{"id":9706,"date":"2026-08-06T15:15:43","date_gmt":"2026-08-06T13:15:43","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9706"},"modified":"2026-08-06T15:15:43","modified_gmt":"2026-08-06T13:15:43","slug":"mohla-byt-venusa-donedavna-naozaj-taka-ako-ju-opisujem-v-druhej-planete","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9706","title":{"rendered":"Mohla by\u0165 Venu\u0161a doned\u00e1vna naozaj tak\u00e1, ako ju opisujem v Druhej plan\u00e9te?"},"content":{"rendered":"

Pozor, tento \u010dl\u00e1nok vyzr\u00e1dza pointu knihy Druh\u00e1 plan\u00e9ta<\/a>!<\/h3>\n
\"\"<\/a>

Venu\u0161a. Zdroj: NASA\/JPL-Caltech<\/p><\/div>\n

Venu\u0161a<\/a> mohla by\u0165 ob\u00fdvate\u013en\u00e1 ove\u013ea dlh\u0161ie ako Mars. Tento z\u00e1ver, ktor\u00fd vedci publikovali a\u017e po vydan\u00ed Druhej plan\u00e9ty (a dlho, fakt dlho po jej nap\u00edsan\u00ed) ma pote\u0161il. Ako nazna\u010dili aj niektor\u00ed \u010ditatelia, realistickos\u0165 tohto rom\u00e1nu sa t\u00fdm prudko zv\u00fd\u0161ila. No navzdory tomu \u2013 bolo by re\u00e1lne mo\u017en\u00e9, aby aspo\u0148 r\u00e1mcovo skuto\u010dne popisoval realitu?<\/p>\n

Z antropologick\u00e9ho h\u013eadiska ur\u010dite nie. Neviem ve\u013ea o \u013eudskej prehist\u00f3rii, ale dos\u0165 na to, aby mi bolo jasn\u00e9, \u017ee to hrubo nesed\u00ed s faktami, hoci som sa dej sna\u017eila na\u0161roubova\u0165 na nezodpovedan\u00e9 ot\u00e1zky \u013eudsk\u00e9ho p\u00f4vodu a star\u00fdch civiliz\u00e1ci\u00ed. A v s\u00e9rii prer\u00e1bok po nap\u00edsan\u00ed prvej verzie som sa sna\u017eila tento aspekt e\u0161te viac zre\u00e1lni\u0165. Som si v\u0161ak vedom\u00e1 toho, \u017ee je prive\u013ek\u00fd v\u00fdmysel.<\/p>\n

Po\u010fme sa teda pozrie\u0165 na druh\u00e9 h\u013eadisko, to planet\u00e1rne, o ktorom viem \u0161pekulova\u0165 o \u010dosi lep\u0161ie. Spr\u00e1va vedcov o dlhej ob\u00fdvate\u013enosti Venu\u0161e toti\u017e po\u010d\u00edta s t\u00fdm, \u017ee druh\u00e1 plan\u00e9ta stratila svoju ob\u00fdvate\u013enos\u0165 minim\u00e1lne pred miliardou rokov. K\u00fdm pod\u013ea mojej knihy sa tak udialo nanajv\u00fd\u0161 zhruba pred 15 000 rokmi. To je o pekn\u00fdch p\u00e1r r\u00e1dov menej. Pre\u010do ani ten najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed optimizmus vedcov nesiaha a\u017e tak \u010faleko ako moje fant\u00e1zie?<\/p>\n

Odpove\u010fou je Slnko<\/a>. Venu\u0161a je len o tretinu bli\u017e\u0161ie k Slnku ako Zem, ale dost\u00e1va od neho na jednotku plochy dvakr\u00e1t viac energie ako Zem. Len\u017ee Slnko v minulosti \u017eiarilo slab\u0161ie. Hviezdy<\/a> jeho typu pomaly so st\u00fapaj\u00facim vekom zvy\u0161uj\u00fa svoj v\u00fdkon. Mlad\u00fa slne\u010dn\u00fa s\u00fastavu<\/a> zahrievalo o 15 % menej ne\u017e dne\u0161n\u00fa. Vo svetle tohto mi preto pripad\u00e1 nanajv\u00fd\u0161 divn\u00e9 fantaz\u00edrova\u0165 o d\u00e1vnej ob\u00fdvate\u013enosti Marsu, ktor\u00fd je pr\u00edli\u0161 zmrznut\u00fd na \u017eivot e\u0161te aj teraz, pri vy\u0161\u0161om v\u00fdkone Slnka. Zvl\u00e1\u0161tne, \u017ee sa vedci viac nezam\u00fd\u0161\u013eaj\u00fa nad t\u00fdm, ako si pri slabom a vzdialenom Slnku udr\u017eal tekut\u00fa vodu, ktor\u00e1 sa na jeho povrchu o\u010dividne vyskytovala. K\u00fdm u Venu\u0161e niet o \u010dom.<\/p>\n

