Montáž dvoch fotografií: od Dáriusa Bónu a RegioTV z Pixabay

Málokto vie, že už pred šestnástimi rokmi som dostala prvý syndróm vyhorenia ohľadom svojho dovtedy silného záujmu o vesmír. Dôvodov je viacero. O jednom z nich som písala už dávno – bolo to kvôli prístupu ľudí k mojej tvorbe na Wikipédii, na ktorú som písala hlavne o kozme. Tam sa to prejavilo ako wikivyhorenie. Ale v skutočnosti som už o vesmíre nechcela počuť ani mimo Wikipédiu. Druhým dôvodom bolo, že popri zmieňovanej wikiosamelosti som v súvislosti (nielen) s astronómiou trpela osamelosťou aj v ostatných oblastiach života. Nemala som si s kým skrátka o vesmíre pokecať. V mojom okolí to spočiatku pár ľudí zaujímalo, ale skoro všetci poodpadávali. Nuž a keď nemáte vhodných ľudí v okolí, zostáva len hľadať si ich na diaľku. Moje hľadanie však situáciu len a len zhoršilo. Prečo? Pretože keď som chcela o vesmíre kedykoľvek rozprúdiť verejnú internetovú debatu, vždy a všade ma ostatní užívatelia ztrollovali!

A ono to neskončilo po mojom vyhorení. Je to jav, ktorý pozorujem už rovných dvadsať rokov. Dve celé dekády! Jav, ktorý sa nemení, zostáva stabilný naprieč servermi, naprieč užívateľmi. Nech sa zaregistrujem na akékoľvek fórum súvisiace s vesmírom, prípadne obšírnejšie reagujem pod článkom, reakcie sú arogantné, odsudzujúce a útočné. A to nehovorím o žiadnej debate s plochozemcami alebo astrológmi. Hovorím o debatách, kde sú zaregistrovaní muži, ktorí evidentne aspoň väčšinou vedia, čo hovoria. Majú znalosti. A snažia sa mi veľmi neúctivou formou nahovoriť, že moje znalosti sú presne nulové. Odmietajú sa baviť o akýchkoľvek hypotézach, všetko, čo napíšem, je pre nich proste blbosť. Keď náhodou niečo nepochopia z môjho príspevku, tá hlúpa som vždy ja. A preto keď som sa ich spýtala, či mám po skončení strednej školy študovať astronómiu, odpoveďou mi bolo rôznou mierou drzosti prifarbené niééééé!

Čím je to? Ani po dvadsiatich rokoch mi to nejde do hlavy o nič viac ako spočiatku. Pripadám vám ako vymletá z kozmických tém? Tragické navyše je, že hoci moje vedomosti sa rokmi zlepšujú, tento trend sa vôbec, ale vôbec nezlepšuje. Tak je tým dôvodom vek? Keď som sa zaregistrovala na svojej prvé fóra, mala som len sedemnásť a netajila som sa tým. Ja som sa za svoj vek nikdy nikde nehanbila, ani keď bol prinízky, ani teraz, keď je už privysoký. A keď som vtedy, chvíľu po registrácii, chcela s miestnymi pánmi prebrať možnosť úpravy raketoplánov, aby nemuseli skončiť tak ako nešťastný raketoplán Columbia, k ich arogantnému prskaniu sa pridal ďalší flamer, ktorý napísal čosi v zmysle, že obdivuje trpezlivosť tých, čo strácajú čas s takou malou sopľou. Predsudkové, ale teraz, keď to vidím z veku vtedajších užívateľov, aj pochopiteľné (hoci stále neodpustiteľné). Pre človeka je prirodzené cítiť istú nedôveru, keď ho poučuje niekto výrazne mladší. No ako sa ukázalo na nedávnej debate vedenej s rovnakou aroganciou ako vtedy pred dvadsiatimi rokmi, nie, ani vek to určite nebol.

Hľadala som chybu v sebe. Pokúšala som sa zlepšovať svoje vyjadrovanie. Riadne si komentáre premyslieť, overiť, skontrolovať, prepracovať pred odoslaním. Absolútne to však nepomohlo. Na reakciách diskutujúcich, ktoré boli okamžité, čiže si evidentne nedávali na komentároch záležať tak ako ja, bolo vidieť, že im ide len o jediné. Ponížiť ma. Nie pochopiť. A to aj v prípadoch, keď som sa nesnažila prezentovať nejakú svoju teóriu, ktorú by obratom mohli označiť za nezmysel, ale pokorne ich žiadala o radu. Preto som aj napísala príspevok, že ak potrebujete odbornú rešerš do svojich románov, na špecializované fóra s tým nechoďte.

