Neverending story: Gramatika : www.adhara.sk
header image

 
 

Neverending story: Gramatika

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 8. 1. 2013

 

Pravopisné chyby. Pliaga každého textu. Asi nikto sa im nevyhne – môžete mať gramatiku v malíčku, ale preklep, čiže neúmyselnú chybu, spravidla pri rýchlom písaní, spraví z času na čas každý. Niektorí ich podceňujú ako problém, ktorý je najľahšie odstrániteľný a tak si z neho netreba robiť ťažkú hlavu – to však len do okamihu, že naozaj musíte dať tie chyby z nejakého dlhšieho textu všetky preč.

Aké sú možnosti?

1. Automatická kontrola pravopisu.

Automatická kontrola vo Worde je dobrý pomocník, ale v nijakom prípade si netreba o nej robiť ilúzie. Pred časom ma zdvihol zo stoličky komentár na diskusnom fóre “ja mám svoje texty bez chyby, ja používam automatickú kontrolu”. Ostatne, keď vidím príspevky, ktoré obsahujú relatívne málo preklepov, ale sú plné javov typu “úspešný ľudia”, hneď viem, na čo sa autori spoľahli. Tvrdé “y” v nominatívne množného čísla je totiž najčastejšou pisateľskou chybou, ktorú automatická kontrola pravopisu neopravuje. Presne tak, neopravuje! Žiaľbohu, hoci žijeme v 21. storočí, stále nepoznáme algoritmus, ktorý by zvládal všetky naše prezložité gramatické pravidlá v slovenčine a rozpoznávanie kontextu a tak sme odkázaní len na systém, ktorý blbo porovnáva každé slovíčko v texte s obrovskou databázou všemožných slov vo všemožných tvaroch. Vlastne nie až takou obrovskou. Automatická kontrola totiž nepozná ani také triviálne pojmy, ako sonar, expresia, teleport alebo skoro každé zo zložených slov typu červenooranžový. Neovláda poriadne ani skloňovanie podľa vzoru páví a o slovách typu jedenkrát, dvakrát a pod. vám bude tvrdohlavo tvrdiť, že sa píšu oddelene. Určite by sa po podrobnom skúmaní tohto programu našlo viac takýchto nedostatkov, ale tak ďaleko netreba ani chodiť – stačí sa zamyslieť a každému vyplynie množstvo obmedzení plynúcich z toho, že automatická kontrola nerozpoznáva kontext. Prvé obmedzenie, nepovažuje za chybné tie slová, z ktorých preklepmi vznikli iné významové slová. Pár príkladov z mojich najčastejších: “sem” na “sme”, “odkázať” na “dokázať”, “tam” na “tma”. Druhé obmedzenie, nerozpoznáva nezhody v gramatických kategóriách a nezmyselné vetné konštrukcie vznikajúce najmä prepisovaním textu. Tretie obmedzenie, vôbec ale vôbec vám neporadí s čiarkami. Štvrté obmedzenie, neodhalí hrubice tam, kde dávajú zmysel oba tvary (napr. byť/biť, milý/milí, siedmych/siedmich a pod.). Piate obmedzenie, spomaľuje vás tým, že ako chybné označuje slová, ktoré ste tak chceli mať – okrem už spomínaných zložených a odborných slovíčok je to aj slang, zámerné skomoleniny, zámerné zopakovanie toho istého slovíčka za sebou (Napr. vo vete: “Umyl si si zuby?” vám spojenie “si si” indikuje ako chybu) no a napokon cudzie mená a názvy. Našťastie, slovíčka sa dajú pridávať do databázy, treba si však dávať poriadny pozor, aby bolo slovíčko do nej vložené v správnom tvare. Detektívna akcia s cieľom vypátrať, ako nesprávne slovo zo slovníka zase odstrániť, má totiž akú-takú nádej na úspech len ak vlastníte príručku typu “Ako vybabrať s Officeom”.

Napriek tomuto všetkému automatická kontrola má zmysel. Stále totiž indikuje jasné preklepy vytvárajúce nezmyselné hatlaniny, ktoré podľa mojich súkromných štatistík tvoria asi tretinu všetkých preklepov v surovom texte. Ak pustím “nevzdelanú” (čiže takú, do ktorej databázy som nijaké slovíčka nepridávala) kontrolu pravopisu na svoje texty, v priemere len jeden z desiatich poplachov nie je falošný, no v porovnaní s pozorným čítaním celého textu je to úplná pohoda. Ďalšou výhodou je, že ju na text môžete pustiť aj niekoľkokrát a nebude papuľovať, že toto už predsa raz čítala a nechce sa jej to znova (aj niekoľkonásobná kontrola má zmysel, zvlášť ak ste medzi jednotlivými kontrolami text prepisovali). Určite je však dôležité nespoliehať sa len na ňu. Ľudské oko je pri kontrole skrátka nevyhnutné. Automatická kontrola vyhľadá hrubé chyby, aby ste sa vy mohli sústrediť na jemnejšie detaily, takže je vhodná na prvú kontrolu – rovnako dobrá je však aj na poslednú kontrolu textu, ktorý už nemienite nijako vylepšovať a prepisovať a nájde vám preklepy, ktoré unikli všetkým očiam. Síce len tretinu z nich, ale aj to je lepšie ako hrdzavým klincom do oka, no nie?

