Publikované pravdepodobne v roku 2007 na nástenke Centra voľného času Banská Bystrica
Röntgenová snímka zo satelitu Chandra zachytáva jadro našej Galaxie v nepravých farbách. Táto snímka vznikla po zatiaľ najdlhšej röntgenovej expozícii (celkove 164 hodín).
Poloha slnečnej sústavy v Galaxii; Slnko sa nachádza v jednom z jej špirálových ramien
Galaxie sú obrovské zoskupenia hviezd, medzihviezdnej hmoty a tmavej hmoty, ktorú síce nevidíme, ale vieme, že tvorí podstatnú časť ich hmotnosti. Udržuje ich pokope len gravitácia. Je to gravitácia takého obrovského množstva takých mohutných kozmických telies, že galaxie dokážu existovať v ustálenom tvare miliardy rokov. Všetky hviezdy, nielen tie, čo vidíme na oblohe, ale všetky vo vesmíre, sú koncentrované v galaxiách. Aj Slnko je súčasťou galaxie niekedy nazývanej Mliečna cesta alebo Mliečna dráha spolu s ďalšími približne 400 miliardami hviezd. Možno povedať, že galaxie sú základnými stavebnými jednotkami vesmíru.
Galaxie sú veľmi fotogenické objekty a môžu mať rôzny tvar, pričom ale vždy platí, že väčšia hustota hviezd je v ich strede ako na ich okrajoch. Podľa tvaru sa galaxie delia do štyroch základných typov. Najznámejšie sú určite špirálové galaxie – aj naša galaxia medzi ne patrí. Pod pojmom špirálová galaxia sa však nemyslí typická špirála, ale takzvaná Parkerova špirála. To je špirála s viacerými ramenami, ktoré vychádzajú z jej stredu. Stred špirálovej galaxie je väčšinou vypuklý a žltkastý, ramená sú tenšie a modrasté. Dodnes nie je úplne známe, čo je príčinou špirálovej štruktúry mladých galaxií. Okrem špirálových poznáme ešte špirálové galaxie s priečkou, eliptické galaxie a nepravidelné galaxie. Existuje určitá závislosť medzi veľkosťou galaxie a jej tvarom. Najväčšie pozorované galaxie sú eliptické, stredne veľké špirálové alebo špirálové s priečkou a malé galaxie bývajú často nepravidelné.
Bez ohľadu na to, aký má galaxia tvar, všetky telesá v nej obiehajú okolo jej jadra. Jadro obsahuje veľké zhustenie hviezd, ale čo je v samotnom strede tohto zhustenia, to nevieme. Mnohé pozorovania však naznačujú, že v jadrách väčšiny, ak nie všetkých galaxií, sa nachádzajú supermasívne čierne diery. Čierna diera, ktorá sa nachádza v strede Mliečnej cesty a okolo ktorej Slnko pravdepodobne obieha, sa nazýva Sagitarrius A*.
Napísať odpoveď