Za hlavn\u00fd faktor, pre\u010do Venu\u0161a nem\u00e1 vodu dnes, sa pova\u017euje jej supersiln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd efekt. M\u0148a, pr\u00e1ve kv\u00f4li Druhej plan\u00e9te, dlho zauj\u00edmala odpove\u010f na ot\u00e1zku, ak\u00e1 by bola na nej teplota bez sklen\u00edkov\u00e9ho efektu. Odpove\u010f som sa dozvedela len ned\u00e1vno. Jej priemern\u00e1 teplota by bola 46\u00b0C.<\/p>\n

Priemern\u00e1 teplota. To znamen\u00e1 celoro\u010dn\u00e1 (lebo Venu\u0161a ro\u010dn\u00e9 obdobia nem\u00e1) teplota na cca 45. rovnobe\u017eke, \u010di\u017ee na polceste od rovn\u00edka k p\u00f3lom. Slovensko a \u010cechy s\u00fa cca na 49. rovnobe\u017eke. Tak\u017ee keby Slovensko le\u017ealo na analogickej rovnobe\u017eke Venu\u0161e, ktor\u00e1 by nemala ani jedin\u00fa molekulu sklen\u00edkov\u00e9ho plynu, mali by sme tu ako v lete v Egypte \u010di v Las Vegas. A\u017e na to, \u017ee tak\u00e9to \u201eleto\u201c by bolo celoro\u010dne. Je to (s modern\u00fdmi technol\u00f3giami) pre\u017eite\u013en\u00e9, ale nijako pr\u00edjemn\u00e9. V\u0161ak\u00e1no, ke\u010f\u017ee v tomto lete pre sk\u00fasenos\u0165 s takouto p\u00e1\u013eavou nebolo treba jazdi\u0165 ani na in\u00fd kontinent, takmer pri\u0161la a\u017e k n\u00e1m na Slovensko.<\/p>\n

\"\"<\/a>

Pohorie Maxwell, bez oxidu uhli\u010dit\u00e9ho pr\u00edjemn\u00e9 miesto na \u017eivot na Venu\u0161i. \u010ci? Autor sn\u00edmky:
NASA\/JPL<\/p><\/div>\n

Je jasn\u00e9, \u017ee rovn\u00edkov\u00fd Venu\u0161in kontinent Afroditina zem, ktor\u00e1 je polohou i\u00a0geol\u00f3giou analogick\u00e1 na\u0161ej Afrike, by bol pre \u010dloveka neob\u00fdvate\u013en\u00fd. Mohli by na \u0148om, za predpokladu pr\u00edstupu k vode, \u017ei\u0165 iba extr\u00e9mofily. Len\u017ee Venu\u0161a, predpokladaj\u00fac zaplavenie v\u00e4\u010d\u0161iny jej povrchu vodou tak ako na Zemi, by mala e\u0161te dva kontinenty: I\u0161tarinu zem a Ladinu zem. A tie s\u00fa \u2013 hur\u00e1 \u2013 pol\u00e1rne! Oba p\u00f3ly Venu\u0161e by s\u00edce le\u017eali pod morom, ale pobre\u017eia zmienen\u00fdch svetadielov by boli k p\u00f3lom bl\u00edzko. Preto si mysl\u00edm, \u017ee Ladinu Zem mo\u017eno nazva\u0165 Venu\u0161skou Antarkt\u00eddou. A I\u0161tarina zem je navy\u0161e hornat\u00e1. \u010cnej\u00fa z nej vy\u0161\u0161ie vrchy ako Mount Everest. A teplota s nadmorskou v\u00fd\u0161kou kles\u00e1. So za\u013eadnen\u00edm aj v tak\u00fdchto v\u00fd\u0161kach to s\u00edce vid\u00edm skepticky, ale veru\u017ee ob\u010das v noci (aj keby noc mala norm\u00e1lnu d\u013a\u017eku a nie Venu\u0161ine dva mesiace) a na hor\u00e1ch by n\u00e1m pod\u013ea m\u0148a mohlo by\u0165 chladno. A be\u017ene by na oboch svetadieloch mohla panova\u0165 pr\u00edjemn\u00e1 teplota. Ostatne, aj pri Druhej plan\u00e9te som po\u010d\u00edtala s t\u00fdm, \u017ee \u013eudstvo sa na Venu\u0161i vyvinulo ako na pomery svojej plan\u00e9ty chladnomiln\u00fd druh.<\/p>\n

