$\"\"$ <\/a>

Porovnanie v\u00fdzoru, v\u00fd\u0161ky a nosnost\u00ed niektor\u00fdch rakiet. Vy\u0161\u0161ia konfigur\u00e1cia rakety SLS je iba koncept, ktor\u00fd sa nikdy nezrealizoval a nebude sa realizova\u0165.<\/p><\/div>\n

Nosn\u00e1 raketa<\/strong> alebo kozmick\u00e1 raketa<\/strong> \u010di kozmick\u00fd nosi\u010d<\/strong> je dopravn\u00fd prostriedok poh\u00e1\u0148an\u00fd raketov\u00fdmi motormi a ur\u010den\u00fd na vyn\u00e1\u0161anie u\u017eito\u010dn\u00fdch n\u00e1kladov (umel\u00fdch dru\u017e\u00edc, kozmick\u00fdch sond, kozmick\u00fdch lod\u00ed<\/a>, kozmick\u00fdch stan\u00edc) do kozmick\u00e9ho priestoru. V drvivej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov \u0161tartuje z kozmodr\u00f3mu. Aby nosn\u00e1 raketa mohla dopravi\u0165 u\u017eito\u010dn\u00fd n\u00e1klad na obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu, mus\u00ed dosiahnu\u0165 minim\u00e1lne prv\u00fa kozmick\u00fa r\u00fdchlos\u0165 a ur\u010dit\u00fa minim\u00e1lnu v\u00fd\u0161ku nad hust\u00fdmi vrstvami atmosf\u00e9ry (v z\u00e1sade aspo\u0148 120 \u2013 200 km nad povrchom).<\/p>\n

Niektor\u00e9 kozmick\u00e9 dopravn\u00e9 prostriedky s\u00fa na pomedz\u00ed medzi raketou a kozmickou lo\u010fou. Patria sem americk\u00fd raketopl\u00e1n<\/a> alebo lo\u010f Starship.<\/p>\n

Popis<\/h2>\n
V\u0161etky rakety s\u00fa vysok\u00e9 a \u0161t\u00edhle zariadenia, aby kl\u00e1dli n\u00edzky aerodynamick\u00fd odpor v dobe, k\u00fdm prelietavaj\u00fa hustej\u0161\u00edmi \u010das\u0165ami zemskej atmosf\u00e9ry<\/a>. Niektor\u00e9 nosn\u00e9 rakety sa smerom nahor zu\u017euj\u00fa, in\u00e9 si zachov\u00e1vaj\u00fa v celej v\u00fd\u0161ke rovnak\u00fd priemer. N\u00e1klad je umiestnen\u00fd takmer vo v\u0161etk\u00fdch pr\u00edpadoch na vrchole rakety, v\u00fdnimo\u010dne m\u00f4\u017ee by\u0165 na jej boku, pri\u010dom ale mus\u00ed by\u0165 aerodynamicky tvarovan\u00fd. Na vrchole rakety je umiestnen\u00fd n\u00e1klad takmer v\u017edy pod aerodynamick\u00fdm krytom. V\u00fdnimku predstavuj\u00fa len niektor\u00e9 aerodynamicky tvarovan\u00e9 kozmick\u00e9 lode, preto\u017ee tie kryt nepotrebuj\u00fa. Aerodynamick\u00fd kryt m\u00f4\u017ee by\u0165 oproti raketov\u00e9mu stup\u0148u pod n\u00edm aj mierne \u0161ir\u0161\u00ed, aby po\u0148al aj rozmernej\u0161\u00ed n\u00e1klad, ne\u017e je priemer rakety. Spodn\u00e1 \u010das\u0165 rakety obsahuje raketov\u00e9 motory, ktor\u00fdch po\u010det sa v z\u00e1vislosti od typu l\u00ed\u0161i od jedn\u00e9ho a\u017e po desiatky.