasmiali.<\/p>\n

\u201eMysl\u00ed\u0161, \u017ee aj toto pravidlo zaviedol \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta?\u201c<\/p>\n

\u201eNeviem… ale pr\u00e1ve kv\u00f4li tomu idem do Arch\u00edvov. Mus\u00edm zisti\u0165, \u010di tak\u00e9 nie\u010do naozaj prik\u00e1zal.\u201c<\/p>\n

\u201eAle tam \u0165a nepustia. Vraj nikoho nep\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa a\u017e k Arch\u00edvom. Nesta\u010d\u00ed ti vedie\u0165, \u017ee to prikazuje K\u00f3dex?\u201c<\/p>\n

\u201eK\u00f3dex sa m\u00f4\u017ee myli\u0165.\u201c<\/p>\n

\u201eAle K\u00f3dex v\u0161etci uzn\u00e1vaj\u00fa.\u201c<\/p>\n

\u201eD\u00f4le\u017eit\u00e9 je len to, \u010do je p\u00edsan\u00e9 v Arch\u00edvoch. V\u0161etci vieme, \u017ee K\u00f3dex vznikol a\u017e ove\u013ea nesk\u00f4r.\u201c<\/p>\n

\u201ePre\u010do by v\u0161ak niekto p\u00edsal do K\u00f3dexu nie\u010do, \u010do nie je v Arch\u00edvoch?\u201c<\/p>\n

\u201eNeviem. Ale pre\u010do K\u00f3dex zakazuje pr\u00edstup k Arch\u00edvom?\u201c<\/p>\n

\u201eMo\u017eno preto, aby sa nepo\u0161kodili…\u201c Hne\u010f, ako to Harret vyslovil, mu napadlo, \u017ee je to nezmysel. \u010c\u00edta\u0165 znaky vedelo len ve\u013emi m\u00e1lo \u013eud\u00ed a t\u00ed by p\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy ur\u010dite nesta\u010dili opotrebova\u0165. Umenie \u010d\u00edta\u0165 sa z gener\u00e1cie na gener\u00e1ciu postupne vytr\u00e1calo.<\/p>\n

Harret zavolal na Taela, ktor\u00fd sa od nich vzdialil, a povedal:<\/p>\n

\u201eNo dobre, predstavme si, \u017ee sa nejako dostane\u0161 k Arch\u00edvom a n\u00e1jde\u0161 aj niekoho, kto ti ich pre\u010d\u00edta. Ale \u010do ak zist\u00ed\u0161, \u017ee Arch\u00edvy hovoria to ist\u00e9, \u010do K\u00f3dex?\u201c<\/p>\n

\u201ePotom od\u00eddem.\u201c<\/p>\n

\u201eOd\u00edde\u0161?! A kam?\u201c<\/p>\n

\u201eNiekam, kde K\u00f3dex neuzn\u00e1vaj\u00fa.\u201c<\/p>\n

\u201eAni Arch\u00edvy?\u201c<\/p>\n

\u201eS\u00fa aj tak\u00e9 miesta. Je to vraj \u010faleko… ve\u013emi \u010faleko… tak \u010faleko, \u017ee tam u\u017e nevidno ani T\u00fa, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie.\u201c<\/p>\n

Alli\u00e9 pozrela na \u017eiariv\u00fa Hviezdu, ktor\u00e1 svietila na opa\u010dnej strane oblohy ako slnko. \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta a Hviezda boli nezvratne spojen\u00ed. Nikto presne nevedel, pre\u010do sa Hviezda na oblohe zjavila, ale skoro v\u0161etky legendy sa zhodovali v tom, \u017ee sa objavila nedlho po pr\u00edchode \u010cloveka z Druh\u00e9ho sveta. \u017diarila aj za d\u0148a. Na rozdiel od slnka bola v\u017edy \u00faplne nehybn\u00e1. Nikdy nevych\u00e1dzala. Nikdy nezapadala. Nez\u00fa\u010dast\u0148ovala sa na pohybe ostatn\u00fdch hviezd. Ale ke\u010f ste i\u0161li ve\u013emi, ve\u013emi \u010faleko, videli ste ju, ako sa pomaly bl\u00ed\u017ei \u010doraz viac a viac k obzoru a e\u0161te \u010falej za ten obzor ur\u010dite aj zapadne.<\/p>\n

