header image

 
 

Fungujú genderové stereotypy?

Obrázok od Werner Heiber z Pixabay

Predpokladám, že očakávate odpoveď nie. Nie od autorky sci-fi, žánru, ktorého čítanie, nedajbože dokonca autorstvo, sa tradične pripisuje len mužom. A nedeste sa týmto predslovom, nechystám sa odpovedať ani áno. Myslím si totiž, že pravda je uprostred.

Možno by som písala inak, ak by som zažila konfliktov ohľadom genderu viac. To, že píšem vedeckú fantastiku, však prekvapilo naozaj len zriedkakoho, s kým som sa stretla. Viem, že skúsenosti starších autoriek, napríklad Alexandry Pavelkovej, sú iné. Ja som sa už zrejme narodila do relatívne osvietenej doby. Relikty z neosvietených dôb sa ani mne úplne nevyhýbali – aj ja som narazila mňa diskusiu, kde jeden užívateľ odporúčal druhému moje knihy a ten druhý vyhlásil, že si ich neprečíta, lebo som žena a na základe jednej (!) ženskej sci-fi, ktorá sa mu nepáčila (mimochodom, bola dobrá) usúdil, že žiadna žena napísať dobrú sci-fi nevie. Párkrát som tiež narazila na mužov pokúšajúcich sa mi vykladať niečo o genetických dispozíciách ženy k státiu pri sporáku a upratovaniu. Posledná kvapka na napísanie tohto článku však bolo tvrdenie autora knihy Genóm, Matta Ridleyho. Ten na základe jedného príbehu chlapca, ktorý bol v ranom detstve vykastrovaný a vychovávaný ako dievča, no stále sa cítil ako muž, vyhlasuje, že medzi mužským a ženským mozgom sú skrátka neprekonateľné rozdiely a basta. Zobral si na to obdivuhodne veľkú štatistickú vzorku, len čo je pravda.

A čo zvyšné štatistické vzorky? Ženy excelujúce v povolaniach považovaných výlučne za mužské? Skupinka pilotiek sama seba zvúca Mercury 13, ktorá zdravotné testy zvládla rovnako dobre, ako mužskí piloti programu Mercury, no odmietli ich poslať do vesmíru, lebo boli ženy? Alebo podľa iného zdroja preto, že neboli absolventky školy pre testovacích pilotov, čo je ale jedno a to isté, lebo do tejto školy brali v tej dobe iba bielych mužov. Ale nechcem tu vymenovávať príklady – ostatne, kto sa ešte nestretol so žiadnym príkladom rovnosti niektorých žien v tradične „mužských“ disciplínach, asi chodí s klapkami na očiach a na ušiach. Lenže v predošlej vete sa skrýva háčik, ktorý celé toto predsudkové nešťastie spôsobil. Niektorých žien. Nie všetkých. A tým sa dostávame k jadru problému.

Väčšina žien a mužov totiž má predispozície k odlišným typom správania, myslenia a aktivít. Do akej miery tieto predispozície posilňuje kultúra, to naozaj neviem posúdiť (a pochybujem, že niekto objektívne vie). Badať to však napríklad pri čítaní textov, pri ktorých nepoznáte pohlavie autora. To z mnohých poviedok, ktoré som porotcovala, priam kričalo. Opäť, z niekoľkých nie. V niekoľkých prípadoch ma pohlavie autora dokonca aj prekvapilo. Ale väčšinou sa dalo uhádnuť ľahko. Ženy často písali v prvej osobe o dievčatách, ktoré sa presunuli do fantasy sveta, ničomu sa nečudovali, a zachránili ho alebo v ňom aspoň spokojne po boku miestneho krásavca žili. Muži písali viac bojové, akčné, či cynické príspevky o mužských postavách s emočným rozsahom švába.

A vidím to aj v bežnom svete. S mužmi kecám o fyzike, kozmonautike, filozofii. So ženami kecám… veľmi zriedka, lebo máme slabý prekryv tém, no ak, tak najmä o písaní. Na fóre o kozmonautike sú okrem mňa výlučne muži. Na fóre o handmade výrobkoch sú v drvivej väčšine ženy.