<\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina nosn\u00fdch rakiet sa sklad\u00e1 z viacer\u00fdch raketov\u00fdch stup\u0148ov. Tie m\u00f4\u017eu by\u0165 umiestnen\u00e9 bu\u010f jeden nad druh\u00fdm, alebo paralelne s prv\u00fdm stup\u0148om, okolo ktor\u00e9ho s\u00fa symetricky rozmiestnen\u00e9 v p\u00e1rnom po\u010dte. V druhom pr\u00edpade sa niekedy nehovor\u00ed o prvom stupni, ale o bo\u010dn\u00fdch stup\u0148och, k\u00fdm druh\u00fd stupe\u0148 je ozna\u010dovan\u00fd ako centr\u00e1lny. Stupne umiestnen\u00e9 nad sebou sp\u00e1jaj\u00fa medzistup\u0148ov\u00e9 kon\u0161trukcie \u2013 adapt\u00e9ry. Tie sp\u00e1jaj\u00fa aj posledn\u00fd stupe\u0148 s vyn\u00e1\u0161an\u00fdm n\u00e1kladom. Stupne sa \u010d\u00edsluj\u00fa oddola smerom nahor v porad\u00ed, v akom ich raketa po\u010das letu odhadzuje. Odhadzovanie stup\u0148ov sl\u00fa\u017ei na to, aby raketa so sebou neniesla zbyto\u010dn\u00fa hmotnos\u0165 pr\u00e1zdnych n\u00e1dr\u017e\u00ed. Z toho ist\u00e9ho d\u00f4vodu odpadne po\u010das letu vo vysok\u00fdch vrstv\u00e1ch atmosf\u00e9ry aj aerodynamick\u00fd kryt. V\u00e4\u010d\u0161inu objemu rakety v okamihu \u0161tartu zaber\u00e1 palivo a jeho okysli\u010dovadlo.<\/p>\n
Jedna raketa je schopn\u00e1 vynies\u0165 od jedn\u00e9ho po desiatky n\u00e1kladov, v pr\u00edpade viacer\u00fdch n\u00e1kladov v\u0161ak ich po\u017eadovan\u00e1 cie\u013eov\u00e1 dr\u00e1ha mus\u00ed by\u0165 vz\u00e1jomne relat\u00edvne podobn\u00e1.<\/p>\n
Nosnos\u0165 rakety je hmotnos\u0165, ktor\u00fa vynesie na ur\u010dit\u00fd typ dr\u00e1hy. \u010c\u00edm vy\u0161\u0161ia je po\u017eadovan\u00e1 dr\u00e1ha, t\u00fdm ni\u017e\u0161ia je nosnos\u0165 danej rakety. Na n\u00edzku obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu m\u00e1vaj\u00fa rakety vy\u0161\u0161iu nosnos\u0165 ako na napr. geostacion\u00e1rnu dr\u00e1hu.<\/p>\n
Pre pr\u00edpad z\u00e1va\u017enej hav\u00e1rie, pri ktorej by hrozil dopad rakety do ob\u00fdvan\u00fdch oblast\u00ed, s\u00fa vybaven\u00e9 autode\u0161truk\u010dn\u00fdm syst\u00e9mom.<\/p>\n
Pr\u00edpravy na let<\/h2>\n
Rakety s\u00fa od v\u00fdrobcov alebo prev\u00e1dzkovate\u013eov prepraven\u00e9 na kozmodr\u00f3m, z ktor\u00e9ho maj\u00fa \u0161tartova\u0165. Viacstup\u0148ov\u00e9 rakety pr\u00eddu vo forme jednotliv\u00fdch raketov\u00fdch stup\u0148ov. Pokia\u013e s\u00fa raketov\u00e9 stupne na tuh\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty, m\u00f4\u017eu pr\u00eds\u0165 na kozmodr\u00f3m u\u017e naplnen\u00e9 palivom. Stupne na kvapaln\u00e9 pohonn\u00e9 hmoty sa v\u017edy priv\u00e1\u017eaj\u00fa pr\u00e1zdne.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Preprava rakety Sojuz na \u0161tartovac\u00ed komplex vo vodorovnej polohe \u0161peci\u00e1lnym vlakom<\/p><\/div>\n