Do dediny do\u0161li nasleduj\u00faceho r\u00e1na. Bola to ove\u013ea v\u00e4\u010d\u0161ia osada ako Harretova a chodilo sem mnoho \u013eud\u00ed z cel\u00e9ho okolia. Napriek tomu oboch p\u00fatnikov priv\u00edtali len m\u013akve, zamra\u010den\u00e9 tv\u00e1re. S ned\u00f4verou h\u013eadeli najm\u00e4 na skroten\u00e9ho torfa. Harret sa musel sp\u00fdta\u0165 \u0161tyroch \u013eud\u00ed, k\u00fdm mu kone\u010dne niekto uk\u00e1zal, kde b\u00fdva \u010dlovek, ktor\u00fd vie \u010d\u00edta\u0165 znaky.<\/p>\n

Korru, mu\u017e, ktor\u00fd dok\u00e1zal \u010d\u00edta\u0165 znaky, nebol ve\u013emi star\u00fd. Jeho tv\u00e1r e\u0161te nepokr\u00fdvali vr\u00e1sky cel\u00fa. Harret odhadoval, \u017ee nem\u00f4\u017ee by\u0165 star\u0161\u00ed ako p\u00e4\u0165desiat obdob\u00ed, \u010di\u017ee ako dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 rokov. Z Harretovho poh\u013eadu to v\u0161ak u\u017e aj tak bola vysok\u00e1 staroba, preto\u017ee s\u00e1m Harret mal iba dev\u00e4\u0165 rokov (alebo osemn\u00e1s\u0165 obdob\u00ed, ak chcete). Jemu sam\u00e9mu sa \u013eah\u0161ie uva\u017eovalo v obdobiach, lebo jedno obdobie trvalo 290 dn\u00ed a rok dvakr\u00e1t to\u013eko, \u010do bolo u\u017e prive\u013ea dn\u00ed na to, aby sa to dalo predstavi\u0165, nie to e\u0161te spo\u010d\u00edta\u0165. Harret vedel po\u010d\u00edta\u0165 len do sto. Uvedomoval si, \u017ee existuj\u00fa aj v\u00e4\u010d\u0161ie \u010d\u00edsla \u2013 a \u010dlovek z Druh\u00e9ho sveta chcel, aby v\u0161etci \u013eudia ovl\u00e1dali aj v\u00e4\u010d\u0161ie \u010d\u00edsla, mnoho \u010d\u00edsel \u2013 o \u010do krat\u0161ie nejak\u00e9 \u010dasov\u00e9 obdobie bolo, o to lep\u0161iu mal o \u0148om predstavu.<\/p>\n

Korru sk\u00famavo h\u013eadel raz na Harreta, potom na Alli\u00e9 a na Taela. Napokon sa sp\u00fdtal: \u201e\u010co tu chcete?\u201c<\/p>\n

\u201eNa\u0161iel som predmet, ktor\u00fd je pop\u00edsan\u00fd znakmi. Chcem v\u00e1s po\u017eiada\u0165, aby ste mi ich pre\u010d\u00edtali.\u201c<\/p>\n

\u201eA ona?\u201c<\/p>\n

\u201ePotrebuje pre\u010d\u00edta\u0165 nie\u010do z Arch\u00edvov.\u201c<\/p>\n

\u010clovek sa zachm\u00faril. \u201ePom\u00f4\u017eem ti rozl\u00fa\u0161ti\u0165 znaky \u2013 samozrejme, nie\u010do za to budem chcie\u0165. No do Arch\u00edvov v\u00e1s nevezmem.\u201c<\/p>\n