Ale znova zdôrazňujem slová „väčšina“, „menšina“ a „nie všetci“. Pojmy, ktoré, ako som s prekvapením zistila, má množstvo ľudí problém chápať. Mnoho ich – a zďaleka nie pri tomto probléme – vidí svet čiernobielo. Väčšina znamená všetci. Menšina nikto. Ak im niekto predhadzuje pred oči príklad výnimky, ignorujú ho, tvária sa, že neexistuje, prípadne ho obviňujú z klamstva a pretvárky. Lenže výnimky, vážení, sú presne to, čo evolúciu ženie dopredu. Ak by výnimky vo vývoji neexistovali, dodnes by sme všetci – v tomto prípade naozaj všetci – mali podobu metanogénnych „ani nie baktérií“.

Obrázok od inna mikitas z Pixabay

Áno, štatisticky sú medzi mužmi a ženami preukázateľné rozdiely, po fyzickej aj psychologických stránkach. Áno, malo evolučný dôvod, prečo sa u mužov rozvinula hrubšia, dobrodružnejšia povaha, aby mohli loviť mamuty, kým ženy ustrašene sedeli v jaskyniach, aby chránili svoje narodené i nenarodené deti a starali sa o ne s pre ne typickou jemnosťou a nehou. Je jasné, že na plnenie svojich funkcií mali aj odlišne vyvinuté telá. Lenže ani v biologickom pohlaví neexistujú striktne vymedzené rozdiely! Ak jedinec nedopatrením podedí tri pohlavné chromozómy v zložení XXY, bude mať primárne mužské, ale sekundárne ženské pohlavné znaky. V praxi sú to jedinci (neviem, či by som použila označenie muži) s penisom a prsiami. A potom existujú chiméry, jedinci, ktoré vznikli splynutím ranného vývojového štádia dvojčiat do jedného. Ak boli zárodky dvojčiat chlapec a dievča, dieťa môže mať dvojaké pohlavné orgány.

A teraz mi povedzte, ak pohlavie jedinca nie je vždy dobre vymedzené biologicky, prečo by muselo byť striktne a pevne vymedzené psychologicky? Keď sa psychologická odlišnosť navyše oveľa lepšie dedí? Hermafroditi sú často neplodní, alebo si väčšinou nenájdu partnera, lebo, buďme úprimní, mužsko-ženské telo nie je pre veľa ľudí príťažlivé. Kdežto jemný, citlivý muž, alebo odvážna, silná žena majú vyhliadky na založenie rodiny oveľa lepšie. A psychologické rozdiely sa dedením rozširovali. Áno, kvôli genderovým stereotypom boli mnoho storočí utláčané, no veľa ľudí ich len utajovalo, nevystupovalo s nimi verejne, čo by ho zrejme odsúdilo na bezdetnosť (a možno i predčasnú smrť). Ale čo je hlavné, tie odchýlky od štandardu sa objavujú zas a znova aj u detí „normálnych“ rodičov. Pekným príkladom je homosexualita, ktorá nemá veľkú nádej byť zdedená (paradoxne, väčšie šance mala v minulosti, kedy boli homosexuáli nútení viesť štandardný rodinný život s opačným pohlavím), ale aj tak sa objavuje aj v tradičných rodinách zas a znova. Odchýlky sa objavujú na celom svete, u všetkého živého. A pokiaľ im podmienky prajú, vznikajú z nich nové formy života.

Oháňať sa inou stavbou mozgu mužov a žien je bezpredmetné. Kým niekoho nepošleme na vyšetrenie, o jeho stavbe mozgu nemôžeme s určitosťou tvrdiť nič. Ľudia oboch pohlaví môžu mať akúkoľvek stavbu mozgu, ktorá je zlučiteľná s ich životom. A aj medzi jedincami rovnakého pohlavia môžu byť navzájom ďaleko väčšie rozdiely ako medzi mužmi a ženami.

Na druhej strane, od doby kamennej ubehlo primálo času na výrazný evolučný pokrok v tomto smere. A podmienky prajú rovnoprávnosti ledva-ledva pár generácií, aj to nie všade. Preto sa ženské povahy zďaleka nezrovnali s mužskými, preto sa u žien i v dnešnom svete voľnosti objavuje zjavná nevyrovnanosť medzi „typicky mužskými“ a „typicky ženskými“ záujmami. A tá, bohužiaľ, naďalej brzdí pokrok u krátkozrakých jedincov, ktorí si chronicky zamieňajú väčšinu so všetkými.

