Náhľad môjho prvého zablokovaného konta.
Po dva a pol roku pôsobenia na najmenej funkčnom serveri, na ktorý som kedy prispievala, som sa konečne dokopala napísať naň tento hejt. Začať môžem napríklad tým, že ono to nebolo dva a pol roka čistého času. Tri roky predtým som na Instakráme, ako budem tieto stránky nazývať, mala konto a trištvrte roka som naň úmorne prispievala. Kým mi jedného škaredého dňa pri pokuse o prihlásenie nezačal vypisovať: „Potrebujete získať pomoc s prihlásením.“ Prečítala som si celú Pomoc. Vyskúšala som všetko. Zmenila som si heslo zo desaťkrát. Nič nepomohlo. Konto zostalo zablokované s rovnako otravnou hláškou „Potrebujete získať pomoc s prihlásením“. Poslala som nejaké hlásenie na zákaznícky servis. Nijaká odozva. Nijaká zmena.
Zdá sa vám divné, že po tomto som už nemala žiadnu chuť sa na Instagram vracať? Ak stále nie, tak dodávam, že nenávidím myšlienku mať viac kont na jednom serveri. Nikdy som nebola „bábkar“, čiže nikdy nikde som neprispievala pod viacerými identitami. Pripadá mi to nemorálne. A už som mala článok o tom, ako nepoužívané kontá neznášam. Navyše, ak si vyrobím nové konto, hocikedy oň môžem prísť rovnako ako o to staré, nie? Instakrám sa hocikedy môže rozhodnúť spláchnuť mi ďalšie mesiace či dokonca roky práce do záchoda.
Trucovala som a jedovala som sa kvôli strate svojho dobre rozbehnutého účtu s relatívne veľkým počtom sledujúcich tri roky. Lenže všetci do nás hustia, že propagácia kníh bez sociálnych sietí nepôjde. Skúšala som namiesto toho Twitter, ale trištvrte roka prispievania mi žiadnych sledujúcich neprinieslo. Otvorila som si TikTok a s hrôzou som z neho utiekla. Linkedin? Tam sa reklamy nezvyknú robiť, ako som si všimla. Facebook neznášam od jeho založenia aj s tými falošnými priateľstvami. A tak, spočiatku najmä preto, aby som mohla čítať príspevky, som si so škrípaním zubov vytvorila na Instagrame nové konto.
Zaznamenala som pozitívnu zmenu vo fungovaní servera. Z počítača sa už dali pridávať aj príspevky, nielen komentáre. Vďakabohu! Pripraviť si príspevok v počítači a potom ho pracne prepisovať do mobilu som skutočne nenávidela. (Neskôr si opíšeme, ako to pracná príprava príspevku prebieha.)
Ďalšie dianie ma však rýchlo schladilo. V predošlom konte, ktoré som mala dlhé roky pred začatím prispievania iba ako čítacie, mi aj bez akejkoľvek aktivity naskočilo 50 sledujúcich. S každým ďalším príspevkom a komentárom ten počet prudko stúpal. Aj to bola moja motivácia vrátiť sa na Instakrám – že na rozdiel od Twitteru na ňom sledujúci pribúdali.
Teraz však nie.
Neviem, čo sa stalo. Príspevky na novom konte som rýchlo začala mať prepracovanejšie a lepšie ako na starom konte. Ale trvalo veky, kým som naškriabala tých pôvodných 70+ sledujúcich, ktorých som na starom konte získala prakticky bez námahy. Drela som ako blázon s o to väčšou nechuťou, že som už z predošlých skúseností vedela, že drieť ako blázon väčšinou k želanému výsledku nevedie. A navyše každý druhý z počiatočných sledujúcich bol falošný účet. To rýchlo spoznal dokonca aj taký chronický instalamer ako ja. Poznávacie znaky? Presne štyri alebo päť príspevkov, nikdy viac alebo menej. Všetky príspevky sú podozrivo kvalitné zábery, minimálne na jednom z nich je kvázi sexi chlap alebo žena, žiadny príspevok nemá ani písmenko popisu a profil takisto. Nikdy, ani po otázke na ostatných užívateľov, som sa nedozvedela, načo tieto falošné účty existujú. Vraj robia zlotu. Ale mne sa nikdy nepokúšali robiť zlotu. Zato som na Instakráme narazila na reklamy na nebezpečné stránky, čo som na žiadnom inom serveri nikdy nevidela. Ďalší bod mínus.