\u201eAle…\u201c za\u010dal Harret, no mu\u017e mu nedovolil dokon\u010di\u0165.<\/p>\n

Korru bol \u0161iroko \u010faleko jedin\u00fd, ktor\u00fd vedel \u010d\u00edta\u0165 znaky, \u010di\u017ee obaja museli za t\u00fa slu\u017ebu pekne zaplati\u0165. A jedin\u00fd sp\u00f4sob, ako mohli zaplati\u0165, bolo odpracova\u0165 to.<\/p>\n

A tak Harret a Alli\u00e9 pracovali. Striedavo dreli na poliach a v dedine. Robili cel\u00fd de\u0148, ale Korruovi to nesta\u010dilo, a tak museli pracova\u0165 e\u0161te skoro cel\u00fd nasleduj\u00faci. K ve\u010deru v\u0161ak Harret predst\u00fapil pred Korrua a \u017eiadal svoju odmenu. V\u0161imol si jeho nem\u00fd \u00fadiv, ke\u010f mu t\u00fa vec predlo\u017eil.<\/p>\n

\u201eKde si to na\u0161iel?\u201c sp\u00fdtal sa Korru podozrievavo, takmer v\u00fdhra\u017ene.<\/p>\n

\u201eNajprv pre\u010d\u00edtaj tie znaky!\u201c zvolal Harret. Predstavoval si, \u017ee Korru sa len prizrie bli\u017e\u0161ie a \u013eahko a bez v\u00e1hania pre\u010d\u00edta text. Korru ho v\u0161ak l\u00fa\u0161til \u0165a\u017eko, nam\u00e1havo a trhane: V070-396027-100 GM 7447 DK 8700 090.<\/p>\n

\u201e\u010co to znamen\u00e1?\u201c sp\u00fdtal sa Harret.<\/p>\n

Korru na neho v\u00e1\u017ene pozrel. \u201eNi\u010d to neznamen\u00e1. Tie znaky nemaj\u00fa nijak\u00fd v\u00fdznam.\u201c<\/p>\n

\u201eAle mus\u00ed to ma\u0165 v\u00fdznam! Ten, kto to p\u00edsal, mal predsa nejak\u00fd z\u00e1mer…\u201c<\/p>\n

\u201eMal\u00e9 deti \u010dasto hocikde \u010dm\u00e1raj\u00fa nezmysly…\u201c<\/p>\n

\u201eNem\u00f4\u017eete mi predsa nahovori\u0165, \u017ee to p\u00edsalo die\u0165a! Pozrite, ak\u00e9 s\u00fa tie znaky rovn\u00e9 a pravideln\u00e9! A… a deti predsa nevedia p\u00edsa\u0165!\u201c Harret c\u00edtil rovnak\u00fd hnev, ako ke\u010f sa mu v jeho osade sna\u017eili nahovori\u0165, \u017ee je to len oby\u010dajn\u00e1 skala.<\/p>\n

Korru v\u0161ak iba povedal: \u201eJa som svoju \u00falohu splnil. Teraz od\u00ed\u010fte.\u201c<\/p>\n

Neodi\u0161li. Harret sa rozhodol, \u017ee v dedine str\u00e1via e\u0161te aspo\u0148 jednu noc a d\u00fafal, \u017ee dovtedy sa mu podar\u00ed Korrua nejako presved\u010di\u0165. Tu\u0161il, \u017ee im nem\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 len preto, lebo nechce.<\/p>\n

Harreta a Alli\u00e9 zobudil krik. Bolo skor\u00e9 r\u00e1no. E\u0161te ani poriadne nesvitalo, dokonca ne\u017eiarila ani T\u00e1, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie. Cel\u00fa oblohu pokr\u00fdvali ve\u013emi tmav\u00e9 mraky, ktor\u00e9 sa hrozivo kopili. V\u0161etci dedin\u010dania utekali skry\u0165 sa do jask\u00fd\u0148 v hor\u00e1ch.<\/p>\n

