Celá séria

• Recenzie z recesie. Napísala som si ich sama pre seba na prvý aj druhý diel. Recenzia na druhý diel dokonca vznikla v čase, keď som z neho mala napísanú len približne tretinu, ale charakterizuje dielo ako celok, pretože už vtedy som o ňom mala pomerne jasnú predstavu. Obe recenzie opisujú nielen klady, ale aj zápory oboch diel v mojich očiach.
• Tvorba Nula kelvinov a neskôr aj jeho pokračovania sa vždy intenzívne rozbehla potom, ako som nastúpila na novú školu. Čo z toho vyplýva? Chce to ďalšiu školu, aby bol ďalší diel…
• Mal existovať aj tretí diel a vzhľadom na otvorený koniec tretieho dielu aj štvrtý, no kým dej tretieho dielu poznám pomerne dobre, o štvrtom dieli nemám ani tušenie.
• Aj keď som obálky oboch dieloch kreslila sama, sú námetovo úplne iné než moje predstavy o ideálnych obálkach pre tieto knihy.

Prvý diel (Nula kelvinov)

• Zhruba jedenásť rozličných preklepov a hrubíc, ktoré som urobila v prvopise, prežilo zo dvadsať mojich vlastných revízií, zo desať testovacích čitateľov, redaktorské korektúry, publikáciu, x čitateľov po nej, a bolo zachytených až redaktorkou pred druhým vydaním. Príčiny takejto šokujúcej nesmrteľnosti preklepov by možno stáli aj za vedeckú štúdiu…
• Prvú verziu tejto knihy som napísala len za necelé štyri mesiace. Mohla vzniknúť ešte rýchlejšie, nebyť písania bakalárky a učenia sa na skúšky. Prvopis však bol ešte veľmi surový a mnohokrát prepisovaný.
• Počas prvej inšpiračnej vlny pre túto knihu, ktorá mi prišla v roku 2003, som postavu Molly McCannovej nemala rada. Taktiež som ju ale vtedy ešte dobre nepoznala a nemala som sa s ňou v čom stotožniť.
• Pôvodné meno Davidovho nebohého psíka znelo… Davey. To ale ešte predtým, než dostal meno samotný David Settle. Po jeho pomenovaní mi bolo jasné, že David so psíkom Daveym by nešli dohromady.
• Akokoľvek neuveriteľne to znie, Davidov dvakrát pomalší vývoj je do istej miery autobiografický prvok.
  

  Poloha fiktívneho Middletownu, ktorá vyplynie z údajov v druhom dieli

• Od roku 2010, keď som dopísala prvú verziu knihy, som viacero vecí, o ktorých v nej píšem, po prvýkrát zažila na vlastnej koži. Život v baníckom mestečku, smrť domáceho maznáčika, orezávanie stromčekov na vlastnej záhrade, či bozkávanie, to všetko bolo pre mňa pri písaní prvej verzie fikciou. Ale ani po týchto skúsenostiach nemám na tom, ako som to pred jedenástimi rokmi opísala, potrebu zmeniť vôbec nič.
• Tvorba tohto príbehu (myslím prvý nápad) u mňa začala, keď som bola v Davidovom fyziologickom veku (z konca knihy). Tvorba skončila, keď som v Davidovom občianskom veku. Ako väčšina mojich kníh, vydaných i nevydaných, aj táto sa so mnou tiahne dlhšie než polovicu môjho života.
• V komentároch po prvom vydaní Nula kelvinov nikto nenapísal, že kniha je pridlhá. Po jej druhom vydaní, ktoré bolo o cca 20 normostrán kratšie, to už nejakí čitatelia urobili. Odvtedy seriózne uvažujem nad tým, či možno knihu zoškrtať tak, aby vyzerala dlhšia.
• Keď rukopis prvýkrát prijali vo vydavateľstve, dlho som sa nevedela stotožniť s tým, že ako prvý vyjsť má práve tento román. Všetky štyri, čo vznikli pred ním (dva z nich neskôr vydané), mali v mojich očiach lepšie dôvody stať sa mojou prvotinou. Prvý skrátka preto, že bol prvý. Druhý preto, lebo bol prvým nepublikovaným žiadnou formou a jeho tvorba začala oveľa skôr ako u ostatných. Tretí preto, lebo on bol v skutočnosti prvým dokončeným, len jeho zápis sa oneskoril. Štvrtý preto, lebo súvisel s prvým (myslím s formálne prvým, nie s pravým prvým – zmätok, ja viem) a navyše bol už v prvej verzii oveľa lepšie spracovaný než tri predošlé. Ale prečo piaty? Čo také mal piaty…?
• Na bruchu mám rovnaké materské znamienko ako David.
• Tento román je nevlastným bratom románu Večnosť omylov. Vyrástli spolu a v rámci autorského kanibalizmu oba pohltili rovnakú nádejnú poviedku. Ako pozostatok tejto ich spoločnej histórie sa v oboch významné postavy volajú David, pričom inokedy mená postáv zásadne neopakujem. Odlišné hodnotenia týchto dvoch románov, s ktorými sa neraz možno u čitateľov stretnúť, ma preto veľmi prekvapujú.
• Tvorba príbehu Nula kelvinov bola prerušená súvislým, štyri roky a dva mesiace trvajúcim blokom. Za tie štyri roky bol príbeh v takej hlbokej nečinnosti, že som už strácala všetky nádeje na jeho prebratie. Ktorý lekár by nezalomil rukami nad pacientom, ktorý leží štyri roky v kóme? Dlho išlo o rekordne dlhé prekonané obdobie nečinnosti môjho románu vôbec.
• Nula kelvinov som z veľkej časti napísala v izbe, ktorá bola mojou izbou iba jediný rok. Predtým bola neobývateľná a potom bola zrekonštruovaná na spálňu mojich rodičov.
• Davidovu starú matku sa pokúsia zavraždiť tak, aby to vyzeralo na prirodzenú smrť na pľúcnu embóliu. Mnoho rokov po napísaní a po oboch vydaniach tejto knihy moja vlastná stará mama zomrela na pľúcnu embóliu.
• Pri písaní tejto knihy ma veľmi bolel chrbát. Ale naozaj extrémne. Písanie som častokrát musela prerušovať a hľadať si polohu, v ktorej bola bolesť menej mučivou.
• Z tejto knihy som vytvorila najviac výtlačkov, tzv. garážových alebo šuflíkových vydaní, spomedzi všetkých mojich rukopisov. Zhruba päť som ich požičivala rozličným ľuďom. Ani jediný z nich sa mi nevrátil.