Aktuálny náhľad môjho nového konta
Ale späť k počtu sledovateľov. Až nedávno, po prekročení počtu 200 sledujúcich, sa voľačo zlomilo. Konečne je samozrejmosťou (hoci nie zákonitosťou) mať desať a viac lajkov na príspevok, konečne čo príspevok, to nový sledovateľ. Predtým som mala dlho trápne viac príspevkov než sledovateľov.
Jasné, kvalita je dôležitejšia než kvalita, a ja som cez Instakrám spoznala aj zaujímavých ľudí a dostala zaujímavé ponuky. Len… keď vidím, že iní prispievatelia to majú rádovo lepšie, nedá mi nepýtať sa, kde je sakra chyba.
Ale keď už sme pri užívateľoch, hoci pôvodne som chcela hejtovať najmä samotný server (nebojte sa, aj k tomu sa dostanem)… Diskutovaním na Instgrame som sa de facto vrátila na všeobecné diskusné fóra. Hoci už pred 20 rokmi som zistila, že to na nich nemá cenu. A neskôr som zistila, že nemá cenu skúšať diskutovať ani na špecializovaných fórach. Lenže platí, komentuj, aby si bol komentovaný. Ako ma inak užívatelia majú nájsť?
Nuž, môžem skonštatovať, že za dve dekády sa situácia na všeobecných diskusných fórach vôbec nezlepšila.
Navzdory tomu, že sa viem lepšie vyjadrovať a používať lepšie argumenty ako teenagerka, bola som častovaná takými vulgárnymi nadávkami, ako ešte nikde. Vtipné je, že veľa užívateľov si myslí, že príspevky s nadávkami Instakrám cenzuruje. Necenzuruje, verte mi.
Ďalšia tragikomická skutočnosť je, že mnoho ľudí, čo ma išli poučovať, sa ani nepozrelo na môj profil, kto som. A tak som napríklad ako lektorka kozmonautiky dostala prednášku o tom, na čo je dobrá kozmonautika, pretože diskutujúci si zle prečítal môj komentár. Ani fakty na mojom konte však nepomohli, keď ma fanatická vegeteriánka obvinila z toho, že som biológiu v žiadnom prípade nevyštudovala. Pritom sa ale dá ľahko overiť. Ale dajú sa ľahko overiť aj ďalšie tvrdenia, že…?
Stretla som sa aj s takou stupiditou, že to nikde inde, kde som zatiaľ bola, nemalo oporu. Pred 20 rokmi bolo vrcholom tuposti považovať pouličnú lampu za lietajúci tanier mimozemšťanov. Teraz? Plochá Zem a považovanie všetkej kozmonautiky za podvod. Až sa divím, že dotyční majú dostatočné IQ na to, aby zvládli zapnúť svoje zariadenie a pridať príspevok. Čítala a počúvala som viaceré pokusy o psychologické vysvetlenia myslenia konšpirátorov, s ktorými sa trhajú vrecia. A nie, stále to nechápem.
Frustrujú ma nielen diskusie, ale aj samotné príspevky. Je absolútne neuveriteľné, o akých nezmysloch ľudia postujú. Nielen o nezmysloch v zmysle, že sa nám snažia nahovoriť kraviny (hoci aj toho je dosť). Ale aj o nezmysloch v zmysle riešiť totálne a brutálne nepodstatnosti, ako napríklad, že matka zámerne nevyhodila prázdnu rolku od toaletného papiera a teraz bedáka, že nik z rodiny ju nevyhodil tiež. Keby tak videla moju poličku pri WC plnú roliek… Človek nemá veľmi na čo rozumne reagovať.
Áno, občas sa nájde aj duchaplný a zaujímavý príspevok. Dokonca som sa z príspevkov aj niečo nové dozvedela (čo som si ale ovšem overila inde). No z väčšej časti je to na zaplakanie.