Hm, len\u017ee\u2026 ako by sme dosiahli, aby v atmosf\u00e9re<\/a> nebola ani molekula sklen\u00edkov\u00fdch plynov? Voda sa predsa odparuje pri ka\u017edej teplote. A pri 46\u00b0C na 45\u00b0. rovnobe\u017eke, nevraviac o pomaly vode varu na rovn\u00edku, by sa odparovala ve\u013emi intenz\u00edvne. A voda je sklen\u00edkov\u00fd plyn, siln\u00fd sklen\u00edkov\u00fd plyn. Plan\u00e9ta sa n\u00e1m teda na\u010falej prehrieva.<\/p>\n

Alebo nie? \u010co sa stane s vodnou parou st\u00fapaj\u00facou do \u010doraz v\u00e4\u010d\u0161\u00edch v\u00fd\u0161ok? Napokon dosiahne rosn\u00fd bod a skondenzuje. Vytvor\u00ed oblaky<\/a>. \u010c\u00edm viac pary, t\u00fdm viac oblakov. Mo\u017eno by vytvorila glob\u00e1lnu nepreru\u0161ovan\u00fa obla\u010dnos\u0165 podobn\u00fa, ako na nej pozorujeme aj v skuto\u010dnosti, ale z priaznivej\u0161ej kvapaliny. A oblaky s\u00fa biele, \u010d\u00edm v\u00fdborne odr\u00e1\u017eaj\u00fa slne\u010dn\u00e9 \u017eiarenie. Mo\u017eno by sa atmosf\u00e9ra v\u010faka vode v ur\u010ditom bode prestala prehrieva\u0165. Viac obla\u010dnosti by kompenzovalo polohu bli\u017e\u0161ie k Slnku a pod oblakmi by mohol teplomiln\u00fd \u017eivot pekne fungova\u0165 nejako tak, ako si to predstavovali vedci do za\u010diatku 20. storo\u010dia.<\/p>\n

Len\u017ee s oblakmi to nie je a\u017e tak\u00e9 jednoduch\u00e9. Pod\u013ea \u010dl\u00e1nku Oblaky a kl\u00edma<\/em> od PhD Pribullovej, ktor\u00fd vy\u0161iel v Kozmose 4\/2026 nad tropick\u00fdmi a subtropick\u00fdmi oce\u00e1nmi Zeme n\u00edzkych oblakov navzdory v\u00e4\u010d\u0161iemu v\u00fdparu ub\u00fada. Inde ich prib\u00fada, to \u00e1no, ale ich miznutie nad oce\u00e1nmi je vraj spoluzodpovedn\u00e9 za ich s\u00fa\u010dasn\u00e9 extr\u00e9mne teploty. A to sme len na Zemi, kde s\u00fa teploty omnoho ni\u017e\u0161ie ne\u017e na Venu\u0161i. Navy\u0161e, ak aj oblaky zostan\u00fa zachovan\u00e9, so vzrastaj\u00facou teplotou oslabne ich ochladzovac\u00ed efekt. Pre\u010do? Preto\u017ee oblaky nefunguj\u00fa iba ako pas\u00edvny slne\u010dn\u00edk. \u010cas\u0165 ich ochladzovacieho \u00fa\u010dinku spo\u010d\u00edva v tom, \u017ee vrchn\u00e1 vrstva oblakov tvoren\u00e1 kry\u0161t\u00e1likmi \u013eadu sa top\u00ed na vodn\u00e9 kvap\u00f4\u010dky, \u010do je proces absorbuj\u00faci ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo tepla. Ak sa ale v prehriatych oblakoch premen\u00ed v\u0161etok \u013ead na vodu, o tento d\u00f4le\u017eit\u00fd dej sme pri\u0161li. Na druhej strane, zd\u00e1 sa vraj, \u017ee t\u00e1to zmena skupenstva oblakov zvy\u0161uje ich odrazivos\u0165 vo\u010di slne\u010dn\u00e9mu \u017eiareniu. To v\u0161ak bude fungova\u0165 len po ur\u010dit\u00fa hranicu.<\/p>\n

