V tejto galaxii by mohol byť mimozemský život…
…ale načo do nej liezť, keď hviezdy s teoreticky obývateľnými planétami máme už za humnami? (Na obrázku je Proxima Centauri, najbližšia hviezda k Slnku, ktorá má hneď jednu takú planétu.)
Keď som hodnotila Martinus Cenu Fantázie, u množstva poviedok som narážala na rovnaké chyby. Najčastejší neduh sci-fi poviedok ma ale prekvapil. Týka sa príbehov o vesmírnych letoch. Takmer vždy, keď som narazila na zmienku o tom, že na Zem priletel mimozemšťan alebo ľudia lietali na iné planéty, vždy išlo o planéty z iných galaxií! Ide o absurdné a úplne zbytočné zveličenie, ktoré uveriteľnosť príbehu zhadzuje prudko dolu.
Čo je naša Galaxia? Je to útvar zahŕňajúci štyristo miliárd hviezd! Štyristo miliárd! Číslo ďaleko za hranicami aj tej najlepšej predstavivosti. Áno, podľa skromnejších odhadov v našej Galaxii môže byť „len“ dvesto miliárd hviezd. To ale na situácii nič nemení. Stále je to ďaleko za hranicou našej predstavivosti.
A teraz mi povedzte, autori, prečo sú stovky miliárd hviezd a porovnateľný počet ich planét pre vás málo? Prečo vám nijaká z nich nie je dosť dobrá na to, aby ste tam umiestnili svoju mimozemskú rasu alebo ľudskú kolóniu? Drvivá väčšina týchto hviezd a planét je ešte neobjavená. Katalogizovali sme zatiaľ len 1,7 milióna z týchto hviezd. Priestor na vašu fantáziu je takmer neobmedzený. A dokonca, aj keby boli vlastnosti všetkých tých hviezd a ich planét známe, istotne by ste nejakú planetárnu sústavu vedeli vybrať. Ba dokonca by vám stačil aj oveľa menší počet. Nehovorte mi, že by ste boli schopní si všetkých 200+ miliárd hviezd naštudovať a zhodnotiť. Neboli by ste schopní to urobiť ani s tisícinou všetkých tých hviezd.
Skrátka a jasne, planetárne sústavy našej Galaxie musia byť vyhovujúce akýmkoľvek kritériám. Teda prirodzene, pokiaľ sa vaša zápletka priamo netýka letov do iných galaxií. Moja najprepracovanejšia vlastná fiktívna planéta je tiež v inej, veľmi vzdialenej galaxii. Ale má to význam, dokonca niekoľko významov. Lenže autori žiadnej zo súťažných poviedok, ktoré som čítala, s faktom, že ich planéta je v inej galaxii, nepracovali. Len to napísali a bodka. Čo je oveľa horšie, akoby to nenapísali vôbec.
A prečo? Teda, okrem toho, že všetko potrebné pre fantáziu nájdete už v našej Galaxii? Nuž, lebo iné galaxie sú od nás nepredstaviteľne vzdialené. N-e-p-r-e-d-s-t-a-v-i-t-e-ľ-n-e. Aby ste dosiahli inú galaxiu, buď sa musíte vysmiať Einsteinovi a jeho tvrdeniu, že nič neletí rýchlejšie ako svetlo, alebo si rezervovať na let najmenej niekoľko stotisíc, ale pravdepodobnejšie niekoľko miliónov rokov. Potom je tu ešte tretia možnosť. Časopriestorové skratky a teleportácia. Tak sa, ostatne, cestuje aj na tú moju spomínané mimogalaktickú planétu. Ale ak to chcete riešiť takto, potom je nanajvýš vhodné, aby ste aspoň spomenuli let cez červiu dieru alebo niečo také (u mňa je tomu teleportu venovaný veľmi rozsiahly pokec, aby nabral trochu na uveriteľnosti). Lenže to nijaký súťažný autor s mimogalaktickým letom nespravil.
A ďalší problém. Navigovať z planéty jednej galaxie na planétu inej galaxie je pekelne ťažké. Ako vôbec zistíte, že na planéte inej galaxie je pre vás niečo zaujímavé? Ako nájdu ufóni našu Zem v niekoľkých miliardách extrémne vzdialených planetárnych sústav? Na ich podrobný prieskum potrebujete ďalekohľad veľký pomaly ako celá naša slnečná sústava. A aj tým získate neaktuálne informácie, práve kvôli konečnej rýchlosti sveta. Vezmime si príklad, že nás pozoruje civilizácia z galaxie M 31, čo je, mimochodom, jedna z našich najbližších galaxií. Čo by svojím nereálne veľkým ďalekohľadom dnes uvideli? Zem, ako vyzerala pred 2,5 miliónmi rokov. Po ľudstve zatiaľ ani stopa. Tak na základe čoho by leteli ľudstvo skúmať alebo vyhladiť? Prečo by radšej neleteli navštíviť planétu, ktorá je z vesmírneho hľadiska „za rohom“, čiže v ich hviezdnom okolí?