Bola to najhor\u0161ia kalen-ghodsk\u00e1 b\u00farka, ak\u00fa kedy Harret a Alli\u00e9 za\u017eili. Z\u00farila skoro dopoludnia. Z \u00fakrytov vy\u0161li a\u017e pred ve\u010derom. Vietor zni\u010dil stromy, chatr\u010de, polia. A v\u0161etko pokr\u00fdvala vrstva siv\u00e9ho snehu povy\u0161e \u010dlenky.<\/p>\n

Harret a Alli\u00e9 ostali st\u00e1\u0165 na okraji dediny a d\u00edvali sa na t\u00fa sp\u00fa\u0161\u0165. Zrazu k nim pri\u0161iel n\u00e1\u010deln\u00edk a povedal: \u201ePri\u0161li sme o v\u0161etku \u00farodu. Nevieme, \u010di sami v\u00f4bec pre\u017eijeme sucho. M\u00e1me dos\u0165 vlastn\u00fdch starost\u00ed. Nie ste tu v\u00edtan\u00ed.\u201c<\/p>\n

Harret povedal: \u201eOstaneme tu a pom\u00f4\u017eeme v\u00e1m odstr\u00e1ni\u0165 \u0161kody.\u201c<\/p>\n

Ostali. Najprv jeden de\u0148, potom druh\u00fd, potom \u010fal\u0161\u00ed. Korru bol jedin\u00fd, kto tu\u0161il skuto\u010dn\u00fa pr\u00ed\u010dinu. Ale povedal im: \u201eZbyto\u010dne sa nam\u00e1hate. Nevezmem v\u00e1s k Arch\u00edvom.\u201c<\/p>\n

\u201e\u010co m\u00e1m urobi\u0165 pre to, aby ste n\u00e1s tam pustili? Budeme pracova\u0165 hoci aj cel\u00e9 obdobie.\u201c<\/p>\n

\u201ePre\u010do tam tak ve\u013emi chcete \u00eds\u0165?\u201c<\/p>\n

\u201eChcem porovna\u0165 tie znaky so znakmi v Arch\u00edvoch. A Alli\u00e9 chce zisti\u0165, \u010di je naozaj v Arch\u00edvoch zmienka o tom, \u017ee \u017eena mus\u00ed ml\u010da\u0165, a\u017e k\u00fdm jej mu\u017e ned\u00e1 povolenie hovori\u0165.\u201c<\/p>\n

\u201eJe ve\u013emi odv\u00e1\u017ena, ke\u010f sa opov\u00e1\u017eila pochybova\u0165 o pravosti K\u00f3dexu. Ale nam\u00e1hala sa zbyto\u010dne. K\u00f3dex zakazuje \u010d\u00edta\u0165 p\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy v Arch\u00edvoch.\u201c<\/p>\n

Harret bol rozhodnut\u00fd osta\u0165 v dedine dovtedy, k\u00fdm Korru nezmen\u00ed svoj n\u00e1zor. Toho prekvapila jeho tvrdohlavos\u0165. Napriek tomu uplynulo \u010fal\u0161ie desa\u0165denie, k\u00fdm Harreta nezobudilo tich\u00e9 a naliehav\u00e9 volanie. V chatr\u010di bola tma. Skl\u00e1\u0148ala sa nad n\u00edm nejak\u00e1 postava. Pod\u013ea hlasu spoznal, \u017ee je to Korru.<\/p>\n

