{"id":9669,"date":"2026-07-16T12:33:06","date_gmt":"2026-07-16T10:33:06","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9669"},"modified":"2026-07-16T12:33:06","modified_gmt":"2026-07-16T10:33:06","slug":"raketoplan-atlantis","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9669","title":{"rendered":"Raketopl\u00e1n Atlantis"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori+<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 53 %, Andrej-airliner 35 %, Stefi 5 %, Juloml 1 % (over si to<\/a>).<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a>

\u0160tart Atlantisu na misiu STS-127. Zdroj: NASA<\/a><\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Presun orbitera Atlantis z hang\u00e1ru OPF do haly VAB. Zdroj: NASA<\/a><\/p><\/div>\n

\"\"<\/a>

Prevoz raketopl\u00e1nu Atlantis na \u0161tartovaciu rampu pri v\u00fdchode slnka. Zdroj: NASA\/George Shelton<\/a><\/p><\/div>\n

Atlantis<\/strong> (pod\u013ea ozna\u010denia NASA pre orbit\u00e1lne dopravn\u00e9 prostriedky OV-104) bol americk\u00fd raketopl\u00e1n, ktor\u00fd sa pou\u017e\u00edval v programe Space Shuttle<\/a> v rokoch 1985 a\u017e 2011.<\/p>\n

Meno dostal jednak po b\u00e1jnom svetadieli Atlant\u00edda, ale aj po prvej americkej oce\u00e1nografickej lodi, dvojs\u0165a\u017e\u0148ovej plachetnici, ktor\u00fa v obdob\u00ed rokov 1830 \u2013 1866 prev\u00e1dzkovala Woods Hole Oceanographic Institution.<\/p>\n

Ako \u0161tvrt\u00fd postaven\u00fd raketopl\u00e1n \u0165a\u017eil Atlantis zo sk\u00fasenost\u00ed, ktor\u00e9 z\u00edskali in\u017einieri NASA pri stavbe predch\u00e1dzaj\u00facich raketopl\u00e1nov. Ke\u010f bol dokon\u010den\u00fd, v\u00e1\u017eil pribli\u017ene o 3000 kg menej ne\u017e raketopl\u00e1n Columbia<\/a>, a jeho stavba zabrala len polovi\u010dn\u00fd \u010das. Komponenty, ktor\u00e9 neboli pri stavbe vyu\u017eit\u00e9, sa nesk\u00f4r pou\u017eili pri stavbe piateho raketopl\u00e1nu menom Endeavour.<\/p>\n

Atlantis prv\u00fdkr\u00e1t vy\u0161tartoval 3. okt\u00f3bra 1985 (vojensk\u00e1 misia STS-51-J) s piatimi astronautmi na palube, a na obe\u017enej dr\u00e1he Zeme zotrval 4 dni. Bola to jedna z celkom piatich misi\u00ed raketopl\u00e1nu, ktor\u00e9 mali tajn\u00e9 vojensk\u00e9 poslanie. Atlantis absolvoval najviac letov k ruskej kozmickej stanici Mir<\/a>. Od roku 1995 uskuto\u010dnil celkovo sedem letov k Miru. V priebehu druh\u00e9ho letu bol k stanici pripojen\u00fd spojovac\u00ed modul, ktor\u00fd pri \u010fal\u0161\u00edch misi\u00e1ch umo\u017enil uskuto\u010d\u0148ova\u0165 v\u00fdmeny \u010dlenov jej pos\u00e1dky.<\/p>\n

Od novembra 1997 do j\u00fala 1999 prech\u00e1dzal Atlantis rekon\u0161trukciou, pri ktorej bolo uskuto\u010dnen\u00fdch okolo 165 modifik\u00e1ci\u00ed. Misie, ktor\u00e9 odvtedy Atlantis uskuto\u010dnil, smerovali k Medzin\u00e1rodnej vesm\u00edrnej stanici<\/a>. V\u00fdnimku tvor\u00ed let STS-125<\/a> z m\u00e1ja 2009, ke\u010f sa raketopl\u00e1n Atlantis vydal na opravu Hubblovho vesm\u00edrneho \u010falekoh\u013eadu (HST)<\/a>, aby mu zabezpe\u010dil \u017eivotnos\u0165 na mno\u017estvo \u010fal\u0161\u00edch rokov. I\u0161lo o posledn\u00fa servisn\u00fa misiu k HST.<\/p>\n

Atlantis mal pod\u013ea p\u00f4vodn\u00fdch pl\u00e1nov od\u00eds\u0165 do v\u00fdslu\u017eby v roku 2008, av\u0161ak na konci roku 2007 bolo rozhodnut\u00e9 o n\u00e1sledn\u00fdch dodato\u010dn\u00fdch dvoch v\u00fdprav\u00e1ch k ISS \u2013 STS-129 a STS-132. Nesk\u00f4r mu pridali e\u0161te misiu STS-135. Atlantis absolvoval celkovo 33 letov. Z prev\u00e1dzky bol definit\u00edvne vyraden\u00fd 21. j\u00fala 2011, stal sa tak posledn\u00fdm americk\u00fdm raketopl\u00e1nom v doteraj\u0161ej hist\u00f3rii.<\/p>\n

Podobne ako u orbitera Endeavour, aj z Atlantisu po jeho vyraden\u00ed vymontovali motory SSME a OMS pre \u010fal\u0161ie pou\u017eitie pri kozmick\u00fdch letoch. Jeden z dvoch motorov OMS, motor s ozna\u010den\u00edm AJ-10-190, bol nesk\u00f4r namontovan\u00fd do eur\u00f3pskeho servisn\u00e9ho modulu kozmickej lode Orion s menom Integrity. Tento motor 3. apr\u00edla 2026 po 53-ro\u010dnej pauze vr\u00e1til \u013eud\u00ed z n\u00edzkej obe\u017enej dr\u00e1hy Zeme na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu okolo Mesiaca po\u010das misie Artemis II<\/a>. Do vysl\u00fa\u017eil\u00e9ho orbitera Atlantis boli pre \u00fa\u010dely jeho vystavenia na verejnosti namiesto ch\u00fdbaj\u00facich motorov namontovan\u00e9 vern\u00e9 napodobeniny.<\/p>\n

Atlantis je v s\u00fa\u010dasnosti vystaven\u00fd v n\u00e1v\u0161tevn\u00edckom centre na Kennedyho vesm\u00edrnom stredisku. M\u00e1 hang\u00e1r zvonka jasne ozna\u010den\u00fdm jeho menom. Atlantis je podopret\u00fd v bodoch minul\u00e9ho pripojenia ET a je naklonen\u00fd nabok. Vytv\u00e1ra tak dojem letu vo vesm\u00edre, \u010do umoc\u0148uje tie\u017e \u2013 ako u jedin\u00e9ho vystaven\u00e9ho raketopl\u00e1nu \u2013 jeho otvoren\u00fd n\u00e1kladov\u00fd priestor. M\u00e1 vytiahnut\u00e9 aj manipula\u010dn\u00e9 rameno. Pred hang\u00e1rom s Atlantisom sa nach\u00e1dza zostava n\u00e1dr\u017ee ET s motormi SRB v \u017eivotnej ve\u013ekosti. Na rozdiel od orbitera v\u0161ak ide len o atrapy.<\/p>\n