Ke\u010f je raketa na mieste a v polohe vhodnej pre \u0161tart, zauj\u00edma tzv. palebn\u00e9 postavenie. Raketov\u00e9 stupne sa takmer nikdy neskladaj\u00fa do kompletnej rakety a nenaklad\u00e1 sa na ne n\u00e1klad priamo v palebnom postaven\u00ed. Sp\u00e1janie, tzv. integr\u00e1cia raketov\u00fdch stup\u0148ov, prebieha v mont\u00e1\u017enom hang\u00e1ri. Z hang\u00e1ru sa potom raketa preprav\u00ed na \u0161tartovac\u00ed komplex bu\u010f vo vodorovnej, alebo zvislej polohe. V prvom pr\u00edpade sa vzt\u00fd\u010di priamo na \u0161tartovacom komplexe.<\/p>\n
Ved\u013ea rakety v palebnom postaven\u00ed sa nach\u00e1dza tzv. obslu\u017en\u00e1 ve\u017ea. Umo\u017e\u0148uje technikom pr\u00edstup k rakete vo viacer\u00fdch v\u00fd\u0161kov\u00fdch \u00farovniach. Raketa je s obslu\u017enou ve\u017eou pred letom prep\u00e1jan\u00e1 k\u00e1blami a hadicami, cez ktor\u00e9 sa jej dod\u00e1va elektrick\u00e1 energia a tankuje sa do nej kvapaln\u00e9 palivo. Pokia\u013e je palivo podchladen\u00e9, tzn. m\u00e1 ove\u013ea ni\u017e\u0161iu teplotu ako okolit\u00e9 prostredie, v rakete sa navzdory jej tepelnej izol\u00e1cii pomaly zahrieva a odparuje. Raketa mus\u00ed odparen\u00e9 palivo vyp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 a ch\u00fdbaj\u00face palivo sa do nej mus\u00ed neust\u00e1le dotankov\u00e1va\u0165, a\u017e do doby zhruba nieko\u013eko desiatok sek\u00fand pred \u0161tartom.<\/p>\n
Niektor\u00e9 kvapalinov\u00e9 rakety, najm\u00e4 nov\u00fdch typov, v r\u00e1mci pred\u0161tartovn\u00fdch pr\u00edprav absolvuj\u00fa test zvan\u00fd statick\u00fd z\u00e1\u017eih. Pri nich sa ich motory zapa\u013euj\u00fa na pr\u00edli\u0161 n\u00edzky v\u00fdkon na to, aby sa raketa odp\u00fatala od Zeme, a testuje sa ich funkcia. Pri statickom z\u00e1\u017eihu, rovnako ako pri z\u00e1vere\u010dn\u00fdch pr\u00edprav\u00e1ch na re\u00e1lny \u0161tart, je okolie rampy do vzdialenosti nieko\u013eko km evakuovan\u00e9. Deje sa tak z d\u00f4vodu rizika expl\u00f3zie kvapaln\u00fdch hm\u00f4t.<\/p>\n
Pred \u0161tartom rakety prebieha rozli\u010dne dlh\u00e9 z\u00e1vere\u010dn\u00e9 odpo\u010d\u00edtavanie, ktor\u00e9 b\u00fdva pl\u00e1novane aj nepl\u00e1novane preru\u0161ovan\u00e9. Odpo\u010d\u00edtavanie mus\u00ed dobehn\u00fa\u0165 k nule v r\u00e1mci \u0161tartovacieho okna. Tzv. streleck\u00fd sektor kozmodr\u00f3mu, oblas\u0165, nad ktorou bude raketa zvl\u00e1\u0161\u0165 v prv\u00fdch f\u00e1zach letu prelieta\u0165, sa evakuuje a zabezpe\u010d\u00ed sa, aby sa v \u0148om nenach\u00e1dzali lietadl\u00e1 ani lode.<\/p>\n
Pred\u0161tartovn\u00e9 pr\u00edpravy ovl\u00e1daj\u00fa a na dia\u013eku kontroluj\u00fa po\u010detn\u00ed technici.<\/p>\n
\u0160tart<\/h2>\n
$\"\"$ <\/a>
Raketa Delta II, jedna z v minulosti najpou\u017e\u00edvanej\u0161\u00edch americk\u00fdch nosn\u00fdch rakiet, \u0161tartuje s n\u00e1kladom v podobe kozmickej sondy Dawn. St\u00e1le mo\u017eno vidie\u0165 hadice a k\u00e1ble, ktor\u00fdmi je raketa prepojen\u00e1 s obslu\u017enou ve\u017eou a ktor\u00e9 sa v nasleduj\u00facom okamihu odpoja.<\/p><\/div>\n
