header image

 
 

O mojom porotcovaní v Martinus Cene Fantázie

A máme po Martinus Cene Fantázie. Skončil ďalší ročník najväčšej literárnej súťaže v žánroch fantastiky na Slovensku, ktorý tento rok ohromil suverénne najväčším počtom prijatých príspevkov v histórii. A práve v tomto ročníku som získala aj svoju prvú porotcovskú skúsenosť v literárnej súťaži. Predtým som porotcovala len Vesmír očami detí a jednu súťaž v robotike. Skúsim zhrnúť pár dojmov pre tých, ktorým sa nechce hľadať ich v jednotlivých blogoch na stránkach súťaže (ostatne, časom tie blogy z nej budú odstránené). A zároveň tu nájdete aj to, čo v blogoch neodznelo.

Cena bez fantázie?

Zdroj: Pixabay

Ako popísať týchto 314 príspevkov dvoma slovami? Málo fantázie. Je to bizarné, vzhľadom na to, že ide o súťaž fantastiky. Očakávala som obrovskú rôznorodosť prostredí, scén, myšlienok (aj keď to pomenej, až takým prehnaným optimizmom zase netrpím). Čakala som to aj na základe literárnej súťaže Ohnivé pero, ktorá má všetky súťažné príspevky verejne prístupné a ktoré sú naozaj pestré. A realita? Ak by sa mi niekto pokúšam nahovoriť, že týchto 314 príspevkov je súhrnným dielom 31 autorov, uverím mu. Až tak si boli podobné! Dokonca aj v pravopisných chybách! Keď už niekto nevie byť inovatívny ani vo vynáleze hrubíc, mal by si položiť otázku, či má zmysel posielať niečo do súťaže.

Pravda, neplatí to úplne pre všetky príspevky. Bolo tam aj zopár silných poviedok, veľmi dobre spracovaných so zaujímavými detailmi. Žiadna z nich ma síce neohúrila nejakým extra novátorským nápadom – a preto by som žiadnej ani neudelila maximálny počet bodov – no boli tam solídne kúsky, ktoré si rozhodne zaslúžia publikáciu. Žiaľ, nekryjú sa úplne s kúskami, ktoré tú publikáciu v zborníku naozaj dostali. Obzvlášť víťazná poviedka sa podľa mňa nemala dostať ani do finále. A že získala súčasne aj cenu ako najlepšie hodnotená porotou? Verte, mojou zásluhou ako porotkyne to určite nebolo.

Opakovanie sa týkalo tém, vedenia deja, scén, postáv, rekvizít, ale aj slovných spojení. Napríklad ma veľmi prekvapilo, že čo fantasy z nejakého historického mesta, to všetci stúpali po mačacích hlavách. Ja spojenie mačacia hlava v tomto prenesenom významne vôbec nepoužívam. Ktovie, kde si ním všetci tí autori obohatili slovník?

Zhodnotenie kategórií

Súťažné príspevky mali patriť do žánrov sci-fi, fantasy a horor. Najsilnejšou kategóriou bola asi fantasy. V rámci nej bolo plno vydarených humorných poviedok. Žiaľ, len humorných. Vážne texty dojímali len v extrémne zriedkavých prípadoch nielen v tejto, ale aj v ostatných kategóriách. V sci-fi bolo pár (presne päť) poviedok veľmi dobrých a zvyšok veľmi zlých. Skoro nič medzi tým. A ak niečo predsa, tak military sci-fi.

Nad neznalosťami vesmíru vo autorov väčšiny poviedok som priam plakala. Nie div, že v prvom blogu á la súťažné chyby som začala práve touto témou. U štvorice najlepších sci-fi poviedok je zase zvláštne to, že všetky boli na tému virtuálnej reality. Pritom v živote ma virtuálna realita nejako nezaujíma.

