header image

 
 

Prečo nie selfpublishing

Zdroj: Pixabay

Čím ďalej, tým viac sa rozmáhajú diela s nálepkou „vydané vlastným nákladom“ alebo e-knihy bez vydavateľa. A hoci možno existujú výnimky, u prípadov, s ktorými som sa stretla ja, možno dodať: na škodu autorov aj čitateľov. O dôvodoch, prečo je to tak, nebudem mudrovať z pozície človeka, ktorý by opovržlivo dal od selfpublishingu ruky preč. Robím to z pozície človeka, ktorý si to vyskúšal ako autor aj ako čitateľ.

Ach, tá kvalita

Asi najčastejší dôvod, prečo autori po selfpublishingu siahajú, je, aby mohli povedať, že im vyšla kniha. Ak by im totiž išlo len o to, aby ich práce čitatelia čítali, stačilo by im publikovať ich na blogu. No nie je tak? Ale autori chcú viac. Lenže – a to je na tom najsmutnejšie – ak ide o e-book, tak selfpublishing nič viac ako blog nie je. Zmena je len v označení, formáte, a v dobrovoľnom pridaní si nevýhody, že e-knihu už autor nemôže (ľahko) naďalej upravovať. A čitatelia, ako aj vydavatelia, sú si tohto rozdielu dobre vedomí. Tým, že ste si vydali e-knihu, nikoho neohúrite. Ani si nezlepšíte svoju vyjednávaciu pozíciu, ak raz budete chcieť vydať naozajstnú knihu – papierovú, cez vydavateľstvo, na jeho náklady.

Prečo? Pretože prvé, čo mnohým ľuďom pri selfpublishingu napadne, je „to bola taká blbosť, že ju žiadne vydavateľstvo nechcelo prijať“. A, priznajme si, mnohí selfpublisheri to najprv naozaj skúšajú týmto spôsobom. Samozrejme, odvodiť takýto záver len na základe neprijatia knihy vydavateľom je veľmi krátkozraké. Isteže zďaleka nie každý pracovník každého vydavateľstva kvalitu uzná. Otrepávaný príklad je Harry Potter, ktorého odmietlo jedenásť vydavateľstiev. Rovnako krátkozraká je však ale aj predstava autora, že ak ho tiež odmietne jedenásť vydavateľstiev, jeho dielo je nový Harry Potter. Kvalita sa totiž spravidla skôr či neskôr spozná. Ani Rowlingová neskončila ako selfpublisherka a jej Harryho Pottera niekto vydal. A, prirodzene, sú prípady, kedy redaktor vydavateľstva síce uzná kvalitu rukopisu, no nevydá ho z dôvodu, že nie je dostatočne komerčný. V takom prípade je skutočne selfpublishing najlepšie riešenie. Žiaľ, skúsenosť ukazuje, že takéto diela – kvalitné, no menšinové – sú medzi samizdatmi zastúpené naozaj minimálne. Tak ako aj samizdaty, ktoré sa stali bestsellermi.

Mnohé práce sú totiž všetkými oslovenými vydavateľmi odmietnuté z naozaj pádnych dôvodov. Príbehy sú očividnými plagiátmi nejakého (často dokonca samo osebe nekvalitného) bestselleru, nemajú hlavu a pätu, nápad, spád, aspoň minimálnu uveriteľnosť… do mnohých textov trpiacich týmito neduhmi som nahliadla, kým ešte boli prístupné na blogoch. Keď som ich potom uvidela „povýšené“ na úroveň e-knihy či samonákladom vydanej papierovej, nebolo to príjemné prekvapenie.

Navyše – ako sa neraz ukáže – autor neinvestoval ani do opravy nesporných chýb. Texty sa hemžia hrubicami, preklepmi, vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami a nezrozumiteľnými vetnými konštrukciami. Dôvody si opäť môžeme len domýšľať: buď autorovi ani vo sne neprišlo na um, že by jeho geniálne dielo mohlo mať nejakú chybičku hoc z nepozornosti, alebo nechce zvyšovať náklady na vydanie platením nejakého „zbytočného“ redaktora, či si skrátka povie, že tých pár drobností predsa nikomu nemôže prekážať vo vstrebávaní jeho úžasných myšlienok. Mám ale zlú správu – môže. No dobrá správa je, že nie je nutné míňať prachy na redaktora berúceho x eur za stránku. Potrebujete len čitateľov – korektorov. Mnohí sa dobrovoľne ponúkajú na literárnych blogoch a v diskusiách. A ich práca – najmä ak sa vám podarí získať na korektúry jedného diela viacerých – sa kvalitou môže rovnať aj platenej redakčnej.