\u201eVezmi to!\u201c nariadil potichu a str\u010dil Harretovi nie\u010do do r\u00fak. Pod m\u00e4kkou tkaninou nahmatal tvrd\u00fd povrch. Vy\u0161li von. Pri slabom svetle Tej, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie, ktor\u00e9 trochu presvitalo cez hust\u00e9 mraky, uvidel \u017eensk\u00fa postavu. To mohla by\u0165 len Alli\u00e9. Tie\u017e dr\u017eala v ruke nie\u010do ve\u013ek\u00e9. Vtom sa mu \u010dosi otrelo o nohy a skoro vykr\u00edkol od \u013eaku. Bol to v\u0161ak iba Tael, ktor\u00fd sa tie\u017e zobudil a chcel \u00eds\u0165 s nimi.<\/p>\n

\u201ePo\u010fte za mnou!\u201c za\u0161epkal naliehavo Korru. Nasledovali ho v takmer \u00faplnej tme. I\u0161iel smerom von z osady. Harret stratil pojem o \u010dase. Zdalo sa, \u017ee je hlbok\u00e1 noc. Dedina spala.<\/p>\n

Za\u010dali liez\u0165 cez h\u00fa\u0161tiny a svahy. Ke\u010f za\u0161li za kopec, Korru n\u00e1hle zastal, a\u017e do neho Harret skoro vrazil. Korru mu vzal z r\u00fak zabalen\u00e9 predmety. Ke\u010f ich vybalil z ko\u017eu\u0161\u00edn, Harret zistil, \u017ee s\u00fa to fakle, ktor\u00e9 v\u0161ak namiesto oh\u0148a mali na vrchole silno zvietiaci \u017eltozelen\u00fd zdiek. Jednu podal bez slova Alli\u00e9, druh\u00fa Harretovi a s\u00e1m si vybral dve.<\/p>\n

\u201eNechcel som, aby v dedine videli svetlo,\u201c povedal na vysvetlenie. \u201eIdeme.\u201c<\/p>\n

Harret sa nesp\u00fdtal, kam id\u00fa. Zdalo sa mu, \u017ee je to zbyto\u010dn\u00e1 ot\u00e1zka. Torr ich viedol cez r\u00f4zne hory, doliny, hrebene a \u00fazke kotliny, a\u017e sa z toho Harretovi zato\u010dila hlava. Vzru\u0161enie, ktor\u00e9 c\u00edtil, za\u010dala pomaly prekr\u00fdva\u0165 \u00fanava. S\u00e1m Korru v\u0161ak neomylne dr\u017eal smer a ani na chv\u00ed\u013eu nezastal \u010di nezav\u00e1hal.<\/p>\n

Po svitan\u00ed Korru zastal pred kolmou skalnou stenou, ktor\u00e1 sa dv\u00edhala do \u0161\u00edrky a v\u00fd\u0161ky tak \u010faleko, ako len Harret dok\u00e1zal dovidie\u0165. Samotn\u00fd vchod do jaskyne zakr\u00fdval kame\u0148. Korru zabodol fakle do zeme a Harretovi povedal: \u201ePom\u00f4\u017e mi.\u201c Potom sa spolo\u010dne zapreli do skaly. Po odvalen\u00ed kame\u0148 odkryl tmav\u00fa dieru. Torr op\u00e4\u0165 vzal fakle. Pozrel sa na mal\u00e9ho torfa: \u201eTo zviera by nemalo \u00eds\u0165 dnu.\u201c<\/p>\n

Alli\u00e9 si k\u013eakla k torfovi a pomaly mu hovorila: \u201eTael, zosta\u0148. Zosta\u0148.\u201c Nevedno, \u010di torf rozumel, ale ostal na mieste aj potom, ako \u013eudia vo\u0161li do jaskyne.<\/p>\n

Jasky\u0148u tvorila dlh\u00e1 a zlo\u017eit\u00e1 sple\u0165 chodieb a d\u00f3mov. Harret a Alli\u00e9 sa s \u00fadivom d\u00edvali na kamenn\u00e9 steny. Niektor\u00e9 boli toti\u017e dokonale vyhladen\u00e9. Harret sa na to sp\u00fdtal Korrua, ale ten len odvetil: \u201eT\u00e1to jasky\u0148a p\u00f4vodne sl\u00fa\u017eila na in\u00e9 \u00fa\u010dely. Nezdr\u017eujte sa.\u201c<\/p>\n