Ale je tu e\u0161te \u010fal\u0161\u00ed vplyv \u013eudskej \u010dinnosti. Zne\u010distenie ovzdu\u0161ia. Aeros\u00f3ly, ktor\u00e9 nie s\u00fa ni\u010d moc na d\u00fdchanie \u2013 ale tvorbe oblakov, paradoxne, pom\u00e1haj\u00fa! Vznikaj\u00fa z nich kondenza\u010dn\u00e9 jadr\u00e1, na ktor\u00fdch sa vyzr\u00e1\u017eaj\u00fa kvap\u00f4\u010dky alebo \u013ead.<\/p>\n

Bohu\u017eia\u013e v\u0161ak st\u00e1le nie sme na konci.<\/p>\n

\"\"<\/a>

\u010cerven\u00e9 more, najteplej\u0161ie more na Zemi. Mali by venu\u0161sk\u00e9 moria podobn\u00fa teplotu?<\/p><\/div>\n

Je tu predsa e\u0161te oxid uhli\u010dit\u00fd. Ak chceme, aby rastliny<\/a> r\u00e1stli, potrebujeme CO2. Ak chceme, aby tam \u017eili \u017eivo\u010d\u00edchy, huby, mikr\u00f3by a aj samotn\u00e9 eukaryotick\u00e9 rastliny, v\u0161etky tieto organizmy produkuj\u00fa CO2. A Venu\u0161a m\u00e1 predsa aj sope\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 chrl\u00ed toho neob\u013e\u00faben\u00e9ho oxidu naozaj ve\u013ea. Tak\u017ee m\u00e1me v atmosf\u00e9re \u010fal\u0161\u00ed sklen\u00edkov\u00fd plyn, ktor\u00fd sa u\u017e nereguluje s\u00e1m tak ako voda. Navy\u0161e atmosf\u00e9ru u\u017e nas\u00fdtila aj vodn\u00e1 para.<\/p>\n

Spravme odhad. Na Zemi dv\u00edhaj\u00fa sklen\u00edkov\u00e9 plyny teplotu o 30 \u2013 35\u00b0C. Ak by to tak bolo aj na Venu\u0161i, namiesto e\u0161te ako-tak (pri dostatku pitnej vody) vydr\u017eate\u013en\u00fdch 46\u00b0C, biosauny a bylinkovej sauny, sme vysko\u010dili s priemernou teplotou na 75 \u2013 80\u00b0C. Prechod do f\u00ednskej sauny. Navy\u0161e parnej f\u00ednskej sauny.<\/p>\n

No ale na p\u00f3loch b\u00fdva be\u017ene aj o 50\u00b0C menej ako v miernom p\u00e1sme. Tak\u017ee aj keby sme odp\u00edsali drviv\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu venu\u0161skej pevniny, st\u00e1le zost\u00e1vaj\u00fa p\u00f3ly a vrcholce pohoria Maxwell, kde je dokonca a\u017e o 70\u00b0C ni\u017e\u0161ia teplota ne\u017e je venu\u0161sk\u00fd priemer. U\u017e\u00edvali by sme si vlah\u00fd, letn\u00fd, nekone\u010dn\u00fd ve\u010der (nekone\u010dn\u00fd preto, \u017ee Slnko bude v\u010faka nesklonenej osi neust\u00e1le na obzore), teplu\u010dk\u00e9 more. Aspo\u0148 tam by sa dalo letie\u0165 na dovolenku, nie?<\/p>\n