Všetko ma tak privádza už len k jedinej možnosti. Robia mi to preto, že som žena. Bola som vždy jediná aktívne prispievajúca žena na akomkoľvek astronomickom alebo kozmonautickom fóre, na akom som sa kedy zaregistrovala. A tiež som sa tým nikdy netajila, rovnako ako svojou pravou identitou. Ja sa za seba nehanbím. Nemôžem však povedať, že na rozdiel od trollov, lebo navzdory častým zdôvodneniam anonymitou bohužiaľ nejeden troll sa za svoju identitu nehanbí tiež.

Ale to nie je žiadne vysvetlenie. Prečo by ma odsudzovali pre moje pohlavie? Sme v štvrtine dvadsiateho prvého storočia, preboha. Úvahy o nerovnoprávnosti žien s mužmi by mali byť dávno pasé. Ak nie v roku 2005, tak o 20 rokov neskôr určite. A ak nie medzi všetkými mužmi, tak medzi inteligentnými určite. Bohužiaľ, iba jediný raz som zažila šľachetného rytiera, ktorý sa ma na fóre zastal, ale potom, ako sme si chvíľu písali, ma začal ghostovať. Rovnako jediný raz počas tých dvadsiatich rokov som zažila komentár admina fóra, že vraj som jediná ruža medzi tŕním.

Nevravím, že na iných fórach ma užívatelia netrollovali, alebo že by ma netrollovali aj ženy. Trollovali, a ešte ako! Lenže na rozdiel od astro- a kozmofór som na iných fórach občas zažila aj emočne neutrálnu a zriedkavo dokonca aj prínosnú debatu. A to aj s mužmi. Len na tých vesmírnych sa všetci užívatelia zjednotili v tom, že ma treba z ich panského sveta vyštvať. Naživo to tak pritom vôbec nefunguje. V astronomických táboroch boli chlapci aj dievčatá, na sústredeniach muži aj ženy, a nikto nikoho naživo nehejtoval. Ja som síce hulvátstvo od mužov často zažila často aj naživo, ale častejšie od neastronómov ako od astronómov. Mimochodom, prečo z tej hromady žien, ktoré sa venujú astronómii, nie je žiadna na fórach? Začínam mať pocit, že poznám odpoveď…

Vyštvali ma zovšadiaľ. V čase, keď som bola pre vesmír ešte úprimne nadšená, som vydržala takmer štyri roky nepretržitého prispievania. Navzdory nepriateľstvu a nenávisti som to skúšala zas a znova, v rozličných témach. Ale nadišiel čas, keď už som skrátka mala tých flamewarov plné zuby. A v súvislosti s tým som začala mať plné zuby celej astronómie. Isteže som si hovorila, že je hlúpe vzdať sa vesmíru len kvôli takým odroňom. Isteže som si hovorila, že na astronómiu predsa nemôžem zanevrieť, to si vesmír nezaslúži. Lenže limbický systém neoklamete racionalitou. Keď sa vám s niečím, čo milujete, po celé roky spájajú len a výlučne zlé zážitky, milovať to prestanete.

Dávala som si od fór pauzu rok, dva, alebo i viac, a potom som to skúšala znova. Či tam nie sú už nejakí lepší užívatelia. Či nevyzreli tí starší. Ale nie. Reakcie na mňa sa za dve dekády vôbec nijako pozitívne nevyvinuli.

Mnohí z tých užívateľov majú partnerky. Niekedy sa zamýšľam, či sa správajú tak odporne aj k nim. Alebo sú ochotní k nim byť milí za to, že im nelezú do astronomickej kapusty? Osobne si ale neviem predstaviť, aké je to spávať s niekým, kto nezdieľa váš hlboký záujem a vášeň. Z čoho potom čerpajú pocit blízkosti?

Fakt neviem. Vesmír je plný záhad. Ale keď som s ním začínala, ešte som netušila, že s tými najväčšími záhadami ohľadom kozmu sa stretnem priamo na Zemi.

Mohlo by vás zaujímať

• Dojmy s pojmami
• Nesprávny pocit
• Kamarátstvo medzi mužom a ženou
• A na moju menšinu kedy dôjde?
• Šesť dôvodov, preč zostať redaktorom Wikipédie
• Kde zmizol ľudský prístup k wikinováčikom?