header image

 
 

Literárne zamyslenia

Ako nepisať S NAPISOMLiterárne zamyslenia už aj ako e-kniha!

Kúpte si príručku Ako(ne)písať a prečítajte si v predstihu až desať nových literárnych zamyslení!

 

Úvahy, eseje a fejtóny o písaní ako takom, o tvorivom procese, o publikovaní a o literárnych serveroch. Veselo i vážne. Najnovšie príspevky sú hore.

Všetky príspevky vyjadrujú len môj názor na základe mojej skúsenosti – dlhoročného čítania, písania, publikovania, sledovania diania a diskutovania. Je prirodzené, že kto má inú skúsenosť, má aj iný názor. Budem rada, ak príspevok vyvolá slušnú a rozumnú diskusiu, ktorá pomôže ďalej rozvíjať pohľad autora i jej účastníkov.

Príspevky nevznikli za účelom dráždiť odlišnosťami, ale povzbudiť podobnosťami najmä tých začínajúcich autorov, ktorí prežívajú niečo podobné a myslia si, že sú v tom sami.

Témou písania a problémov s ním spojených sa zaoberám aj priamo v beletrii. Poviedka Dievčatko a dobrá víla alebo In vitro kurz tvorivého písania znázorňuje z môjho pohľadu ideálny prístup lektora i žiaka k tvorivému písaniu. Protikladnú situáciu zase zobrazuje poviedka Píš o tom, čo poznáš.

Nevyznáte sa tu? Skúste Literárne zamyslenia podľa témy.

 

Niečo v texte vytkne. Vy pochybujete, že má pravdu. Čo s tým? jednoducho si počkáte, či to nevytkne aj niekto ďalší.

Smrť v literatúre, podobne ako láska, sú najsilnejšie knižné motívy, a preto sa v nich už dávno zrodilo toľko a takých hlúpych klišé, že majú úplne opačný efekt ako očakávané dojatie.

Neviete sa dočkať, kedy vydavateľstvo začne vašu knihu tlačiť? Verte mi, že sa niet na čo tešiť…

Poloúsmevné rady pre tých, ktorí sú už na ďalšom leveli

Nevydávajte si (e)knihu sami. Radšej hľadajte niekoho, kto jej verí tak ako vy.

Kedy, kde, ako a prečo v dokončenom prvopise upraviť?

Čo je pre autora horšie ako kritika? Tu je päť možností.

Majú byť sexuálne scény v románoch podrobné alebo scenzurované?

Čo neprekáža v knihách vám, môže prekážať iným

Získanie blogovej recenzie k mojej prvej vydanej knihe sa zdá byť nedosiahnuteľné

Odoslali ste už svoj rukopis a teraz sa neviete dočkať odpovede?

Aké vlastnosti by mala mať knižná postava, aby čitateľ nemal chuť preraziť ňou dvere?

Ľudia, ktorí nepíšu, mávajú o písaní neraz zvláštne predstavy

Vykrádanie diel druhých je zlé. Ale aké je, keď autor vykráda sám seba?

Škrtanie býva aj užitočné. Kedy?

O tom, aké náročné je písať beletriu, sa dá na internete dočítať kde-čo. Ale čo populárna veda?

Niet väčšej záhady ako tej, prečo sa jednému čitateľovi nejaký text páči a inému nie

Načo človek píše text, ktorý neplánuje nikdy zverejniť?

Niekedy autor najlepšie na texte popracuje tým, že na ňom nepracuje. Neveríte?

Poďme si rozobrať, čo vlastne spáchate tým, že z textu niečo vyškrtnete

Častou chybou začínajúcich autorov je tvrdiť, že nejaká nelogickosť ich textu sa vysvetlí neskôr. Čím sa to líši od tajomstiev v knihách?

Všetkého veľa škodí. Aj sladkosti v textoch. Ale prečo iba mne?

Mystérium okolo nepochopenia literárnych diel. Tiež sa vám stalo, že čitatelia neprijali vaše myšlienky, ani keď ste im ich podali na väčšej lopate?

Treba sa s publikáciou dokončeného textu ponáhľať? Pozrime sa na dôvody.

Prečo sa v príbehoch tak často objavujú rozpory ohľadom číselných informácií?

Čokoľvek v literatúre v princípe možno podať (pre mňa) uveriteľne. Ba dokonca aj akciu zo slovenského prostredia. Ľahké to však nie je.

O vhodnosti a nevhodnosti dizajnu knižných obalov

Happyend vôbec nie je zárukou úspechu a dobrého dojmu z knihy

Načnete plno textov a žiadny nedokončíte? Nie ste ani zďaleka sami.

Alebo prečo sa autori odmietajú niektorých tém dotknúť čo i len dvojmetrovou palicou

Tiež sa bojíte publikovať na webe alebo posielať svoje diela neznámym ľuďom? A zamysleli ste sa vôbec nad tým, či majú tieto obavy zmysel?

Alebo kedy mi „kladné“ postavy v knihách príšerne lezú na nervy?

Príbeh mnohých prerábok – s happyendom

Minulá úvaha na tému komentárov bola o tom, prečo komentovať. Teraz sa zameriame na to, ako komentovať.

Úsmevné rozdelenie hodnotiteľov do kategórií. Spoznávate sa?

O tom, či sa oplatí prepísať dielo, ktoré nie je dosť dobré

Je autor povinný slintať blahom nad väčšinou diel iných autorov?

O preceňovaní poviedok v literárnom svete

K písaniu patria aj praktickejšie problémy. Poďme sa pozrieť na to, aké máte možnosti, ak chcete v texte vychytať pravopisné chyby.