No nepomáhajú tomu, prekvapivo, ani nútenia do rovnoprávnosti, ani tvrdé nariadenia, že napríklad vedecké projekty sa musia schváliť z 50 % uchádzačom ženského pohlavia. Pretože pre väčšinové rozdiely v mozgu mužov a žien ich možno rovnocenne či lepšie ako muži vypracuje len – strieľam od brucha – 20 % vedkýň a ostatné budú skutočne slabšie ako mužské. A keď na tie horšie práce narazia mužskí antifeministi, spokojne si mädlia ruky – „my sme hovorili, že ženské na to nemajú!“

Nedá mi tiež nespomenúť, že podobne ako v článku o jaskynných ľuďoch, aj ohľadom tradičného postavenia ženy v dnešnej spoločnosti množstvo mužov len vyzobáva hrozienka z koláča. Na jednej strane nechcú ženy pustiť k „mužským záležitostiam“. Na druhej strane im ale nedoprajú ani to, čo bolo na minulom postavení žien dobré – ochraniteľské, rytierske správanie k nim. V týchto záležitostiach akoby si spomenuli na „rovnoprávnosť“ a namiesto gentlemanstva sa na ženu vyrútia ako na konkurenčného alfa samca, ktorý ich chce pripraviť o teritórium.

Aby som to zhrnula: ženy majú väčšinou inú stavbu mozgu a väčšinou tie vlastnosti, ktoré sú im tradične pripisované – nie však všetky. Ich biologické pohlavie im psychologické vlastnosti nezaručuje a pokojne môžu mať vlastnosti považované za typicky mužské. Pre mužov platí to isté. Väčšina neznamená všetci. Také prosté vyhlásenie a predsa si vyžaduje priam nadľudské úsilie o ňom niektorých presvedčiť.

A aby to bolo ešte zložitejšie, osobnosti sa nedelia na striktne mužské ani striktne ženské. Ak to zjednoduším, ja sama som – nezľaknite sa – osobnostný hermafrodit, ktorý popri „typicky mužských“ záujmoch holduje aj „typicky ženským“ záujmom a má niektoré „typicky ženské“ vnútorné nastavenia. Ale to už je iná téma…

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 23     Upozornenia: 0

Autor Martin So apr 16th 2022 at 9:40 am  

Mužsko-ženské rozdiely v psychológii sú vytvorené evolučne. Pravdepodobne tým, že muži a ženy majú rozličné stratégie hľadania partnera/partnerky. Kým pre muža je možná stratégia „na kvantitu“. pretože teoreticky môže oplodniť každý deň inú ženu, ženy sa sústreďujú „na kvalitu“ – môžu mať len približne jedno dieťa ročne a preto si partnera musia vyberať oveľa zodpovednejšie.
Z toho vyplývajú aj vlastnosti typického muža – určitá miera agresivity (biologicky vyjadrená aj vyšším obsahom testosterónu v tele), v súčasnej spoločnosti „presmerovaná“ napríklad do záujmu o šport a snahe o „boj“ v rámci hierarchických spoločenských funkcií ako politika alebo biznis (štúdie ukazujú, že testosterón a hierarchická pozícia súvisia). Agresivita totiž umožňuje nielen zabrániť iným mužom v prístupe k jeho partnerke (čo zabezpečí jeho biologické otcovstvo) ale aj partnerku k sexu donútiť (cynicky povedané. ale z čisto biologického hľadiska je znásilnenie legitímnym spôsobom rozmnožovania).
Na druhej strane, ženy sú oveľa lepšie v medziľudskej komunikácii, čo im umožňuje „preveriť si“ potenciálnych partnerov v rámci spoločnosti (cez vysoko sofistikovaný nástroj nazývaný „klebetenie“ :-) ). A pomáha to aj v iných oblastiach komunikácie, napríklad pri písaní (z tohto pohľadu je kombinácia „mužského“ záujmu o techniku a „ženskej“ schopnosti komunikácie, ideálom).
Žiadne spoločenské opatrenia vo forme „boja za rovnoprávnosť“, kvót a podobných blbostí, nedokážu ovplyvniť tento biologicky vytvorený mechanizmus. V tomto som optimista a verím, že po súčasnej dobe „sociálneho inžinierstva“ sa vrátime do prirodzeného stavu a bude to práve tlak žien, ktorý nás tam dostane.
Existujú samozrejme aj výnimky, napríklad mňa šport vôbec nezaujíma. Rozmnožovací, a teda aj evolučný, potenciál takýchto exotov je ale minimálny :-)