Najslabší bol podľa mňa horor. Mali sme tu celý rad klišé strašidelných domov a nesprávne predstavy o tom, čo budí v čitateľovi hrôzu. Písať horory sa nenaučíte pozeraním hororových filmov. Mohla by som byť rada, že v tejto kategórii zvíťazila jediná poviedka, z ktorej ma trochu mrazilo. Mohla by byť fakt dobrá, keby neskončila jedným veľkým chaosom.

Čo neprekvapilo

Záľahu najčastejších dookola sa opakujúcich chýb chcem spracovať ako samostatné blogy. Jednou z najočakávanejších bolo vykrádanie cudzích diel. Hra o tróny a Harry Potter sú ako inšpirácia veľmi v kurze. A plno ďalších. Asi ich bolo ešte viac ako sa mi zdalo, lebo predsa len z fantastiky nemám zďaleka prečítané všetko, ani čo sa hitov týka. A ja som namiesto toho chválila autora za dobrý nápad. Nuž, nech sa snažím byť akokoľvek objektívna, vždy je to aj o šťastí.

Ďalej, dalo sa čakať, že vysoký počet príspevkov súvisí so zákazom vychádzania v prvej vlne pandémie. Potvrdzovalo to aj témy. Vírusových či priamo koronavírusových apokalýps bolo v súťaži na mraky. A kvalita? Asi taká, ako sa dá očakávať od poviedok, ktoré spichnete mesiac pred deadlinom. Bez odstátia, prerábok, bez dostatočného množstva testovacích čitateľov. Navyše mnoho autorov si neuvedomilo, že keď v marci píšu, ako na septembri 2020 na koronavírus umrie polovica sveta, v septembri, keď tá poviedka bude čítaná porotcom (navraviac o decembri, kedy vyjde v zborníku) už bude prudko neaktuálna, čo ju veľmi oslabí.

A ešte jedna vec v súvislosti so súťažou bola očakávaná, hoci naplnenie tohto očakávania nepotešilo. Hejty mojej tvorby. Aká „náhoda“, že sa práve počas hodnotenia cudzích poviedok zjavilo pod mojimi románmi, najmä tým najnovšie vydaným, množstvo prehnane kritických komentárov. Čomu ale naozaj nerozumiem, je napádanie zo strany jedného súťažiaceho, ktorého poviedku som zhodnotila prevažne pozitívne, či extrémne výsmešný hejt, ktorý ani po dotazoch iných komentujúcich nevedel vysvetliť, čo mu vlastne na mojej tvorbe tak prekáža. Mimochodom, ako sa ukázalo po zaslaní celkovej bodovej tabuľky – bola som druhým najpozitívnejšie hodnotiacim porotcom zo všetkých.

Čo prekvapilo

Naopak, prekvapilo ma, ako veľmi je v móde ekológia, ochrana životného prostredia a moralizovanie nad skazenosťou ľudstva. Žiaľ, vždy to bolo podané tak zle, že to ľudstvo sa ani po týchto príspevkoch zrejme nepolepší. Mimochodom, autori, začínate od seba? Recyklujete, čistíte okolie od odpadkov, nepoužívate jednorazové plastové výrobky, pestujete stromy? Alebo sú vaše obavy o budúcnosť planéty iba prázdne reči?

Tiež ma prekvapilo, že ak sa poviedky odohrávali na Zemi, v drvivej väčšine prípadov boli zo slovenského prostredia. To za mojich mladých čias nebývalo. Nuž, čo vám poviem, veľmi som tým trpela. Vysvetlenie nájdete tu. Usilovala som sa za to nesťahovať body rovnako ako za nič iné, čo mi nesadlo. Paradoxne, mnoho týchto príspevkov bolo zase písaných s anglickou či českou syntaxou, zahraničnými slovami a neslovenským umiestňovaním čiarok.