Harret a Alli\u00e9 mu ledva st\u00edhali. Korru ich viedol \u010doraz hlb\u0161ie a hlb\u0161ie. Napokon zastal. \u201eSme na mieste.\u201c<\/p>\n

Nach\u00e1dzali sa v najv\u00e4\u010d\u0161om d\u00f3me, alebo prinajmen\u0161om v najv\u00e4\u010d\u0161om d\u00f3me, ak\u00fd v tejto jaskyni nav\u0161t\u00edvili. Do stien ktosi osadil primit\u00edvne dr\u017eiaky s ozajstn\u00fdmi fak\u013eami. Korru ich jednu po druhej zapa\u013eoval. Ich svetlo dopadalo na mno\u017estvo vec\u00ed, ktor\u00e9 po\u010das svojho \u017eivota vyrobil a zanechal \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta. Najviac ich v\u0161ak udivili n\u00e1pisy na vyhladen\u00fdch sten\u00e1ch. Jednu stenu pokr\u00fdvali znaky, v\u0161etky, ak\u00e9 kedy poznali. Nap\u00edsal ich tam s\u00e1m \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta, lebo chcel, aby ostali uschovan\u00e9 nav\u017edy a neupadli do zabudnutia. \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta u\u010dil \u013eud\u00ed umeniu \u010d\u00edta\u0165, ale to bolo pred cel\u00fdmi gener\u00e1ciami a dnes u\u017e vedelo \u010d\u00edta\u0165 len ve\u013emi m\u00e1lo \u013eud\u00ed. Aby sa v\u0161ak zachovala p\u00f4vodn\u00e1 podoba znakov, vyryl ich \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta do steny jaskyne. Pozd\u013a\u017e \u010fal\u0161ej steny sa nach\u00e1dzal vz\u00e1cny materi\u00e1l nap\u00edsan\u00fd na kusoch primit\u00edvneho papiera a uchovan\u00fd v nepremokav\u00fdch obaloch zo zvierac\u00edch ko\u017e\u00ed: P\u00edsomn\u00e9 z\u00e1znamy, ktor\u00e9 zanechal \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta. Arch\u00edvy.<\/p>\n

Harret vybral svoj zvl\u00e1\u0161tny tmav\u00fd predmet a porovn\u00e1val znaky na \u0148om so znakmi \u010cloveka z Druh\u00e9ho sveta. Zhodovali sa.<\/p>\n

\u201eTy si \u010d\u00edtal Arch\u00edvy. \u010c\u00edtal si ich aj napriek tomu, \u017ee to K\u00f3dex zakazuje,\u201c povedal Korruovi s neochvejnou istotou.<\/p>\n

\u201e\u00c1no,\u201c prik\u00fdvol Korru.<\/p>\n

\u201eJe tam p\u00edsan\u00e9 v\u0161etko, v\u0161ak? O Zatraten\u00fdch, o Oh\u0148ovej hore, o v\u0161etkom, \u010do hovoria legendy?\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no,\u201c potvrdil op\u00e4\u0165 Korru.<\/p>\n

\u201eAk\u00fd je cel\u00fd pr\u00edbeh? \u010co sa vlastne kedysi d\u00e1vno stalo?\u201c<\/p>\n

\u201eJe to zlo\u017eit\u00e9. Je pravda, \u017ee som \u010d\u00edtal Arch\u00edvy, trvalo mi to v\u0161ak dlh\u00e9 roky. S\u00e1m som mnoh\u00fdm veciam nerozumel.\u201c<\/p>\n