Diela plné chýb a nekvality však e-knihám budujú veľmi zlé meno. Ak k nim aj čitatelia pristupovali zo začiatku bez predsudkov, ak v nich aj hľadajú kvalitné diela okrajových žánrov, stačí pár stretov s takýmito chybami hmýriacimi e-knihami, a aj oni konvertujú na názor, že každá e-kniha je taká blbosť, že ju nijaký vydavateľ nechcel prijať. O to horšie pre autorov, ktorí – v to verím – naozaj neboli neprijatí vydavateľom z dôvodu nedostatočnej kvality ich diel. Vo výsledku e-kníh len pribúda a pribúda a ich čitateľov iba ubúda a ubúda.

Číta ich vôbec niekto?

Ale vlastne… naozaj čitateľov? Pri svojich dvoch pokusoch o publikáciu e-knihy som si totiž nemohla nevšimnúť diametrálny rozdiel v sťahovaní tej, čo je ponúkaná zdarma, a tej, ktorá požaduje poplatok, hoci iba symbolický. Podotýkam, že pri tej stiahnuteľnej zdarma som ešte bola absolútne neznáma autorka bez jedinej publikácie, bez vlastnej webstránky ba ani blogu. Pri druhej som už mala za sebou tri románové a niekoľko ďalších publikácií spolu s oceneniami v literárnych súťažiach. Napriek tomu predstavoval rozdiel v počte stiahnutých výtlačkov dva rády v prospech knižky zdarma! Ale – a čo je rovnako zaujímavé – komentár k nej napísal priemerne len jeden z dvesto sťahovačov!

Čím to asi tak bude? Zrejme tým, že ľudia sťahujú veci zdarma len preto, aby ich sťahovali. Úprimne, aj ja som si stiahla z netu pekných pár vecí, ktoré som nečítala, hoci v dobrej viere, že ich raz čítať budem. Je pravda, že internet nás k takémuto správaniu trochu núti. Je nestály, premenlivý, veci na ňom zo dňa na deň miznú a my potom ľutujeme. Preto zbesilo downloadujeme všetko, čo je ešte prístupné, ak by sme to niekedy potrebovali.

Zdroj: Pixabay

A aké poučenie z toho vyplýva pre selfpublishing? Ak zverejníte dielko zdarma, radovať sa nad vysokými číslami stiahnutí je zbytočné a opäť to nie je nijaký dôkaz vašich spisovateľských kvalít. Obzvlášť ak tie stiahnutia nesprevádza adekvátny počet komentárov. Rozhodne nemá zmysel sa takýmito číslami oháňať, ak neskôr ponúkate ten rukopis vydavateľstvu.

A čo platené e-knihy? Ako ukazuje moja skúsenosť, ale aj sledovanie predaja iných e-kníh na portáli, ku ktorých číslam mám prístup, záujem o ne je oveľa menší ako o papierové knihy. V prípade mojej knihy asi stokrát menší. Celkom vtipné ak uvážime, že moje papierové knihy stoja viac než desaťkrát toľko ako moja samizdatová e-knižka.

Stručne a jasne, ľudia e-knihy prakticky nečítajú. Dôvodom môže byť nerozšírenosť čítačiek, náročnosť čítania z obrazovky, a ochota investovať radšej do tlačenej publikácie. Nielen pre nostalgickú vôňu papiera a šušťanie strán, ale aj pre dôvod, ktorému sa ideme venovať: vydaním knihy na náklady vydavateľstva sa aj niekto iný okrem autora zaručil, že bude dobrá. To pre čitateľa znamená extrémne veľa. A pre autora by malo tiež.

