{"id":9754,"date":"2026-09-29T16:33:09","date_gmt":"2026-09-29T14:33:09","guid":{"rendered":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9754"},"modified":"2026-09-29T16:33:09","modified_gmt":"2026-09-29T14:33:09","slug":"deke-slayton","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/www.adhara.sk\/?page_id=9754","title":{"rendered":"Deke Slayton"},"content":{"rendered":"

Prv\u00fdkr\u00e1t publikovan\u00e9 na slovenskej Wikip\u00e9dii<\/a>. Autori<\/a> pod\u013ea mno\u017estva pridan\u00e9ho textu: Jana Plauchov\u00e1 ako Eryn Blaireov\u00e1 100 %.<\/em><\/p>\n

Text je dostupn\u00fd pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0<\/a> a GFDL<\/a>.<\/em><\/p>\n

\n

 <\/p>\n

\"\"<\/a><\/p>\n

Donald Kent „Deke“ Slayton<\/strong> (* 1. marec 1924 Sparta, Wisconsin \u2013 \u2020 13. j\u00fan 1993 League City, Texas) bol americk\u00fd astronaut<\/a>, jeden z prv\u00fdch astronautov vybrat\u00fdch do Programu Mercury<\/a>. Nako\u013eko v\u0161ak trpel nepravideln\u00fdm srdcov\u00fdm rytmom, neletel do vesm\u00edru ako jeden z prv\u00fdch siedmych astronautov (Mercury seven), ale stal sa riadite\u013eom v\u00fdcviku letov\u00fdch pos\u00e1dok. Do vesm\u00edru sa napokon pozrel ako p\u00e4\u0165desiatjedenro\u010dn\u00fd vo funkcii pilota spojovacieho modulu pri medzin\u00e1rodnom lete Sojuz-Apollo.<\/p>\n

\u017divot<\/h2>\n

Donald Slayton sa narodil 1. marca 1924 na osamelej farme ne\u010faleko meste\u010dka Sparta v \u0161t\u00e1te Wisconsin v USA. Ako osemn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00fd sa prihl\u00e1sil k vojensk\u00e9mu letectvu. Po vojne \u0161tudoval na Minnesotskej univerzite a po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia pracoval v Seattle u leteckej firmy Boeing.<\/p>\n

Po \u010dase sa stal jedn\u00fdm zo sk\u00fa\u0161obn\u00fdch pilotov NACA na vojenskej leteckej z\u00e1kladni Edwards Air Force Base. V septembri 1961 ho vybrali za pilota druhej vesm\u00edrnej lode Mercury, av\u0161ak za\u010diatkom roku 1962 mu ozn\u00e1mili, namiesto neho polet\u00ed do vesm\u00edru<\/a> Malcolm Scott Carpenter. Slayton sa stal riadite\u013eom v\u00fdcviku letov\u00fdch pos\u00e1dok a jeho \u00falohou bolo vybera\u0165 astronautov na lety do vesm\u00edru. Neust\u00e1le tr\u00e9noval s ostatn\u00fdmi a napokon predsa len letel v medzin\u00e1rodnom spolo\u010dnom lete Sojuz-Apollo, na palube kozmickej lode Apollo<\/a> 18. \u0160tart prebehol 15. j\u00fala 1975, obe lode sa stretli 17. j\u00fala o 17. hod. 9. min SE\u010c. Po n\u00e1vrate Apolla na Zem sa Slayton stal z\u00e1stupcom riadite\u013ea pre letov\u00e9 sk\u00fa\u0161ky raketopl\u00e1nov v Johnsonovom kozmickom stredisku v Houstone.<\/p>\n

Zomrel 13. j\u00fana 1993 v League City na rakovinu mozgu.<\/p>\n

Mohlo by v\u00e1s zauj\u00edma\u0165<\/h2>\n