Máte vôbec šancu preraziť, ak ste s písaním nezačali už v puberte?

Nadnesený výkladový slovník hodnotení, s ktorými sa môžete stretnúť na literárnom blogu

Alebo čo tak trošku pravdy do toho vymýšľania?

Prečo vlastne autori vkladajú do svojich rukopisov nezapamätateľné a občas aj im samotným nezrozumiteľné pasáže?

Názov hovorí za všetko. Strastiplná púť k publikácii prvého románu.

O vzťahu písania knihy pre konkrétnu, umelo vytvorenú skupinu čitateľov, a jej hĺbky

O tom, aký má propagácia knihy – a či má vôbec nejaký – dopad na jej vnímanie u čitateľa

O (ne)užitočnosti škrtania v rukopisoch

Alebo z komentovania príspevkov iných autorov môžete získať viac, než sa na prvý pohľad zdá

Na Slovensku o Slovensku? alebo dôvody, prečo nepoužívam vo svojich dielach slovenské mená

Trochu nadsádzky do krutej reality sveta dosiaľ nepublikovaných autorov

O tom, že stručnosť môže byť románu na škodu a že nie je dlhá kniha ako dlhá kniha

O (ne)tolerancii vecných chýb vo filme a v beletrii

 



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 5     Upozornenia: 0

Autor Ondro Ut apr 19th 2016 at 4:28 pm  

ahoj,

škoda že sa nedajú komentovať jednotlivé príspevky.. čítal som príspevok „nikto, nikdy?“

Autor Adhara Ut apr 19th 2016 at 4:51 pm  

To je čudné, ja som bola v tom, že sa dajú. A staršie sa naozaj dajú. Až teraz som si všimla, že u nových od „Čím dřív, tím líp?“ naozaj chýba to okno… zvláštne, skúsim sa na to opýtať webmastera. Ale pokojne môžeš napísať aj sem, čo máš na srdci. :-)

Autor Ondro St apr 20th 2016 at 9:22 am  

Tak na srdci mám toto :)

Nepopieram že sú ľudia ktorí nepublikujú zo strachu čo im na to povedia iní ľudia a že budú kritizovaní za svoje osobné názory (na čo je myslím veľa ľudí, ak nie všetci, citlivých).

Na druhej strane samotný proces tvorby môže byť veľmi obohacujúci a má povahu sebapoznávania. Nemyslím si, že držať niečo v hlave je to isté ako keď to dám na papier (akýmkoľvek spôsobom), minimálne pre to že už samotným písanám dochádza k hlbšiemu uvedomovaniu a prehlbovaniu pocitov k danému dielu. Je to podobné ako keď sochár najprv vytvorí hrubú formu a jeho predstavivosť ho nesie ďalej a ako tvorí napadajú ho ďalšie a ďalšie detaily. To mi pripomenulo príbeh o sochárovi ktorý vytvoril krásnu sochu ženy a nakoniec sa do nej zamiloval. Ani ho nenapadlo že by sa s nieký podelil o jej krásu.

Tiež ma napadlo ako budhistickí mnísi dlho vytvárajú mandalu z jemných zrniek rôznofarebného piesku a nakoniec celé dielo neľútostne sfúknu. Mohlo by sa nám to zdať totálne zbytočné a šialené :) ale podľa môjho názoru proces tvorby môže byť samotným cieľom.. metaforicky to prirovnám k životu ktorý je tiež dielo ktoré denno denne vytvárame – cieľom nie je životopis ktorý dopíšeme posledný deň pred smrťou :)

Neodsudzujem publikáciu, to určite nie, ale taktiež vydím zmysel v tvorbe samotnej.

Tak to je moje literárne zamyslenie,

prajem pekný deň

Autor Adhara St apr 20th 2016 at 12:18 pm  

Ďakujem za názor. Uvedomujem si, že môj príspevok je v mnohom zjednodušujúci (aby neodrádzal čitateľov dĺžkou). V skutočnosti ani ja nepovažujem zapísanú formu za rovnakú ako tú, čo je držaná v hlave. Považujem ju za… horšiu. Ale oveľa horšiu. Dávanie na papier pre mňa osobne diela kazí a ničí, je únavné a bolestivé. Preto nemôžem pochopiť, že to je niekto ochotný podstúpiť, zohaviť svoje dielo zápisom, len tak pre nič za nič. Ja som ten typ umelca, čo nemá v procese vzniku diela veľa radosti a najradšej by som si z hlavy vyberala hotové knihy. :-)

Aj toto, čo som tu napísala, je však trochu zjednodušené, respektíve zastarané – platilo to možno tak pre moje prvé dva napísané (nie vydané!) romány. Dnes už beriem každú ďalšiu knihu trochu aj ako výzvu, som zvedavá, ako sa mi podarí s ňou popasovať. Ale stále si stojím za svojím – proces písania je pre mňa skôr nepríjemný než príjemný a s radosťou by som ho obišla.

Autor Ondro St apr 20th 2016 at 9:26 am  

Aha ešte jednu podstatnú vec som zabudol.
Po tom čo človek napíše dielo, dá mu formu so všetkými detailami, je daný človek niekto iný, jeho vlastná tvorba ho ovplyvní a výsledok toho je že zmena v jeho živote.. všetko nás ovplyvňuje do menšej či väčšej miery, myslím že ak človek napíše takéto dielo, ovplyvní ho to do značnej miery a jeho rozhodnutia v živote budú ovplyvnené uvedomením vyplývajúce z vytvoreného diela.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.