Mo\u017eno \u00e1no… ale nie nadlho.<\/p>\n

Na rovn\u00edku sa n\u00e1m toti\u017e var\u00ed oce\u00e1n, oblaky-neoblaky. \u010cas\u0165 energie prep\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa a t\u00e1 men\u00ed na paru \u010fal\u0161iu a \u010fal\u0161iu vodu. Parou pres\u00fdten\u00e1 atmosf\u00e9ra s\u00edce neprij\u00edma \u010fal\u0161iu paru ve\u013emi ochotne a navy\u0161e st\u00fapaj\u00faci atmosf\u00e9rick\u00fd tlak zvy\u0161uje teplotu varu vody, \u010d\u00edm sa vyparovanie spoma\u013euje, len\u017ee nezastavuje. M\u00e1 to v\u0161ak aj odvr\u00e1ten\u00fa stranu \u2013 so st\u00fapaj\u00facou teplotou st\u00fapa aj teplota rosn\u00e9ho bodu, n\u00edzke oblaky sa teda vyparuj\u00fa, zr\u00e1\u017eky sa odparuj\u00fa tie\u017e. Oblaky tak bud\u00fa vytl\u00e1\u010dan\u00e9 st\u00e1le do vy\u0161\u0161\u00edch v\u00fd\u0161ok, to pozorujeme v d\u00f4sledku glob\u00e1lneho otep\u013eovania aj na Zemi. Nie som si v\u0161ak ist\u00e1, \u010di sa napokon n\u00e1hodou kv\u00f4li vysokej teplote nerozplyn\u00fa \u00faplne. Mimochodom, atmosf\u00e9ra v tr\u00f3poch nie je nijako izolovan\u00e1 od atmosf\u00e9ry na p\u00f3loch, \u010di\u017ee pod vplyvom st\u00fapaj\u00faceho tlaku by sa onen dusiv\u00fd vlhk\u00fd hust\u00fd vzduch natla\u010dil aj do na\u0161ich pol\u00e1rnych dovolenkov\u00fdch destin\u00e1ci\u00ed a ktovieako by pri tom ochladn\u00fa\u0165 nestihol.<\/p>\n

Ale sp\u00e4\u0165 k pare vo venu\u0161sk\u00fdch tr\u00f3poch. T\u00e1 st\u00fapa do vysok\u00fdch vrstiev atmosf\u00e9ry, kde drobn\u00fd zlomok percenta z nej \u010dak\u00e1 ove\u013ea hor\u0161\u00ed osud ne\u017e kondenz\u00e1cia na oblaky a n\u00e1vrat v podobe da\u017e\u010fa sp\u00e4\u0165 na povrch (alebo do mrakov, ak sa da\u017ede v hor\u00fa\u010dav\u00e1ch vyparia e\u0161te pred dosiahnut\u00edm povrchu). Ultrafialov\u00e9 \u017eiarenie, ktor\u00e9 je siln\u00e9, lebo sme pri Slnku bli\u017e\u0161ie, ju rozlo\u017e\u00ed na vod\u00edk a kysl\u00edk. Vod\u00edk zd\u00fachne do vesm\u00edru, \u010d\u00edm plan\u00e9ta nezvratne prich\u00e1dza o vodu. Vo vode sa ale rozp\u00fa\u0161\u0165a oxid uhli\u010dit\u00fd, ktor\u00fd by jednoduch\u00e9 morsk\u00e9 organizmy naviazali do v\u00e1penca svojich schr\u00e1nok, len\u017ee niet vody, niet organizmov. Dokonca ani anorganick\u00e9ho viazania oxidu uhli\u010dit\u00e9ho do v\u00e1pencov. Tak\u017ee vody ub\u00fada, oxidu uhli\u010dit\u00e9ho prib\u00fada. Ani na\u0161e p\u00f3ly nezostan\u00fa dlho pr\u00edjemn\u00e9. Skon\u010dili sme tam, kde sme boli \u2013 na dne\u0161nej pekelnej podobe Venu\u0161e s teplotou a\u017e desa\u0165n\u00e1sobku hodnoty, ktor\u00fa by mala \u00faplne bez sklen\u00edkov\u00fdch plynov. A tu tie\u017e vid\u00edme odpove\u010f na ot\u00e1zku, \u010di by sa Venu\u0161a dala teraformova\u0165. K\u00fdm niekto nie\u010do neurob\u00ed s mno\u017estvom dopadaj\u00faceho slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia na jej povrch, tak nie.<\/p>\n

Venu\u0161a s najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou nepotrebovala \u013eudstvo, aby ju dostalo do jej neute\u0161en\u00e9ho stavu. Ale Zem pri moment\u00e1lnom \u017eiarivom v\u00fdkone Slnka \u013eudstvo na svoju skazu potrebuje. Chceme z nej ma\u0165 Venu\u0161u sk\u00f4r ne\u017e by sa o to postaralo Slnko?<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n