Autor Adhara So apr 16th 2022 at 12:19 pm  

K prvej časti vášho komentára – práve takéto veci, ktoré mi muži nespočetnekrát písali, ma podnietili (nielen) k tomuto článku. :-) Neurazte sa, nie je to osobné, ale ja v nich vždy čítam „som promiskuitný hulvát a musím to ospravedlniť“. Nezaberá to. Prečo? Pretože už nežijeme v jaskyni.

Prečo by bol evolučný potenciál výnimiek minimálny? Ja som napríklad vždy chcela muža, ktorý chápe, že šport je absolútny nezmysel a nestojí za pozornosť. Teda, jeho sledovanie. Na druhej strane, ja tak či tak nechcem mať deti, takže je pravda, že cezo mňa sa evolučný potenciál týchto mužov nezvýši.

Autor Martin So apr 16th 2022 at 1:01 pm  

V jaskyni síce nežijeme, ale obdobie života mimo nej, je zanedbateľným voči tomu, keď sme v nej žili. Teda naše správanie je stále ovplyvňované evolučnými vplyvmi z času jaskynného človeka. Stačí sa pozrieť na majoritnú populáciu.
Promiskuitu síce nepraktizujem ale napriek tomu ju nepovažujem za hulvátstvo. Nemôžme prírodné procesy merať našou spoločenskou morálkou. Je to (hlavne pre mužov) efektívny spôsob ako si zvýšiť zastúpenie svojich génov v populácii (čo je jeden z dôvodov rozmnožovania samotného). Praktizuje ju aj jeden z najvyšších ústavných činiteľov a o niekoľko generácii budú určite gény Borisa K. v populácii rozšírené. Na rozdiel od génomov takých exotov ako ja alebo vy, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou zaniknú :-)
Pre ženy nemá promiskuita vo svojej čistej podobe (časté striedanie partnerov) až taký biologický význam, praktizujú však občas „kukučkový“ mechanizmus – jeden muž je biologickým otcom dieťaťa, kým iný (označený za otca) sa stará o jeho výchovu a výživu. A hoci by mi použitie tohto mechanizmu mojou partnerkou vadilo (v čase DNA testov otcovstva je ale obrana jednoduchá), chápem jeho biologický význam a rozumiem tomu, že niektoré ženy majú problém ovládnuť svoje „prírodné nutkanie“.

Autor Adhara So apr 16th 2022 at 3:02 pm  

Prečo potom nie sú evolučnými vplyvmi ovplyvňované aj ďalšie prejavy jaskynného človeka spomínaného v článku o jaskynných ľuďoch? Prečo vy ako správny jaskynný človek používate čosi také neprírodné ako internet? :-)

S tou promiskuitou som to nemyslela ako postupne rozvíjaný podmet – myslela som mužov, ktorí sú promiskuitní a ešte aj hulváti k tomu, čo sa správania voči ženám (mňa) týka. Z evolučného hľadiska síce absolútne nechápem, ako tie hromady partneriek balia, pretože pre mňa je hulvátstvo v správaní potenciálneho partnera okamžitá tvrdá stopka, ale možno som tiež len divná a menšinová s mojou požiadavkou, že muž by mal byť k žene milý.

Boris K. je pre mňa mimoriadne odpudzujúci človek. A nielen kvôli promiskuite.

Autor Martin So apr 16th 2022 at 5:55 pm  

Internet je len technický vynález, nie evolúciou vytvorená vlastnosť samotného človeka. Správanie (niektorých) ľudí na internete ale jaskynného človeka pripomína :-)
Vy, ako „exot“, nemôžete pochopiť správanie majority iba na základe vlastných preferencií. Tak ako ja (tiež „exot“) nerozumiem, na základe vlastných preferencií, napríklad záujem o šport. Majorita žien je ale jednoducho priťahovaná k mužom, ktorí majú moc a peniaze (a to majú muži, ktorí sú určitým spôsobom aj hulváti, je to jeden so znakov priebojnosti až agresivity (ovplyvnený testosterónom) . Z evolučného hľadiska tak má ich potomstvo vyššiu šancu na prežitie (čo je silný evolučný tlak).