V okamihu zap\u00e1lenia motorov raketa produkuje siln\u00e9 zvukov\u00e9 deton\u00e1cie a jej roz\u017eeraven\u00e9 spaliny za\u010dn\u00fa vysokou r\u00fdchlos\u0165ou pr\u00fadi\u0165 pod rampu, ktor\u00e1 mus\u00ed by\u0165 usp\u00f4soben\u00e1 na to, aby to ust\u00e1la a aby odrazen\u00e9 zvukov\u00e9 vlny raketu nepo\u0161kodili. \u0160tart je okamih, kedy sa synchronizovane deje nieko\u013eko vec\u00ed – okrem zap\u00e1lenia motorov alebo ich zv\u00fd\u0161enia na pracovn\u00fd v\u00fdkon sa musia uvo\u013eni\u0165 pyrotechnick\u00e9 patr\u00f3ny, ktor\u00e9 raketu p\u00fataj\u00fa k \u0161tartovaciemu stolu. Vtedy alebo v nasleduj\u00facich okamihoch sa tie\u017e odp\u00e1jaj\u00fa v\u0161etky spojenia medzi \u0148ou a obslu\u017enou ve\u017eou. Obslu\u017en\u00e1 ve\u017ea sa niekedy pri \u0161tarte skl\u00e1pa.<\/p>\n
Raketa sa spo\u010diatku pohybuje relat\u00edvne pomaly a vzlietnu\u0165 o vlastn\u00fa v\u00fd\u0161ku jej trv\u00e1 nieko\u013eko sek\u00fand. Prv\u00e9 desiatky metrov absolvuje letom kolmo nahor, potom sa ale za\u010d\u00edna pomaly prekl\u00e1pa\u0165 do vodorovnej polohy. Okrem dosiahnutia cie\u013eovej v\u00fd\u0161ky je toti\u017e pre \u00faspe\u0161nos\u0165 misie ve\u013emi d\u00f4le\u017eit\u00e9 nabra\u0165 \u00fanikov\u00fa r\u00fdchlos\u0165 v horizont\u00e1lnom smere. Kv\u00f4li nerovnomernosti horenia a turbulenci\u00e1m atmosf\u00e9ry sa n\u00e1klad po\u010das \u0161tartu otriasa. Ako raketa r\u00fdchlym spa\u013eovan\u00edm paliva prudko zni\u017euje svoju hmotnos\u0165, aj v pr\u00edpade, \u017ee nemen\u00ed \u0165ah svojim motorov, let\u00ed \u010doraz r\u00fdchlej\u0161ie, preto\u017ee motory dv\u00edhaj\u00fa \u010doraz ni\u017e\u0161iu v\u00e1hu. To na n\u00e1klad a pr\u00edpadn\u00fa pos\u00e1dku na palube vyn\u00e1\u0161anej kozmickej lode p\u00f4sob\u00ed vo forme pre\u0165a\u017eenia<\/a>. Rakety vyn\u00e1\u0161aj\u00face n\u00e1klad bez \u013eudskej pos\u00e1dky (a in\u00fdch \u017eiv\u00fdch tvorov) m\u00f4\u017eu \u0161tartova\u0165 s vy\u0161\u0161\u00edm zr\u00fdchlen\u00edm a t\u00fdm vnikaj\u00facim pre\u0165a\u017een\u00edm, ktor\u00e9 ale mus\u00ed by\u0165 v medziach \u00fanosnosti n\u00e1kladu.<\/p>\n
Ako prv\u00e9 sa odde\u013euj\u00fa bo\u010dn\u00e9 raketov\u00e9 stupne, pokia\u013e ich raketa m\u00e1. Ak s\u00fa stupne pod sebou, existuj\u00fa dve mo\u017enosti, ako ich odpoji\u0165: bu\u010f sa najprv prv\u00fd stupe\u0148 vypne, odhod\u00ed a a\u017e potom sa zap\u00e1li druh\u00fd stupe\u0148, alebo sa druh\u00fd stupe\u0148 zap\u00e1li e\u0161te po\u010das horenia toho prv\u00e9ho.<\/p>\n