Investícia – nádej na kvalitu

Slovná pochvala je ľahká a lacná. Ak máte iba tú, nie je dôkazom, že ste dobrým autorom. V rámci nenarušenia dobrých vzťahov, prípadne z dôvodu zaslepenosti, vás môže chváliť rodina aj priatelia. A dokonca vás môže pochváliť aj neznámy človek na internete, ak má mäkké srdce a nechce vaše spisovateľské úsilie raniť. Lenže skúste niekomu navrhnúť, aby vieru v kvalitu vášho rukopisu potvrdil investíciou do neho. A zistíte, že srdcia rýchlo stvrdnú. Na extrémne nízkom predaji e-kníh hoci aj za symbolické ceny je zjavné, že ľudia sa peňazí vzdávajú neuveriteľne neradi. A predaj sa týka len investície eura-dvoch. Čo potom tisíce eur, ktoré sú nevyhnutné na tlač a väzbu? Znie to cynicky, ale až peniaze odhalia, kto je o kvalite vašej práce presvedčený naozaj úprimne. A na rozdiel od bohatého strýka je vydavateľ niekto, kto v tejto branži pracuje a je istý predpoklad, že sa vyzná.

Opakujem ale znova, to neznamená, že ak vydavateľ úprimne považuje rukopis za dobrý, značí to stopercentne, že je naozaj dobrý. A naopak. Isteže je známych nespočetne veľa prípadov, kedy vydavateľ odmietol naozaj dobré a dokonca aj komerčné (!) veci a nechal vyjsť ozajstnú hlúposť. Záruku na kvalitu vám ani vydavateľská zmluva nedá.

A rovnako samozrejmé je, že hoci odpadnú finančné náklady, publikácia cez vydavateľstvo má aj svoje nevýhody. Selfpublisheri sa občas oháňajú nutnosťou deliť sa s vydavateľom o zisk. Ale úprimne, pokiaľ ste začínajúci autor, zisk je to úplne posledné, čo by vás malo zaujímať. Pre začínajúceho autora je nesmiernym úspechom už to, ak zo začiatku nie je v strate! V tejto fáze je dôležité meno. Zárobok bude až ďalším krokom.

No a druhý argument selfublisherov, nežiadúce zásahy redaktorov do textu? Uznávam, to býva problém. Kvôli nerealizovateľným požiadavkám som dokonca už aj ja dvoch vydavateľov odmietla. Ale menšie zásahy – korektúry – sú len malou daňou za to, že nemusíte cálovať tisíce eur. A hoci pri nich škrípete zubami, časom možno u niektorých prídete na to, že text naozaj vylepšili.

Sú, prirodzene, aj e-knihy vydané cez vydavateľstvo. Aj môj e-debut bol taký. Ale takéto vydanie nemá žiadnu váhu, opäť z jednoduchého dôvodu: netreba doň investovať žiadne peniaze. Vo výsledku preto takéto vydavateľstvá vydávajú všetko, čo sa im pošle, bez akéhokoľvek filtra kvality. Mám podozrenie, že neraz svoj sortiment ani nečítajú (čo ale snáď predsa len nebol prípad môjho e-debutu, keďže si ho vyžiadali aj v papierovej podobe). Papier síce veľa znesie, ale virtuálny znesie ešte neporovnateľne viac. Preto je internet plný veci, u ktorých sa až divím, že mi z nich nezačala horieť obrazovka…

Viera vo vás je na nezaplatenie

Pri vydávaní na náklady vydavateľstva či sponzora teda nejde v prvom rade o to, že nemusíte investovať a riskovať. Ide o ten pocit. Pocit, že nie ste sami, kto vášmu dielu úprimne verí. Áno, môžete sa mýliť aj vy aj vydavateľ, ale aj tak je to väčšia istota, ako keď ste v tom podniku sami.

A napokon – keď už tak kydám na ten selfpublishing, ako obhájim to, že sama selfpublishing prevádzkujem? Jednoducho, ja vydanie príručky Ako (ne)písať ako selfpublishing zameraný na zarábanie neberiem. Sú to texty z veľkej časti voľne prístupné. A tých symbolických 60 centov (lebo takmer polovicu z predajnej sumy zhrabne obchod) beriem ako sumu za to, že som pridala bonusový materiál, že som úvahy znovu pravopisne skontrolovala, usporiadala a zalomila pre čítačky. Stálo ma to hodiny a hodiny úsilia. Ak si to porovnáte s bežným hodinovým platom, je zjavné, že moja príručka je len darček začínajúcim autorom.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.