Publikované pravdepodobne v roku 2008 na nástenke Centra voľného času Banská Bystrica
Ktorá zo známych planét je najpodobnejšia Zemi? Niekto by možno povedal, že Mars. Lenže táto v poslednej dobe tak medializovaná planéta dosahuje sotva polovicu rozmeru Zeme. Podľa veľkosti i mnohých ďalších kritérií je správna odpoveď Venuša.
Dvojča…
Venuša, len o 652 km menšia ako Zem, je nám nielen najpodobnejšou, ale aj najbližšou planétou. Dokáže sa k Zemi priblížiť iba na 40 miliónov km, hoci väčšinou je od nás oveľa ďalej. Pre porovnanie: najmenšia možná vzdialenosť medzi Zemou a Marsom predstavuje až 55 miliónov kilometrov. Prirodzene, aj 40 miliónov kilometrov je ešte poriadny kus diaľky…
Povrch Venuše je pevný. Dá sa po ňom kráčať podobne ako po zemskom povrchu. Strednú hustotu aj gravitáciu majú obe planéty podobnú, len Venuša o čosi menšiu. Tak ako aj na Zemi, aj na Venuši nájdeme pohoria, sopky, údolia, zrázy, náhorné plošiny… Veľké útvary v jej kôre sú dokonca stavbou analogické našim kontinentom a oceánom. Vnútorné zloženie oboch planét je tiež podobné. Pod venušskou kôrou sa ukrýva horúci, polotekutý plášť, ktorý v hĺbke asi 2 840 km prechádza do hustého žeravého železného jadra. Obidve planéty obklopujú husté atmosféry. Už z ďalekého vesmíru vidieť, že sú zahalené do vrstvy svetlých mrakov. Chemické zloženie obidvoch atmosfér sa pred 4 miliardami rokov na seba neuveriteľne podobalo.
…a protiklad
Takto vyzerá Venuša v pravých farbách. Autor: NASA/Ricardo Nunes
Môže byť teda Venuša vďaka všetkej tej podobnosti kolonizovaná ľuďmi? Odpoveď, žiaľ, znie: nie. Tak, ako nenájdeme v Slnečnej sústave dve podobnejšie planéty, tak by sme ťažko hľadali odlišnejšie. Venuša je v prvom rade neuveriteľne horúca, za čo môže ani nie tak jej väčšia blízkosť k Slnku, ako veľké množstvo oxidu uhličitého v jej atmosfére. Ten vytvára taký silný skleníkový efekt, že priemerné teploty na planéte sa pohybujú okolo 464°C. Aj olovo sa už pri takejto teplote roztaví.
Atmosféra Venuše je nielen horúca, ale aj úplne nedýchateľná. Jej hlavnú zložku tvorí už spomínaný oxid uhličitý, až 96 %. Ani tie zvyšné 4 % nie sú na dýchanie. Nájdeme medzi nimi dusík, oxid síričitý, argón, vodnú paru, oxid uhoľnatý, ale takmer žiadny kyslík. Atmosféra navyše pôsobí na povrch planéty neuveriteľne veľkým tlakom, ktorý by nechráneného človeka okamžite rozdrvil.
Je jasné, že vodu by sme pri takých teplotách na povrchu Venuše darmo hľadali, hoci v dávnej minulosti ju pravdepodobne mala. Jej oceány sa však už pred miliardami rokov nenávratne vyparili do vesmíru. Ich vypareniu pomohol aj fakt, že na rozdiel od Zeme Venuši chýba magnetické pole. Akoby tej odlišnosti nebolo dosť, Venuša sa otáča okolo svojej osi opačným smerom ako Zem a tiež mnohonásobne pomalšie. Slnko tam vychádza na západe a zapadá na východe. Od východu slnka po ďalší východ slnka by ste si na Venuši museli počkať 117 dní. A napokon: Venuša obieha okolo Slnka úplne sama, kdežto Zem na tejto púti sprevádza jej verný Mesiac.
Napísať odpoveď