Druhý diel (Tristodesať kelvinov)

• Druhý diel nebol písaný od začiatku do konca, ale na preskáčku. Nebol to môj prvý pokus písať knihu na preskáčku, ale bol to prvý a dodnes jediný pokus, ktorý sa mi podarilo úspešne dokončiť.
• 

  Aj keď to v lokalite, kde by mal stáť Middletown, nevyzeralo tak, ako som si predstavovala, napríklad táto skalná stena pri ceste, z ktorej sa v prvom dieli odtrhli kamene, celkom sedela…

  Middletown a Venderholf sú fiktívne mestá. Všetky ostatné mestá spomenuté v románe Tristodesať kelvinov sú skutočné a ich opisy zodpovedajú môjmu prieskumu cez Street wiev.

• Scéna, v ktorej sa David ocitne v roku 2019, bola vytvorená aj napísaná na jar roku 2012. Pred poslaním definitívnej verzie rukopisu do redakcie som ju musela mierne pozmeniť na základe toho, ako technológie roku 2019 naozaj vyzerali.
• Román sa dostal do tlače trinásť rokov aj tri mesiace po začiatku jeho písania, čím prekonal rekord najdlhšie vydávaného beletristického textu, ktorý doteraz držala Druhá planéta. Tlač však zároveň prišla „len“ osem rokov po jeho dokončení, u Druhej planéty to bolo dvanásť rokov od dokončenia, takže z tohto hľadiska je Tristodesať kelvinov iba na druhom mieste. Mimochodom, úplne najdlhšie vydávaný text od začiatku písania je moja jediná náučná kniha Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, ktorá sa vydala devätnásť rokov aj štyri mesiace po začiatku písania.
• Román Tristodesať kelvinov bol písaný súbežne s písaním románu Úvod do teórie chaosu. Chaos som však začala písať neskôr a dopísala skôr než Tristodesať kelvinov.
• V priebehu písania Tristodesať kelvinov som zmenila jeho názov tri razy, čo sa mi nikdy u žiadneho iného románu nestalo (u iných bol názov zmenený maximálne raz). Prvý návrh bol nazvať obe diely spoločným názov Nula kelvinov, pričom prvý by sa volal Ja neexistujem, ty neexistuješ a druhý Nie si nesmrteľný, nie si nezraniteľný. Druhý návrh bolo zmeniť meno druhého dielu na Vodné prúdy, vzdušné prúdy (odkaz na pasáž z konca 1. dielu). Tretí variant bol názov 3 000 kelvinov (teplota spomenutá v 25. kapitole). Napokon bola táto teplota znížená na hodnotu, ktorá má viac spoločné s dejom – 310 kelvinov.
• Tristodesať kelvinov je môj jediný román, u ktorého nevidím žiadnu, ani najmenšiu stopu, po inšpirácií inými dielami (možno sa len zle pozerám)

Mohlo by vás zaujímať

• Osem dôvodov, prečo si prečítať druhý diel Nula kelvinov
• Pôvodný doslov napísaný pre prvopis románu (vo vydanej verzii nie je)
• Zaujímavosti o Druhej planéte
• Zaujímavosti o Príbehu Padajúcich Hviezd
• Zaujímavosti o Úvode do teórie Chaosu
• Doplňujúce informácie ohľadom cestovania v čase na spôsob Nula kelvinov. Pozor, vyzrádza dej!
• Ďalšie otázky, ktoré čitatelia ohľadom deja románu často kladú
• Ako sa spúšťa stroj času? Zaujímavosti pre fanúšikov
• 1. polovica 1. kapitoly
• Vývoj mojich tvorivých období