Nedávno (vlastne to už bude nejaký ten mesiac) som oslávila svoju 10 000.-tu wikipédistickú úpravu. Neskutočná predstava, že som už desaťtisíckrát klikla na tlačidlo Uložiť stránku. Až mi je zvláštne, že to tá myš vydržala a dá sa ňou veselo klikať aj ďalej. Ale vlastne, čo tam myš – aj tak som editovala z viacerých počítačov. Zvláštne, že to vydržal môj ukazovák, že nejaví známky zasekávania, odpadnutia… dobre, dobre, ja viem, nie je to veľmi vtipné.

Spomínam to preto, že ma to primälo zamyslieť sa nad počtom úprav a nad otázkou, či ich niektorí redaktori nemajú zbytočne veľa. Hoci väčší počet editov neponúka redaktorovi žiadne zvláštne výhody (s výnimkou hlasovacieho práva), je akousi nevyslovenou domnienkou, že čím väčší počet editov nejaký článok má, tým je kvalitnejší. Nevyslovenou, ale samozrejme úplne chybnou domnienkou. Hodnotiť článok podľa počtu úprav je ako hodnotiť múdrosť človeka podľa počtu prečítaných kníh. A nebrať pritom ohľad na to, že niektoré knihy sú kvalitnejšie ako iné, a tiež obsiahlejšie – že existuje aj kniha, ktorá rozsahom vydá na päť iných. S úpravami je to rovnako. Jeden edit môže byť kvalitnejší ako desať ďalších. Ich počet nehovorí o kvalite článku absolútne nič.

Jediné, čo zvyšujúci sa počet editov toho istého článku zaručene robí, je, že zneprehľadňuje jeho históriu, zaberá miesto na serveroch, a sťažuje kontrolu posledných úprav. To sú dosť dobré dôvody na zamyslenie sa nad tým, či nie je vhodnejšie počet editov redukovať. Riadiť sa podľa hesla „dvakrát meraj a raz ukladaj“. Alebo podľa môjho wikimotta „či najviac úprav na jeden edit“. Toto som mimochodom nevymyslela ja. Existuje aj v oficiálnych odporučeniach. Ktoré majú mnohí na háku. Iste, na wiki sú aj závažnejšie problémy. Lenže…

Prečo má vlastne človek potrebu editovať ten istý článok povedzme tucetkrát tesne po sebe? Ťažko povedať. Občas je dôvod zrejmý – pohodlnosť. Wikipédista číta dlhočiznú stránku, narazí na preklep, chce ho opraviť, ale už sa mu nechce hľadať chybnú formuláciu v hrôzostrašne rozsiahlom texte, navyše plného wikikódu. Tak klikne na „úprava“ pri najbližšom nadpise a zedituje len časť textu. Hneď to uloží, aby mu neprehľadný wikikód zmizol, a číta ďalej. Neskôr narazí na ďalší preklep, zase klikne na „úprava“ pri najbližšom odstavci… a tak sa stane, že kým článok dočíta, pribudne v ňom desať revízií.

Nie, toto nie je dobre, vážení. Cením si úmysel niečo vylepšiť, ale ešte viac si cením úmysel robiť veci poriadne a efektívne. Ak sa mi nechce čítať wikikód, mám tu náhľad a po novom aj vizuálny editor. Na vyhľadanie presnej formulácie v siahodlhom texte existujú vyhľadávacie funkcie. Možno bude oprava preklepov v článku jedným editom stále vyžadovať štipinku viac námahy než vziať to po odstavcoch, ale nestojí to za šetrenie pamäte a uľahčenie práce ďalším redaktorom?

Pritom tieto postupnú úpravy preklepov sú ešte vec, ktorú chápem. Čo nechápem, sú isté edity registrovaných užívateľov, ktorých je na Wikipédii žiaľ možno aj prevaha. Edity, ktoré majú veľmi blízko k definícii pojmu dummy edit. Naozaj má zmysel otvárať editačné okno len a výlučne povedzme pre odstránenie nadbytočnej medzery, ktorá článok nijako nekazí? Alebo odstraňovať nadbytočný wikikód, napríklad obľúbená likvidácia funkcie „right“ pri obrázku, ktorý má funkciu „thumb“, keď článok perfektne funguje tak či tak? Nechcem nikomu krivdiť – uznávam, že som počítačový (neefektívny) samouk, o nejakom html som pred wiki mala ani šajnu a dnes mám šajnu len vďaka wiki. Nevylučujem možnosť, že tie dummy edity v skutočnosti nie sú až také dummy a že to odstránenie rightu aj s vygenerovanou novou verziou článku skutočne ušetrí serverom viac miesta ako pôvodná verzia, hoci moja laická logika to vidí inak. V tomto sa s odborníkmi fakt nebudem hádať.

Ale prinajmenšom čo sa týka medzier na koncoch riadkov, prekladov synonymných funkcií z angličtiny do slovenčiny a podobne… a keď už redaktor musí kvôli tomu článok editovať, čo tak si ho aj prečítať? Iste sa v ňom toho nájde na úpravu viac, keď už ho mám raz „na stole“. Ja to tak zásadne robím. Ak treba niekde upraviť kategóriu, hľadám, či tam nie je zároveň aj nejaký preklep, chýbajúci či nadbytočný wikiodkaz a podobne. Pre opravu jednej jedinej prkotiny, čiže veci, ktorá čítanie či chápanie článku nijako nesťažuje, sa fakt neoplatí hyzdiť mu históriu a zamorovať posledné úpravy. O to viac, že ďalších pár vecí na zlepšenie sa tam skoro zaručene nájde. Stačí sa dobre rozhliadnuť.

Pozor, nechcem sa hrať na žiadneho editačného Hitlera. Tiež viem, ako to chodí. Murphy neraz zariadi, že v zobrazenom náhľade vyzerá všetko OK, ale sotva článok uložím, hneď mi udrie do oka predtým prehliadaná chyba. Stáva sa. Navyše, s písaním rozsiahleho článku – za predpokladu, že ho píšete priamo do editačného okna – je to ako s beletriou. Na jediný raz skoro určite nebude dokonalý. Treba si ho prečítať s odstupom, opraviť veci, ktoré predtým unikli. Postupne dopisovať, dopĺňať, šperkovať. A keď človek robí s článkom rozsiahle zmeny či píše dlhší text, je namieste aj obava, že vypadne prúd a neuložené úpravy budú fuč – vtedy má zmysel ukladať v jeden deň článok aj niekoľkokrát. Hoci keby sa chcelo, aj to sa dá vyriešiť tým, že článok sa napíše v textovom editore a do wiki sa nahrá až jeho hotová verzia… ale dobre, takto som to zväčša nerobievala ani ja. Tiež som písavala priamo. Tiež som dodatočne upravovala, aj krátko po sebe. Tiež som si myslela, že už na článku nemám čo zlepšiť, ale prešlo pár mesiacov, rokov… a pritom ani vôbec nemuselo ísť o tému vyžadujúcu aktualizácie. Nikomu sa preto nesnažím nahovoriť, že jeden edit na konkrétny článok je maximum. Ale…

Niekde sa tie počty editov redukovať dajú. A takisto sa dá zvýšiť ich efektivita. Je to len o chcení. Lenže o tom je celá Wikipédia. Tak prečo u ľudí, ktorí chcú zlepšovať Wikipédiu, chýba chcenie robiť to efektívne?