\u201eJe tam p\u00edsan\u00e9 aj to, ako vznikla T\u00e1, ktor\u00e1 svieti najjasnej\u0161ie?\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no,\u201c odvetil Korru. Jeho tv\u00e1r bola zrazu in\u00e1. Vyzeral akosi v\u00e1\u017ene, unavene, u\u0161tvane… a staro.<\/p>\n

\u201eAko to bolo?\u201c<\/p>\n

\u201eTo sa \u0165a\u017eko rozpr\u00e1va a pravdu \u2013 cel\u00fa pravdu \u2013 sa asi nedozvie nikdy nikto. Z\u00e1le\u017e\u00ed na tom, ko\u013eko toho pozn\u00e1te. Neviem, ak\u00e9 s\u00fa va\u0161e legendy. Po\u010duli ste pr\u00edbeh Syonesa a Perkada?\u201c<\/p>\n

\u201eKoho?\u201c Harret sa nech\u00e1pavo pozrel na Alli\u00e9, ale t\u00e1 len pokr\u00fatila hlavou.<\/p>\n

\u201eNa\u0161iel si t\u00fa vec na severoz\u00e1pad odtia\u013eto?\u201c Korru im d\u00e1val jednu ot\u00e1zku za druhou.<\/p>\n

\u201e\u00c1no! Ako si to…?\u201c<\/p>\n

\u201eViete, \u017ee na nebi za\u017eiari nov\u00e1 hviezda v\u017edy, ke\u010f zomrie \u010dlovek?\u201c<\/p>\n

\u201e\u00c1no… \u00e1no, pri v\u0161etk\u00fdch bohoch! Chce\u0161 poveda\u0165, \u017ee aj T\u00e1, ktor\u00e1 svieti…?\u201c Nedokon\u010dil. Korru vyzeral v blikaj\u00facom svetle fakl\u00ed e\u0161te star\u0161ie.<\/p>\n

\u201eAle kto zomrel, \u017ee sa na nebi zjavila tak\u00e1 jasn\u00e1 hviezda? \u010co za v\u00fdznamn\u00e9ho \u010dloveka to muselo by\u0165?\u201c<\/p>\n

Korru len pozrel na Arch\u00edvy.<\/p>\n

Zrazu sa Korru obr\u00e1til k Alli\u00e9. \u201eChcela si vedie\u0165, \u010di \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta prik\u00e1zal, \u017ee \u017eeny maj\u00fa by\u0165 ticho, dokia\u013e im mu\u017e ned\u00e1 povolenie hovori\u0165. \u010c\u00edtal som Arch\u00edvy, ale tam sa ni\u010d tak\u00e9 nespom\u00edna. Naopak, \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta hovoril, \u017ee mu\u017e a \u017eena si maj\u00fa by\u0165 rovn\u00ed a ma\u0165 rovnak\u00e9 pr\u00e1va. Od\u00ed\u010f zo svojej dediny, diev\u010da, a cho\u010f niekam, kde s\u00fa st\u00e1le Arch\u00edvy nadraden\u00e9 K\u00f3dexu.\u201c<\/p>\n

\u201eK\u00f3dex si vymysleli,\u201c povedal Harret cez zovret\u00e9 hrdlo. \u201eNe\u010derpali z Arch\u00edvov. Spo\u013eahli sa na to, \u017ee Arch\u00edvy nikto ne\u010d\u00edta.\u201c<\/p>\n

\u201eTak je,\u201c potvrdil Korru. \u201e\u010co sa t\u00fdka toho predmetu, ktor\u00fd si na\u0161iel, rad\u00edm ti, zbav sa ho. N\u00e1jdi nejak\u00fa hlbok\u00fa priepas\u0165 alebo stud\u0148u a zaho\u010f ho tam. Zabudni na\u0148, dobre ti rad\u00edm. D\u00fafam, \u017ee si ho okrem toho diev\u010da\u0165a nikomu neukazoval.\u201c<\/p>\n