A tak som reagovala na to, čo bolo. Pod svojím pravým menom a aj tak niekedy nepremyslene, povrchne… pretože keď si autor príspevku či prispievateľ do diskusie nedal očividne veľa námahy s premýšľaním, nemusím si ani ja. Takže prebiehali flamewary… ale prekvapilo ma, ako málo. Väčšina ľudí na môj komentár vyvracajúci jeho bludný názor nereagovala s výnimkou lajkov (a niekedy ani tými) nijako. Neuvedomujú si, že kto má zmysluplné posledné slovo, je víťaz diskusie? Alebo majú, tak ako ja, technické problémy?
Technické problémy. Konečne sa k nim dostávame. Takže, pri tom, ako nám niekto zareaguje na príspevok, dostávame notifikácie. Je to v podstate jediný spôsob, ako sa do diskusie vrátiť, ak si príspevok neuložíme. A tu začína ten problém. Veľakrát sa stáva, že sa notifikácia nedá rozkliknúť. Buď to, alebo sa dá, no keď napíšem odpoveď, Inskakrám mi pri pokuse o jej pridanie napíše „Príspevok sa nepodarilo zverejniť“. Len toto, nič viac, žiaden dôvod. Pri opakovaných pokusoch to isté. Prskám zlosťou.
Na druhej strane, ak sa toto deje viacerým, prečo som bola ja jediná, kto sa na to na Instakráme sťažoval? Áno, môj príspevok „Deväť vecí, ktoré na Instagrame nechápem (a rozčuľujú ma)“ mal relatívne veľa lajkov a uložení. Sám od seba s touto témou však nezačal nikto. Do tých deviatich vecí som zahrnula aj otázku, na čo sú falošné účty. A aké zvyšné veci som v príspevku menovala?
1. Kde sa všetci užívatelia naučili ovládať Instagram a odkiaľ poznajú význam pojmov, ktorými sa oháňajú? A ako je možné, že sa k takýmto informáciám neviem dostať ja? Prečo všetci vedia, ako funguje algoritmus, len ja nie?
2. Prečo ma sledujú užívatelia, ktorým sa moje príspevky nepáčia? Aj moje najúspešnejšie príspevky získajú lajky maximálne od desatiny užívateľov, ktorí ma sledujú. Kým ja dávam lajky asi polovici príspevkov ľudí, ktorých sledujem, a to som dosť prísny a kritický človek.
3. Prečo sa na Instagrame nedajú pridávať klikacie odkazy? Je to podľa mňa jedna z najhorších chýb Instagramu. Iné sociálne siete klikacie odkazy majú a nezabilo ich to, takže toto je maximálna záhada. Dokonca sa vraj z mobilu nedá odkaz prekopírovať do prehliadača, aby si ho užívateľ pozrel aspoň tak, čo už je fakt vrchol. Štve ma to o to viac, že Instakrám mal byť, rovnako ako ostatné socky, len reklamou na môj server, kde je všetko viac do hĺbky a tak, ako to chcem ja.
4. Prečo užívatelia do niektorých slov dajú namiesto jedného písmena hviezdičku alebo iný zástupný znak? Čo by sa stalo, keby to neurobili? Alebo možno skôr, čo si myslia, že by sa stalo? Ja to nikdy nerobím a nedeje sa nič…
5. Prečo sa niektoré komentáre na čas ukryjú, vidím ich len v notifikáciách, ale v príspevku nie, a potom sa opäť objavia aj pod príspevkom?
6. Prečo volajú profil „bio“? Ja si pod tým predstavím biopotravinu. A prečo má profil tak extrémne nízky počet znakov, že si doň nemožno uviesť prakticky nič?
7. Prečo týchto vecí môžem vymenovať iba 9, keď, ako sa zdá, ostatní užívatelia dokážu pridať až 20 obrázkov do jedného príspevku? Mňa to ale po desiatom už stopne. Inak by som tvorcom Instakrámu pokojne nabrýzgala aj viac.
Niečo z toho sa mi užívatelia pokúšali vysvetliť, ale máločo k mojej spokojnosti. Opakovaný argument bol, že Instakrám nie je aplikácia pre počítače, ale pre mobily. Že z neho pôjde všetko ľahko, rýchlo a bez technických problémov.
Haha.
Dovoľte mi zasvätiť vás do toho, ako príspevok na Instakrám vzniká.
(Pokračovanie v budúcom článku)
Napísať odpoveď