Iné metódy výskumu cudzích galaxií? Buď ten teleport, ktorým námatkovo hľadáte niečo vhodné, alebo metóda pokus-omyl. Tú poslednú pri takom množstve hviezd a planét naozaj neodporúčam. Aj keď vaši mimozemšťania môžu žiť dlhšie ako ľudia, čo je veľa, to je veľa.
Ďalšia vec, v cudzích galaxiách to s obývateľnosťou planét nie je o nič lepšie než v tej našej. V niektorých, eliptických galaxiách, hostiteľských galaxiách kvazarov a podobne, je to naopak o dosť horšie než v našej mladej, dobrej, tichej Galaxii.
Na záver – všimnite si, že dobrí, ba aj tí trošku slabší autori publikovaných sci-fi sa tiež uspokoja len s našou Galaxiou. Alebo s inou galaxiou, ktorú neopúšťajú. Aj veľmi výpravné svety, v ktorých sa lieta z planéty na planétu nadsvetelnou rýchlosťou, sa nerozliezajú do iných galaxií. Star Trek sa pohodlne zmestil do našej (okrem niektorých výnimočných epizód, v ktorých to ale malo svoj zmysel). A Star Wars vždy začínajú frázou: „Veľmi dávno vo veľmi, veľmi vzdialenej galaxii.“ Vidíte? V galaxii, nie vo viacerých galaxiách. Takže keď jedna galaxia stačí aj tvorcom rozsiahlych sérií, prečo by nemala stačiť vašej krátkej poviedke?
Autor Martin5 St nov 11th 2020 at 11:35 am
Zas ak je pravdepodobnosť života nízka, skôr bude pochádzať z inej galaxie :-). Pre mňa to v sci-fi indikuje skutočnosť, že musí ísť o mimoriadne pokročilú civilizáciu. Závisí aj na spôsobe cesty, pozíciu červej diery pravdepodobne neovplyvníš, zatiaľ čo generačný koráb by vyznel komicky.
A tá predstaviteľnosť nie je až taká strašná. Vo virtuálnej realite sa presúvam Vesmírom porovnateľnej veľkosti s naším s podobným zastúpením objektov (v mierke 1:1). Žiadne tie super-depresívne pocity ako nimi strašili v Stopárovom sprievodcovi Galaxiou nenastali, je to pre mňa skôr také relaxačné a upokojujúce, ale na každého to pôsobí inak (niektorí ľudia na fórach popisujú pocity takého primordiálneho strachu).
Autor Adhara St nov 11th 2020 at 2:07 pm
Keby si videl to správanie sa mimozemšťanov alebo ľudí, čo hopkajú z galaxie do galaxie rýchlejšie než z mesta do mesta, pokročilosť by Ti to teda neevokovalo. Ak to teda z ich strany nebolo nejaké rafinované maskovanie.
V tej virtuálnej realite ale, predpokladám, necestuješ podsvetelnou ani svetelnou rýchlosťou. Lebo v tom prípade, ak by si to hral už od začiatkov základnej školy, bol by si nanajvýš pri Arktúrovi. :-)
Mimochodom, zase márne čakám na toho bieleho koňa.
Autor Martin5 St nov 11th 2020 at 4:26 pm
Vo VR cestujem rýchlosťami od m/s (prechádzka po povrchu) až po rýchlosti Mly/s (presun medzi vzdialenejšími galaxiami). A samozrejme čokoľvek medzi podľa potreby. Inak je aj jedna online hra bežiaca už myslím takmer 10 rokov kde je simulácia len našej Galaxie cca 1:1 (pričom len nepatrná oblasť je osídlená) a ľudia majú možnosť ju skúmať. Maximálne skoky sú myslím okolo 70 ly a urobiť ich trvá zhruba minútu. Takže je to aj taký sociány experiment ako sa pri tých podmienkach Galaxia skúma. Myslím že stále je navštívených menej ako 1% hviezdnych systémov ale zas sú ľudia čo absolvovali aj oblet okolo celej Galaxie po obvode.
—
Načo biely kôň keď máme zákaz vychádzania :-).