Autor Adhara Ne apr 17th 2022 at 3:32 pm  

Internet je technický vynález, ale vysedávanie za ním je už typ správania. Veľmi neprirodzeného a predsa obľúbeného. Jeden z mnohých dôkazov, že na neprirodzenosť si väčšina ľudí rýchlo zvykne, keď chce.

Aha, takže tí hulváti ma vlastne balili, lebo si mysleli, že arogantným správaním mi naznačia, že majú moc a peniaze? :-)

Autor Martin Ne apr 17th 2022 at 7:47 pm  

Pravekí ľudia vysedávali pri ohni a rozprávali si príbehy, my vysedávame pri počítači a sledujeme príbehy iných ľudí. V podstate sme sa nezmenili, len používame (trochu) iné nástroje :-)
Arogantné správanie na (mnohé) ženy funguje. Žijeme (bohužiaľ) v spoločnosti, keď sa cez aroganciu dá získať majetok a postavenie, čo im imponuje.

Autor Adhara Ne apr 17th 2022 at 11:20 pm  

Ak je internet analógiou niečoho pravekého, tak nie rozprávania príbehov, ale mlátenia sa navzájom kyjakom. :-)

Ak by ženy chceli arogantných mužov, tak by ich skoro všetkých vychytali a jedinými nezadanými okolo mňa by boli tí milí (chudobní nepriebojní). Z mojich pozorovaní je však opak pravdou.

Autor Martin Po apr 18th 2022 at 10:33 am  

Ja pozorujem presný opak. Chudobní a nepriebojní sú sami. Nepozorujem napríklad to, že by pri každom bezdomovcovi stáli zástupy žien, ktoré by o neho prejavovali nesmierny záujem :-) Ak si aj priateľku nájdu, tak ich po čase opúšťa s argumentom „ja chcem žiť“ (čo v preklade znamená, prevádzkovať aktivity vyžadujúce peniaze), Kým bohatí a arogantní ženy striedajú, lebo im samé skákajú do náručia. Boris K. je len jeden z mnohých príkladov.
Možno je rozdiel v našich pozorovaniach spôsobený tým, že sa všetky „zlatokopky“ presťahovali do Bratislavy a tie (na financie) nenáročné ženy ostali v mojom rodnom kraji :-)

Autor Adhara Po apr 18th 2022 at 4:57 pm  

Písala som zjednodušene a s nadsádzkou. No vychádzam z toho, že muži ku mne boli v drvivej väčšine prípadov buď od prvého kontaktu hrubí, alebo sa so mnou zahrávali (chvíľu sa správali milo, potom udreli). No vo väčšine prípadov nepoznám ich partnerský a finančný status. Ktovie, možno to vo väčšine prípadov boli v skutočnosti bohatí donchuani. :-) Len neviem, prečo nemali nič lepšie na práci, ako kopať do slabých žien. A vlastne prečo má vôbec človek potrebu kopať do iného, ktorý mu nič nespravil, bez ohľadu na to, či je jeden či druhý z nich muž alebo žena.

Autor Martin Ut apr 19th 2022 at 8:13 am  

Pretože sme vo svojej podstate jaskynní ľudia, pokrytí len tenkou vrstvou civilizácie. Pri emocionálne napätých aktivitách sa táto tenká vrstva veľmi rýchlo naruší.

Autor Adhara Ut apr 19th 2022 at 11:29 am  

Ja ale neviem o tom, že by som ich emočne napínala. A sama som prežila dosť emočne vypätých situácií, no takto som sa nikdy nesprávala.

