Dvojča a zároveň protiklad Zeme
Publikované pravdepodobne v roku 2008 na nástenke Centra voľného času Banská Bystrica
Ktorá zo známych planét je najpodobnejšia Zemi? Niekto by možno povedal, že Mars. Lenže táto v poslednej dobe tak medializovaná planéta dosahuje sotva polovicu rozmeru Zeme. Podľa veľkosti i mnohých ďalších kritérií je správna odpoveď Venuša.
Dvojča…
Venuša, len o 652 km menšia ako Zem, je nám nielen najpodobnejšou, ale aj najbližšou planétou. Dokáže sa k Zemi priblížiť iba na 40 miliónov km, hoci väčšinou je od nás oveľa ďalej. Pre porovnanie: najmenšia možná vzdialenosť medzi Zemou a Marsom predstavuje až 55 miliónov kilometrov. Prirodzene, aj 40 miliónov kilometrov je ešte poriadny kus diaľky…
Povrch Venuše je pevný. Dá sa po ňom kráčať podobne ako po zemskom povrchu. Strednú hustotu aj gravitáciu majú obe planéty podobnú, len Venuša o čosi menšiu. Tak ako aj na Zemi, aj na Venuši nájdeme pohoria, sopky, údolia, zrázy, náhorné plošiny… Veľké útvary v jej kôre sú dokonca stavbou analogické našim kontinentom a oceánom. Vnútorné zloženie oboch planét je tiež podobné. Pod venušskou kôrou sa ukrýva horúci, polotekutý plášť, ktorý v hĺbke asi 2 840 km prechádza do hustého žeravého železného jadra. Obidve planéty obklopujú husté atmosféry. Už z ďalekého vesmíru vidieť, že sú zahalené do vrstvy svetlých mrakov. Chemické zloženie obidvoch atmosfér sa pred 4 miliardami rokov na seba neuveriteľne podobalo.
…a protiklad
Takto vyzerá Venuša v pravých farbách. Autor: NASA/Ricardo Nunes
Môže byť teda Venuša vďaka všetkej tej podobnosti kolonizovaná ľuďmi? Odpoveď, žiaľ, znie: nie. Tak, ako nenájdeme v Slnečnej sústave dve podobnejšie planéty, tak by sme ťažko hľadali odlišnejšie. Venuša je v prvom rade neuveriteľne horúca, za čo môže ani nie tak jej väčšia blízkosť k Slnku, ako veľké množstvo oxidu uhličitého v jej atmosfére. Ten vytvára taký silný skleníkový efekt, že priemerné teploty na planéte sa pohybujú okolo 464°C. Aj olovo sa už pri takejto teplote roztaví.
Atmosféra Venuše je nielen horúca, ale aj úplne nedýchateľná. Jej hlavnú zložku tvorí už spomínaný oxid uhličitý, až 96 %. Ani tie zvyšné 4 % nie sú na dýchanie. Nájdeme medzi nimi dusík, oxid síričitý, argón, vodnú paru, oxid uhoľnatý, ale takmer žiadny kyslík. Atmosféra navyše pôsobí na povrch planéty neuveriteľne veľkým tlakom, ktorý by nechráneného človeka okamžite rozdrvil.
Je jasné, že vodu by sme pri takých teplotách na povrchu Venuše darmo hľadali, hoci v dávnej minulosti ju pravdepodobne mala. Jej oceány sa však už pred miliardami rokov nenávratne vyparili do vesmíru. Ich vypareniu pomohol aj fakt, že na rozdiel od Zeme Venuši chýba magnetické pole. Akoby tej odlišnosti nebolo dosť, Venuša sa otáča okolo svojej osi opačným smerom ako Zem a tiež mnohonásobne pomalšie. Slnko tam vychádza na západe a zapadá na východe. Od východu slnka po ďalší východ slnka by ste si na Venuši museli počkať 117 dní. A napokon: Venuša obieha okolo Slnka úplne sama, kdežto Zem na tejto púti sprevádza jej verný Mesiac.
Pozorovanie
Venuša je najjasnejší bodový zdroj svetla na oblohe, tretí najjasnejší objekt na oblohe po Slnku a Mesiaci – ak nepočítame príležitostné bolidy, ktoré ju však prežiaria len na dobu pár sekúnd. Je prvým bodovým objektom, ktorý, ak je vtedy nad obzorom, uvidíme za večerného súmraku a posledným bodovým objektom, ktorý sa nám stráca v pribúdajúcom rannom úsvite. Z tohto dôvodu býva neznalými ľuďmi mylne považovaná za najjasnejšiu hviezdu oblohy. Je nápadne jasnejšia ako všetky ostatné bodové telesá a to bez ohľadu na to, či sa nachádza pri Zemi bližšie, alebo ďalej. Môže za to nielen jej blízkosť k Zemi, ale aj vysoká odrazivosť jej atmosféry. Jej mraky odrážajú podľa rôznych zdrojov až 59 – 76 % slnečného žiarenia. Skutočná najjasnejšia hviezda oblohy, Sírius, je až 15-krát slabšia než Venuša. Jasnosť Venuše sa pohybuje od –3,1 mag (-3,3) po –4,4 (-4,2) mag. Môže sa zdať, že z nej dokonca vychádzajú lúče, to je však efekt, ktorý vzniká až v ľudskom oku.