V poviedkach bolo neočakávane málo zbytočných opisov. No o to viac v nich bolo popisov deja namiesto ukazovania. Väčšina poviedok bola prerozprávaná bez hĺbky vnemov, myšlienok, pocitov. Pôsobila ako svoj vlastný prepis obsahu z čitateľského denníka či ako niečo, čo sme zažili a teraz to rozprávame niekomu po rokoch. Tiež ma prekvapilo, o koľko boli začiatky poviedok vo všeobecnosti horšie ako konce. Pri čítaní publikovaných románov mávam presne opačný problém ako so súťažnými poviedkami: spočiatku sa neviem začítať, no postupne sa to zlepšuje. Tu som sa spočiatku neraz rýchlo začítala, no postupne som sa „odčítala“ (či skôr, s približovaním sa ku koncu sa odčítavali body).

Celkove ma prekvapil vysoký počet poviedok odohrávajúci sa v aktuálnom, nanajvýš minulom roku a to nielen s ohľadom na pandemickú situáciu. Budia tak silný dojem, že boli len nedávno písané, čo je hneď o dôvod menej byť k nim zhovievavá (tak prepáčte, ale čo je to v porovnaní s autorom, ktorý jednu poviedku brúsi a leští povedzme desať rokov? Nedal on do toho väčšiu investíciu, pracovnú aj citovú?). A vôbec, čo je zlé na rokoch 2015 alebo 2010? Aj to je súčasnosť, technológie už skoro rovnaké ako dnes, a zároveň sa trochu odlíšite od konkurencie.

Zo dna rebríčka

Veľa príspevkov bolo nemastných-neslaných. Bez zjavných chýb, ale skrátka nudných či nezrozumiteľných. Na nezrozumiteľnosť som ja obzvlášť citlivá. Niektoré boli priam úžasne zlé. V každej vete obsahovali toľko pravopisných chýb, až bol naozaj veľký problém rozlúštiť, čo sa nám vlastne snažia povedať. Neprekvapí, že to, čo sa nám snažili povedať, za nič nestálo. No objavila sa aj nejedna nesmierne zle vystavaná poviedka (takmer) bez gramatických chýb.

Niektoré príspevky ani nespadali do žánru poviedka fantastiky. Zo dvadsať z nich vôbec neboli poviedky. Zhruba rovnaký počet nebol v žánri fantastiky. Horor to mal síce povolené, ale paradoxne, horory bez fantastiky tu boli najmenej desivé, hoci mohli byť najviac. Množstvo príspevkov bolo nedokončených. Neuvedomujú si autori, že to je veľmi pohoršujúca okolnosť, ak nie rovno dôvod na diskvalifikáciu? Alebo si (ako kedysi ja) myslia, že nádhera ich textu natoľko ohromí porotu, že tento „drobný“ nedostatok prehliadnu? Nestalo sa. Aj štylisticky bývali takéto texty prinajlepšom priemerné.

Písanie hodnotení

Škoda, že iní porotcovia nepísali aspoň občasné blogy. Chápem a z vlastnej skúsenosti najlepšie viem, že takú enormnú masu textu (vraj celkovo 4500 normostrán, čo zodpovedá 10 hrubým románom!) bol problém aj prečítať, nieto ešte o každom príspevku niečo napísať. Na druhej strane, pri množstve príspevkov sa dojmy zo mňa tlačili von samé. Najmä ak boli veľmi dobré alebo naopak veľmi zlé. Pri pohľade na bodovú tabuľku som neraz nechápavo krútila hlavou. Zaujímalo by ma, ako iní porotcovia videli danú poviedku, keď jej dali o toľko viac či menej bodov ako ja.

Ako vidím víťazné texty?

Zvíťazila v takejto súťaži kvalita a originalita? Áno i nie. Do finále sa dostala jedna veľmi silná poviedka – celkovo druhá v mojom súkromnom rebríčku. Prvá sa tam nedostala, čo je smutné, ale druhá jej bola skoro rovná. Ďalej dve poviedky, ktoré mi nie úplne sadli, ale uznala som, že to môže byť mojou subjektivitou. Ďalej jedna poviedka, ktorá bola tiež emočne silná, ale mala závažnejšiu chybu. A jedna priemerná, ktorej účasť vo finále ma prekvapila. Ktorá z nich to vyhrala, som už naznačila. Mala originálnu tému medzi súťažnými poviedkami, no jej spracovanie mi pripadalo slabé. A v súťaži Ohnivé pero som veľmi podobný príspevok už čítala.