Autor Martin Ut apr 19th 2022 at 3:20 pm  

Emočne ich napínate už tým, že existujete – ako mladá a atraktívna žena.
To, že vy reagujete inak, je spôsobené presne tým mechanizmom evolučnej optimalizácie na rozličné modely rozmnožovania, ktoré sú hlavnou príčinou spôsobujúcou rozdiely v psychike medzi mužmi a ženami. Výsledkom evolúcie je presne opačná reakcia vytvárania testosterónu v tele.
Single muži majú jeho hladinu vysokú. Znamená to, že každá potenciálne plodná žena je pre nich objektom slúžiacim ako „nástroj na šírenie génov“. V prípade, že sa mu „šíriť gény“ nepodarí, je výsledkom, podľa miery kontroly svojho správania, frustrácia, hulvátskosť, v extrémnych prípadoch aj násilie. Toto správanie má tiež na svedomí vysoká hladina testosterónu.
Po zamilovaní testosterón v mužskom tele klesá. Umožňuje to vytvorenie párového zväzku, pretože ľudské mláďa vyžaduje po narodení zvýšenú mieru starostlivosti od obidvoch rodičov. Práve preto sa vám zdajú zadaní muži takí milí a nenásilní.
U žien je to presne naopak. V „normálnom“ stave majú hladinu testosterónu nízku. Ich správanie nie je teda primárne ovplyvnené hľadaním partnera iba na „šírenie génov“ ale skôr partnera v širšom zmysle slova. Sú ovplyvnené estrogénmi, progesterónom (ten sexuálny pud utlmuje), oxytocínom a ich kolísajúcou hladinou počas menštruačného cyklu. Ak však vybraný partner prejde všetkými vedomými ale hlavne podvedomými testami ženy (ľudovo povedané – žena sa zamiluje), v jej tele sa zvýši produkcia testosterónu a ona sa tak stane priebojnejšou a zároveň sa zvýši jej záujem o „šírenie génov“. Ak však muž týmito testami neprejde (napríklad nemá vhodný MHC), vníma žena správanie tohto muža ako iracionálne.

Autor Adhara Ut apr 19th 2022 at 4:43 pm  

Problém je v tom, že skoro nijaký muž mi nikdy nedal najavo, že chce… ehm… so mnou šíriť gény. Nepomohla ani moja pekná profilová fotka, ak išlo o prvý kontakt cez internet (o čo išlo vo väčšine, aj keď nie vo všetkých prípadoch). Začali útočiť od prvého okamihu, bez toho, aby sme sa aspoň veľmi vzdialene priblížili k otázkam vzájomnej príťažlivosti. Preto si myslím, že ma už od prvého okamihu všetci považujú za extrémne nepríťažlivú – či už podľa peknej fotky (peknej asi len podľa mňa), pohľadu naživo alebo bez akejkoľvek znalosti mojej podoby. Reakcie stále rovnaké.

Mne nemusíte robiť prednášky z biológie. :-) Stačí sa pozrieť na môj posledne pridaný článok

Autor Martin Ut apr 19th 2022 at 6:15 pm  

„Problém je v tom, že skoro nijaký muž mi nikdy nedal najavo, že chce… ehm… so mnou šíriť gény.“
No neviem, ponuka môjho „minulého ja“ z rokov 2005-10, keď som bol single (samozrejme za podmienky, že sa nejako dostanete k stroju času :-) ) bola v jednej diskusii na tomto blogu (už si nepamätám, ku ktorému článku to bolo) dosť striktne odmietnutá :-)

Autor Adhara Ut apr 19th 2022 at 9:51 pm  

To bolo ale to najbližšie k ponuke, čo som v tom období dostala. A ešte aj to iba ex post. :-)

Autor Martin St apr 20th 2022 at 7:31 am  

Uznávam, že ponuka bola „trochu“ oneskorená (predpoklad, že spisovateľka sci-fi sa dostane k stroju času nie je ale až taký nerealistický :-) ). Prekvapila ma skôr ráznosť, s akou bola odmietnutá. Ak takto dopadli aj iní muži…

Autor Adhara St apr 20th 2022 at 10:38 pm  

Veď vravím, aby tak mohli dopadnúť, museli by sa najprv opýtať. :-) A oni nič.