Zaujímavé je, že Venuša je na pozemskej oblohe najjasnejšia vo chvíli, keď z nej vidíme len 25 % kotúča, čiže toľko, ako z Mesiaca dva dni pred prvou štvrťou. Je to z dôvodu značnej zmeny uhlového rozmeru planéty. Keď sa planéta po hornej konjunkcii približuje k nám, do fázy dolnej konjunkcie, vidíme síce stále menej z jej osvetlenej časti, lenže jej uhlový rozmer stúpa tak veľmi, že ubúdanie osvetlenej časti kompenzuje a jasnosť planéty vzrastá. Zvrat nastane zhruba 36 dní pred dolnou konjunkciou, kedy je Venuša od Slnka vzdialená 39°. Vtedy je Venuša taká jasná, že objekty v jej svetle dokonca vrhajú tiene. Potom jej jasnosť prudko klesá, lebo jej kosáčik, hoci jeho priemer stále rastie, sa pre nás stáva príliš úzky. Po dolnej konjunkcii opäť rastie, až kým nie je 39° na opačnej strane Slnka. Odvtedy až po hornú konjunkciu jej jasnosť klesá, lebo hoci vidíme stále viac z jej kotúča, vzďaľuje sa od nás a jeho uhlový priemer sa zmenšuje. V hornej konjunkcii, keď je kvôli prežiareniu Slnkom pre nás neviditeľná, má iba 9,5 – 9,7 oblúkovej sekundy. V dolnej konjunkcii má podľa rozličných zdrojov až 60,3 – 65 oblúkových sekúnd. Nižšia hodnota pravdepodobne pochádza z toho, že pri výpočtoch sa niekedy planéta berie bez atmosféry. Spodné vrstvy jej atmosféry však nie sú priesvitné a preto planétu zdanlivo zväčšujú. Jej rozmer bol z tohto dôvodu v minulosti nadhodnotený. Uhlový priemer Venuše sa tak v závislosti na tom, na ktorom mieste svojej dráhy sa nachádza, líši takmer o celú uhlovú minútu.
V blízkosti dolnej konjunkcie obklopuje skoro celý kotúčik aureola. Vzniká rozptylom slnečného svetla v jej atmosfére. Rovnakým procesom je pozemská obloha za súmraku stále svetlá, hoci Slnko nie je nad obzorom. Venuša je jediné teleso, u ktorého sa niečo také zo Zeme dá pozorovať – na rozdiel od Mesiaca, hoci v detských ilustráciách sa tieto pretiahnuté konce kosáčika uzatvárajúce takmer úplný kruh prikresľujú práve jemu. V tesnej blízkosti dolnej konjunkcie sa dokonca tieto predĺžené rožky spoja a vytvoria okolo Venuše úplný, hoci ťažko pozorovateľný kruh.
Na oblohe Venuša buď nasleduje Slnko, alebo mu predchádza, no v oboch prípadoch v uhlovej vzdialenosti maximálne 47° od neho. Preto môže vyjsť nanajvýš 5 hodín pred východom Slnka alebo zapadnúť nanajvýš 5 hodín po jeho západe. Z tohto dôvodu ju v jesennom a zimnom období nikdy nepozorujeme v hlbokej noci. Údajne je možné, naopak, vidieť Venušu za dňa. Podmienkou je však jasná modrá obloha, pokojný a priezračný vzduch, veľká uhlová vzdialenosť planéty od Slnka (jeden zdroj uvádza práve obdobie jej maximálnej jasnosti, čiže rozstup so Slnkom 39°) a tiež to, že pozorovateľ vie, ak sa má pozerať.
Planéta je taká jasná a nápadná, že najmä pri jej pozorovaní na večernej oblohe zažívajú pracovníci hvezdární nápor telefonátov, čo je to za jasnú „hviezdu“, ktorá svieti na západe. Neznalí ľudia ju dokonca veľakrát nahlásili ako UFO, navzdory tomu, že sa nepohybuje po oblohe takmer o nič rýchlejšie než iné vesmírne objekty. Jej veľká jasnosť, o toľko väčšia ako jasnosť ostatných bodových zdrojov svetla, evokuje pocit, že to nie je normálne vesmírne teleso. Pre zaujímavosť, keby Venuša nemala mraky, pozorovateľ na jej povrchu by pri najbližšom priblížení k Zemi (v dolnej konjunkcii videl Zem v „splne“ ako teleso s magnitúdou -5,6. Vo vzdialenosti nanajvýš pol stupňa (rozmer Mesiaca v splne na pozemskej oblohe) by sa dal pozorovať tiež Mesiac. Javil by sa stokrát slabší ako Zem, ale stále poľahky viditeľný voľným okom – mal by 1. magnitúdu.