Aj cenu Béla a cenu za najlepšie fantasy vyhrali príspevky s témami, ktorých nebolo „dvanásť do tucta“, no najmä v cene o najlepšiu fantasy bolo spracovanie na najlepšiu poviedku veľmi slabé a námet podobný ako v jednom románe. Cenu pre najlepšiu sci-fi poviedku síce vyhrala téma kategórie „dvanásť do tucta“, no táto téma bola zastúpená silnými kúskami. A v tejto poviedke mala ona častá téma virtuálnej reality aj silné črty originality a bola dobre spracovaná. Úprimne, toto je jediná kategória, v ktorej ma víťazný príspevok naozaj teší.

Tiež som si nemohla nevšimnúť, že tri kategórie vyhrali poviedky, z ktorých trčí ťažké morálne poučenie a potvrdzovanie dávno známych právd a hodnôt. No kým v jednej je to pekne zaonačené, s novou myšlienkou a nie pateticky happyendové, vo zvyšných dvoch ocenenie skrátka nechápem. Myslela som si, že literatúra nemá byť o neustálom po lopate podávanom omieľaní hodnôt dobra, lásky a rodiny, ale asi som sa mýlila.

Záver? Osemnásty ročník Martinus Ceny fantázie sa vyznačoval oveľa viac kvantitou ako kvalitou. Podrobnosti prídu časom.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 3     Upozornenia: 0

Autor Martin Po dec 7th 2020 at 5:29 pm  

Víťazná poviedka „nesadla“ ani mne (príliš veľa „politického aktivizmu“). Nepáčila sa mi ale ani tá, čo zvíťazila v minulom ročníku (sága na motívy fínskej mytológie, kde som sa strácal v postavách). Tiež dostala od jedného z vtedajších porotcov len 3 body.

P.S.: Pojem „mačacia hlava“ ako označenie pre typ dlažby je veľmi rozšírené a čudujem sa, že ho niekto v tomto kontexte nepoužíva. Regionálna odlišnosť slovnej zásoby v tom nebude – vyrastal som cca. 300m od Vás na THK v BB (ale o 15 rokov skôr) :-)

Autor Adhara Ut dec 8th 2020 at 3:34 pm  

Nuž, asi sa za tých 15 rokov mačacie hlavy natoľko prestali používať, že o nich už neostala ani zmienka. :-) Ale vážne, na počudovanie je už to, že autori vôbec chceli priblížiť jeden konkrétny, rovnaký typ dlažby. A že toľkí vo fantasy mestách tú dlažbu vôbec mali. Aj toto je jeden z tých prejavov podobnosti poviedok. I keď, ako tak počúvam, môj názor na chýbajúcu pestrosť príspevkov a záľahu koronapoviedok je asi opozičný voči porotcom pridružených súťaží!

https://www.youtube.com/watch?v=ODg0gb187to&fbclid=IwAR1BeG6GpDsvl32IyPomj2T15BnBoFDEXp3WTIJVfcdcsCEvXuQQup7ssN8
https://www.youtube.com/watch?v=ZM9v44yF6qs

To už aké museli byť tie predošlé ročníky, že tento hodnotia ako relatívne pestrý? Ctrl C + Ctrl V jeden autor od druhého?

Autor Martin Ut dec 8th 2020 at 5:01 pm  

Ťažko zhodnotiť tú jednotvárnosť „zvonku“. K nám, bežným čitateľom (a autorom), sa dostane už len výsledok vo forme zborníku a tam už je pestrosť prítomná.
P.S.: To je jasné, že moja generácia, čo jazdila každodenne po „mačacích hlavách“ na koňoch a svietila si pritom fakľami, sa s nimi stretávala oveľa viac ako tá Vaša, čo sa pohybovala už iba teleportáciou :-)


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.