2. Sám sebe korektorom.

Najsamozrejmejšia, najprístupnejšia a najodporúčanejšia možnosť. Medzi jej svetlými stránkami môžem napríklad uviesť, že sa nečervenáte, ak si hrubicu nájdete sami. Má však aj jednu podstatnú tienistú: Vy väčšinu z tých chýb nevidíte.

Viem, kto to sám nezažil, ten neuverí, že autor môže text čítať po sebe aj desiatykrát a jasný preklep si stále nevšimne. A vraj prečo potom podráždenosť po upozornení “čo si si to po sebe neprečítal?”. Máme skrátka zníženú pozornosť voči vlastným chybám, aj tým evidentným. Niektorí tvrdia, že je to preto, lebo autor číta text z pamäte, nie z papiera. Nech je to však ako chce, nevidenie vlastných chýb predstavuje naozaj vážny problém.

Pomôcok je niekoľko. Tá najúčinnejšia, ale súčasne najdrastickejšia znie nechať text poriadne odstáť a potom znova prečítať. Po takých dvoch rokoch už “vylezie zo skrýš” významná časť preklepov. Aj po pol roku sa začne čosi črtať, ale zďaleka nie všetko. Že je to priveľa? Že text musí ísť čo najskôr von? No tiež mávam taký pocit. Ale v tom prípade sa musíte poobzerať po inom prostriedku na opravu gramatiky, lebo to, že si v ňom chyby nevidíte, ani náhodou neznamená, že tam nie sú.

Ďalšie triky: Veľké písmo (pri tlači) alebo lupa vo Worde (ak čítate len z obrazovky), nastavenie riadkovania na 1,5 (keď sú riadky od seba izolované, človek má väčšiu tendenciu venovať sa jednému riadku dlhšie ako pri hustom riadkovaní), zmena formátu a vytlačenie na papier. Papier veľmi pomáha, no opäť, zázraky nerobí, ostatne ako nič z vyššie spomenutého. Napriek tomu je dôležité, aby ste si text po sebe prekontrolovali aspoň raz, aj keď väčšinu preklepov neopravíte.

3. Iná osoba.

Takáto služba sa dá aj zaplatiť, ale vyjde vás asi toľko, koľko celý zvyšok vydania dohromady. Potom ale nezostáva už nič iné, ako zohnať si nejakého dobrovoľníka. Pozor, ani kontrola niekým iným nezaručuje, že váš text zostane bez chybičky. Podľa štatistík v mojich textoch čítanie druhou osobou (pričom text predtým už prešiel automatickou kontrolou) ponechá preklepy vo frekvencii priemerne jedna chyba každé dve normostrany. Čo je stále dosť veľa. Najlepšie je zohnať si tých osôb čo najviac a dať im to čítať hoci aj súčasne. Tých chýb, ktoré nájdu viacerí naraz, nie je až tak veľa, ako by sa mohlo zdať.

Kontrolujúce osoby (a čím víc, tím líp) sa mne osobne javia ako najlepšie riešenie nekonečného príbehu zvaného preklepy. Problém je však v tom, že ako každá najlepšia možnosť, aj táto je súčasne najmenej dostupná. Kým sám ste k dispozícii vždy a ani automatická kontrola vám nedá košom (a ak ju nemáte, dá sa hocikedy stiahnuť), zháňať niekoho, aby spravil zadarmo to, za čo si dávajú iní pekne zacvakať, je riadna fuška. A ešte väčšia, ak to má byť niekto, kto má povedomie aj o jemnejších gramatických javoch a nenechávate si ho len na hrubú prácu typu “ktroý”. Kedysi ma tak vedeli najedovať ľudia, ktorí sa sťažovali na preklepy v mojich textoch, lebo vraj „Čo si si to nedala niekomu skontrolovať?” Ale komu??? Opravovať chyby v cudzom texte je namáhavá práca a ak patríte k tým šťastlivcom, ktorí na ňu majú vo svojom okolí dobrovoľníka, len si ho dobre chráňte a rozmaznávajte.

Kto pozná nejakú ďalšiu radu, sem s ňou!



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.