\u201eNo,\u201c povedal Harret a za\u010dervenal sa, \u201elen asi polovici osady. Ale nikto nevedel, \u010do to je, v\u0161etci si mysleli, \u017ee je to len kame\u0148.\u201c N\u00e1hle ho osvietilo poznanie. Nikto nevedel, \u010do to je, lebo to nechceli vedie\u0165. Schv\u00e1lne od toho odvracali tv\u00e1r.<\/p>\n

Korru pri\u0161iel k rohu a odkryl men\u0161iu jamu vyh\u013aben\u00fa do skaly. Harret skoro vykr\u00edkol od \u00fadivu. Bolo tam nieko\u013eko prapodivn\u00fdch vec\u00ed nepravideln\u00e9ho tvaru. Mnoh\u00e9 v\u0161ak prekvapivo pripom\u00ednali t\u00fa, ktor\u00fa na\u0161iel v kalen-ghodi. V\u0161etky boli tmav\u00e9, akoby obhoren\u00e9. A na jednej z nich uvidel podobn\u00e9 znaky. Dala sa na nej pre\u010d\u00edta\u0165 \u010das\u0165 odlomen\u00e9ho n\u00e1pisu: …TAL MANEUVERING SYSTEM a pod t\u00fdm …CE SHUTTLE ATLANTIS.<\/p>\n

\u201e\u010co to je?\u201c sp\u00fdtal sa Harret ve\u013emi ticho a v\u00e1\u017ene.<\/p>\n

\u201eNeviem,\u201c povedal Korru, ale tentoraz to bolo \u00faprimn\u00e9 neviem. Harret uveril, \u017ee to naozaj nevie, a \u017ee to \u013eutuje.<\/p>\n

Korru chv\u00ed\u013eu h\u013eadel na stenu, potom sa oto\u010dil k Harretovi: \u201eChce\u0161 vedie\u0165, ako som zistil, kde si to na\u0161iel? V\u0161etky k\u00fasky,\u201c uk\u00e1zal rukou na ukryt\u00e9 zvl\u00e1\u0161tne predmety, \u201ev\u0161etky boli n\u00e1jden\u00e9 tam, na ur\u010ditom \u00fazem\u00ed na rozhran\u00ed kalen-ghodi a h\u00f4r. Nikde inde by\u0165 nem\u00f4\u017eu. Ony toti\u017e poch\u00e1dzaj\u00fa z Hviezdy.\u201c<\/p>\n

\u201eZ Hviezdy!\u201c<\/p>\n

Harretov \u00fadiv bol tak\u00fd ve\u013ek\u00fd, \u017ee p\u00e1r okamihov nemohol prehovori\u0165. Alli\u00e9 si zakryla rukou \u00fasta, aby nevykr\u00edkla. Predmet v Harretov\u00fdch ruk\u00e1ch sa mu zrazu zdal by\u0165 stra\u0161ne \u0165a\u017ek\u00fd a d\u00f4le\u017eit\u00fd. Dr\u017e\u00ed k\u00fasok Hviezdy, najjasnej\u0161ej hviezdy na nebi, tej, ktor\u00e1 osvet\u013euje noc, tej, ktor\u00e1 sa stala centrom prad\u00e1vnych podivn\u00fdch udalost\u00ed, tej, ktor\u00e1 tu nebola ve\u010dne, aj ke\u010f nikto si u\u017e nepam\u00e4t\u00e1, ako a kedy sa zjavila na oblohe. Napokon sa mu podarilo prem\u00f4c\u0165 ohromenie a sp\u00fdtal sa: \u201eZmie\u0148uj\u00fa sa o tom Arch\u00edvy?\u201c<\/p>\n

Korru prik\u00fdvol, no vyzeral tak v\u00e1\u017ene, ako nikdy predt\u00fdm. \u201eAle \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta to nevytvoril. \u010clovek z Druh\u00e9ho sveta s t\u00fdm nemal spolo\u010dn\u00e9 v\u00f4bec ni\u010d.\u201c<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n