\u0160tart rakety na suborbit\u00e1lnu dr\u00e1hu je proces, ktor\u00fd trv\u00e1 iba nieko\u013eko min\u00fat. Po\u010das nich st\u00fapne r\u00fdchlos\u0165 rakety z 0 km\/s na cca 8 km\/s.<\/p>\n
Znovupou\u017eite\u013enos\u0165<\/h2>\n
Rakety pou\u017e\u00edvan\u00e9 v prv\u00fdch dvoch desa\u0165ro\u010diach kozmonautiky sl\u00fa\u017eili iba na jedin\u00fd let, v priebehu ktor\u00e9ho boli zni\u010den\u00e9. Jedn\u00fdm z d\u00f4vodom bolo, \u017ee sa v\u00fdvojovo odvodzovali od vojensk\u00fdch rakiet, ktor\u00e9 predpokladali expl\u00f3ziu n\u00e1kladu v cieli a t\u00fdm aj de\u0161trukciu jeho rakety. Druh\u00fdm d\u00f4vodom je technologick\u00e1 n\u00e1ro\u010dnos\u0165 zachra\u0148ovania t\u00fdchto telies vzh\u013eadom na ich ve\u013ek\u00fa v\u00fd\u0161ku a r\u00fdchlos\u0165, pri ktorej prestan\u00fa by\u0165 potrebn\u00e9. Po sp\u00e1len\u00ed paliva preto \u010dasti kozmick\u00fdch rakiet pl\u00e1novane dopadali na zemsk\u00fd povrch (v\u00e4\u010d\u0161inou na neob\u00fdvan\u00e9 oblasti alebo do oce\u00e1nu), zhoreli v atmosf\u00e9re, alebo zost\u00e1vali na obe\u017enej dr\u00e1he, na ktor\u00fa vyniesli aj svoj n\u00e1klad. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 posledn\u00fd pr\u00edpad bol z h\u013eadiska kozmonautiky ne\u017eiaduci, preto\u017ee tak vznikal kozmick\u00fd odpad.<\/p>\n
$\"\"$ <\/a>
Motory SRB, bo\u010dn\u00e9 raketov\u00e9 stupne raketopl\u00e1nu, pl\u00e1vaj\u00face na hladine po prist\u00e1t\u00ed v Atlantickom oce\u00e1ne<\/p><\/div>\n
Vzh\u013eadom na vysok\u00e9 n\u00e1klady na \u0161tart tak\u00fdchto rakiet aj n\u00edzku frekvenciu \u0161tartov z d\u00f4vodu nutnosti vyr\u00e1ba\u0165 od nuly st\u00e1le nov\u00e9 a nov\u00e9 rakety sa u\u017e rok po vynesen\u00ed prv\u00e9ho n\u00e1kladu na orbitu za\u010dalo uva\u017eova\u0165 o ich znovupou\u017eite\u013enosti. Prv\u00fdm, \u010diasto\u010dne znovupou\u017eite\u013en\u00fdm operat\u00edvne nasaden\u00fdm prostriedkom, bol americk\u00fd raketopl\u00e1n. Jeho bo\u010dn\u00e9 stupne po sp\u00e1len\u00ed paliva prist\u00e1vali na pad\u00e1koch na morskej hladine, odkia\u013e ich vylovili lode. Z \u010dasti raketopl\u00e1nu, ktor\u00e1 je anal\u00f3giou centr\u00e1lneho stup\u0148a, sa zachra\u0148ovali aspo\u0148 motory t\u00fdm, \u017ee absolvovali cel\u00fd kozmick\u00fd let na dru\u017eicovom stupni raketopl\u00e1nu a ten s nimi potom prist\u00e1l.<\/p>\n