Po uplynutí ôsmich rokov sa Venuša pri pozorovaní zo Zeme s veľkou presnosťou vracia na rovnaké miesto oblohy. Znamená to, že po uplynutí tejto periódy ju nájdeme v tom istom dátume a čase na takmer rovnakom hviezdnom pozadí.
Pekné sú jej konjunkcie, ktoré nastávajú najčastejšie s Mesiacom vo fáze kosáka, s Merkúrom alebo jasnými hviezdami. Začiatkom apríla 2020 napríklad prešla Plejádami. Výnimočne sa však dostáva aj do konjunkcií s inými planétami.
V ďalekohľade možno pozorovať jej fázy, ktoré si všimol už prvý človek, ktorý na túto planétu namieril ďalekohľad – Galileo Galilei.
Prechod popred slnečný disk
Pri svojom obehu niekedy z pohľadu pozorovateľa na Zemi Venuša prejde popred slnečný kotúč. Stáva sa to, keď prechádza z večernej oblohy na rannú. V drvivej väčšine prípadov je vtedy nepozorovateľná, lebo ide pri pohľade zo Zeme popod či ponad slnečný disk. Od stredu slnečného kotúča môže byť pri konjunkciách vzdialená až 9° severne alebo južne. Občas sa však priemetne priamo predeň. Na rozdiel od prechodov Merkúra sú prechody Venuše zriedkavejšie, no zároveň lepšie pozorovateľné. Planétu vďaka jej väčšej uhlovej veľkosti možno vidieť aj bez ďalekohľadu, podmienkou je, prirodzene, kvalitný filter. V každom storočí nastanú nanajvýš dva prechody a to v osemročných odstupoch po sebe. Pre 21. storočie sme si to už, žiaľ, vyplytvali – zatiaľ posledný prechod Venuše popred slnečný disk nastal 6. júna 2012 a pred ním v roku 2004. Medzi posledným z dvojice prechodov a prvým prechodom nasledovnej dvojice je odstup buď 105,5 alebo 121,5 roka. Tieto dva intervaly sa pravidelne striedajú. Pravidelne sa strieda aj to, v ktorom mesiaci roka sú prechody pozorovateľné. Oba prechody 21. storočia sa dali pozorovať v júni. Oba prechody 22. storočia budú pozorovateľné v decembri. Medzi posledným decembrovým a najbližším júnovým prechodom prichádza vždy tá dlhšia medzera, čiže 121,5 roka. Medzi posledným májovým a prvým decembrovým prechodom nastáva zase kratšia medzera, 105,5 roka. Najbližší prechod teda príde po relatívne kratšej medzere 105,5 roka v decembri 2117, čo je ale vzhľadom na (súčasnú) dĺžku ľudského života pre súčasných čitateľov len slabá útecha. Navyše tento ani nasledujúci prechod v roku 2125 nebude z Európy takmer vôbec vidieť. V histórii ľudstva je zaznamenané pozorovanie len siedmich prechodov Venuše.
Kozmické sondy môžu pozorovať prechody Venuše aj v iných dátumoch a to vďaka tomu, že ich pozorujú z iných planét. Napríklad v roku 2012 sonda Cassini pozorovala dva prechody Venuše z orbity okolo planéty Saturn. Takéto pozorovania majú výsledky pre prieskum exoplanét, ktoré častokrát detegujeme práve vďaka prechodom.
Referencie
- Planety – Venuše – Venuše
- ČAM za březen 2020: Venuše 18.3. a 11.4. | Multimédia | Články | Astronomický informační server astro.cz
- KOPAL, Zdeněk. Vesmírní sousedé naší planety. 1.. vyd. Praha : Academia, 1984. Kapitola Venuše – planeta pod závojem, s. 179 – 199. (česky)
- Jasný bod na večerní obloze je planeta Venuše | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Kdy je Venuše nejjasnější? | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Róbert Čeman, Eduard Pittich. Vesmír 1: Slnečná sústava. [s.l.] : Slovenská Grafia, Bratislava, 2002. ISBN 80-8067-071-4. S. strany: 115 – 125
- Výzkum Venuše – 1. díl | Kosmonautika | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Blíží se konjunkce Venuše s Jupiterem | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Kozmos 6/51, str. 3
- Jak se Venuše dostane před Slunce? | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Přechod Venuše přes Slunce 2012: Rok od úkazu století | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- https://kosmonautix.cz/2025/08/29/top-5-objevovani-atmosfer/
- Přechod Venuše přes Slunce 2012: Rok od úkazu století | Úkazy | Články | Astronomický informační server astro.cz
- Nastal další přechod Venuše přes Slunce | Novinky | Astronomický informační server astro.cz
Napísať odpoveď