Autor Martin Št apr 21st 2022 at 8:01 am  

Lenže muži, hlavne tí menej obdarení priebojnosťou, sa opýtajú až vtedy (ak sa vôbec opýtajú), keď je pravdepodobnosť kladnej odpovede veľmi vysoká. :-)
Ak môžem prispieť vlastnou, aj keď nie bohatou, zbierkou skúseností, tak, s výnimkou prvej partnerky, ubehli medzi prvým rande a samotným „šírením génov“ asi dva týždne. Pričom, počas tohto obdobia, to nikdy nebolo formulované vo forme priamej otázky. Jednoducho sa to stalo :-)

Ešte jedna poznámka k fotkám a už tu nebudem zahlcovať diskusiu. Fotka, ktorá je na hlavičke všeobecného blogu (v džínsoch a mikine) sa mi až tak nepáči. Je to ale možno len subjektívna záležitosť, lebo mi tam pripomínate moju spolužiačku Katarínu zo základnej školy. Sedeli sme spolu v lavici a stále sme sa hádali :-)
Na druhej strane, fotka, ktorá je pri životopise (v bielych šatách na pláži), je veľmi pekná. Oceňujem aj bosé nohy, ktoré jemne naznačujú, že bez odevu môže byť aj zvyšok tela.

Autor Adhara Št apr 21st 2022 at 3:48 pm  

A stále sa točíme v kruhu. Ako chcú muži dosiahnuť vysokú pravdepodobnosť kladnej odpovede, keď už od prvého kontaktu sú na mňa odporní? Nedáva mi to žiadny zmysel. Ibaže by to vyčítali z rád o balení. Raz som náhodne narazila na také stránky, ktoré radia mužom, ako baliť ženy, a spadla mi sánka. Neviem, na čom fičí ten, čo ich písal, ale boli to halucinácie ťažkého kalibru.

Ďakujem, a to som si tú fotku na pláži chcela zmeniť. :-) Tú fotku vo všeobecnom blogu beriem ako osobný dojem.

Autor Martin Št apr 21st 2022 at 8:36 pm  

Je pravda, že existujú “rady na balenie”, ktoré odporúčajú určitú mieru arogancie až agresivity. Dokážem si predstaviť, že na niektoré ženy to funguje. Arogancia a agresivita sú totiž známky vysokej koncentrácie testosterónu, čo priemerné ženy do určitej miery priťahuje.
Osobne nemám s takýmito praktikami skúsenosť, najbližší je asi jeden môj zážitok z internetovej zoznamky. Napísal som tam zo srandy, že hľadám ženu iba na sex a domáce práce. Podarilo sa mi dostať na rande nádhernú brunetku. Prvé rande bolo zároveň ale aj posledné. :-)

Autor Martin5 Ut apr 19th 2022 at 4:26 pm  

Agresívnych / hulvátov viac vidno a aj si ich dlhšie zapamätáš. Tichých a utiahnutých si nevšimneš, a sami od seba ťa zriedkakedy oslovia.
To je ale len jeden atribút, potom máš napr. charizmu – chudobný ale charizmatický môže byť ženami obklopený tiež.
_________________________________
Čo sa správania týka, tak od jaskyne naozaj neubudlo dosť času na nejaké veľké evolučné zmeny. Ale ja si myslím, že správanie je do značnej miery ovplyvnené prostredím, čo vidno napr. na náboženských skupinách kde vierovyznanie potomkov je do značnej miery ovplyvnené vierovyznaním rodičov/spoločnosti naokolo. A teda ten pokrok nie je až tak daný evolúciou, ale posunom spoločnosti, ktorá okrem iného definuje formy akceptovaného správania. Má to ďaleko od ideálu, ale predsa len je to lepšie ako v minulosti.
_________________________________
S ideami článku sa ale dá stotožniť, tiež to vidím podobne. Keď chce niekto zavádzať kvóty, tak prečo nie napr. aj v armáde či u baníkov – tu pekne vidíme, aký je to nezmysel. Spoločnosť by mala fungovať na základe schopností/daností – rovnosť príležitostí neznamená, že každý môže robiť všetko, ale že ak na to má, tak mu v tom netreba brániť. Sú tu ale aj limity ohľadne toho, čo spoločnosť reálne potrebuje – darmo je niekto perfektne predurčený na kozmonauta, na Slovensku prosto kozmonautov nepotrebujeme.

Autor Adhara Ut apr 19th 2022 at 4:46 pm  

K poslednému odseku: Áno, tak som to presne myslela, len som to už v rámci článku nesformulovala. Rovnoprávnosť ako možnosť, aby každý mohol robiť všetko, na čo má schopnosti, bez ohľadu na pohlavie. Nikomu v ničom nebrániť, ale nikoho do ničoho ani nenútiť.


 

© 2014 – 2022 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.