Ku koncu programu raketopl\u00e1nov za\u010dala s\u00fakromn\u00e1 vesm\u00edrna spolo\u010dnos\u0165 SpaceX vyv\u00edja\u0165 znovupou\u017eite\u013en\u00e9 rakety, ktor\u00e9 by dok\u00e1zali prist\u00e1\u0165 na s\u00fa\u0161. Zabr\u00e1nilo by sa t\u00fdm ich kontamin\u00e1ciou koroz\u00edvnou morskou vodou. Tieto rakety si ponech\u00e1vali \u010das\u0165 svojho paliva, ktor\u00e9 potom pou\u017e\u00edvali na spomalenie svojho p\u00e1du a dobrzdenie nad prist\u00e1vacou plochou. Spolo\u010dnos\u0165 vyvinula raketu Falcon 9 schopn\u00fa prist\u00e1\u0165 na kozmodr\u00f3me, z ktor\u00e9ho \u0161tartovala, alebo na pl\u00e1vaj\u00facej morskej plo\u0161ine bez kontaktu s vodou. Nesk\u00f4r vznikli aj \u010fal\u0161ie znovupou\u017eite\u013en\u00e9 rakety a ich podiel st\u00e1le st\u00fapa.<\/p>\n
Najv\u00e4\u010d\u0161ie rakety<\/h2>\n
Najvy\u0161\u0161ou raketou, ak\u00e1 bola kedy nasaden\u00e1 na opera\u010dn\u00e9 lety, je dnes u\u017e vyraden\u00e1 americk\u00e1 trojstup\u0148ov\u00e1 raketa Saturn V. V programe Apollo sl\u00fa\u017eila na udelenie impulzu pilotovan\u00fdm kozmick\u00fdm lodiam k Mesiacu<\/a>. Pre n\u00e1vrat Ameri\u010danov na Mesiac sa vyvinula raketa Space Launch System (SLS)<\/a>, ktor\u00e1 je druhou najvy\u0161\u0161ou pou\u017e\u00edvanou raketou sveta a najvy\u0161\u0161ou aktu\u00e1lne pou\u017e\u00edvanou raketou sveta. \u010eal\u0161\u00edm v\u00fdvojom sa mala sta\u0165 e\u0161te vy\u0161\u0161ou ne\u017e Saturn V, ale jej v\u00fdvoj bol zastaven\u00fd.<\/p>\n
Vo v\u00fdvoji spolo\u010dnosti SpaceX je komplex Superheavy Starship. T\u00e1to dvojstup\u0148ov\u00e1 raketa je najvy\u0161\u0161ou, najhmotnej\u0161ou a najv\u00fdkonnej\u0161ou existuj\u00facou raketou v\u0161etk\u00fdch \u010dias. Zatia\u013e v\u0161ak prebiehaj\u00fa iba jej testovacie suborbit\u00e1lne lety a nevyp\u00fa\u0161\u0165a plnohodnotn\u00fd n\u00e1klad.<\/p>\n
Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n
\n
Zauj\u00edmavosti o kozmick\u00fdch raket\u00e1ch<\/a><\/li>\n
Kozmick\u00fd let<\/a><\/li>\n
Viete, \u017ee astronauti vo vesm\u00edre nelietaj\u00fa v raket\u00e1ch?<\/a><\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii. Autori+ pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 53,2 %, Erakis 23,8 %, Adrian 17,5 %, Lamid 58 1,6 %\u00a0(over si to). Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL. Nosn\u00e1 raketa alebo kozmick\u00e1 raketa \u010di kozmick\u00fd nosi\u010d je dopravn\u00fd prostriedok poh\u00e1\u0148an\u00fd raketov\u00fdmi motormi a (pokračovať v čítaní…) <\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":677,"menu_order":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/9715"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=9715"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/9715\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":9719,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/9715\/revisions\/9719"}],"up":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.adhara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=9715"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}