header image

 
 

Ďalšie otázky a odpovede k Nula kelvinom

Na základe debát s čitateľmi a komentárov k dielu som sa rozhodla doplniť zoznam otázok a odpovedí k románu Nula kelvinov. Tentoraz som sa zamerala na otázky viac k deju knihu ako k princípu cestovania časom v nej. Niektoré veci totiž asi trochu zanikajú.

Toto sú otázky, respektíve výčitky, ktoré mi v nejakej podobe nezávisle položili aspoň dvaja ľudia. Nie je vhodné čítať, ak ste knihu ešte nečítali a nechcete si pokaziť pôžitok z deja (navyše vám to v takom prípade asi aj tak nanič nebude).

1. Prečo Browling a spol. zostavili nového Davida Settlea zložitou kombináciou chromozómov jeho biologických rodičov, keď ho mohli jednoducho naklonovať z jeho DNA, ktorá zostala v roku 2057?

Pretože pred cestou v čase nevedeli, že to urobia. Keby to vedeli už v roku 2057, iste by pre nich nebol problém zohnať si vzorku jeho DNA. Lenže pôvodný plán bol naklonený skôr tomu, že sa budú klonovať Davidovi biologickí rodičia a (ešte) nie on samotný. Až po presunutí do roku 1970 a obhliadnutí situácie si Browling presadil svoj vlastný plán. A vtedy sa už po Settleovu DNA do roku 2057 nemohli vrátiť. Stroj času predsa vedel cestovať len do minulosti. Tragédia to ale nebola, keďže celú sekvenciu jeho DNA poznali. A prečo ju nenasyntetizovali chemicky? Pretože z chromozómov jeho biologických rodičov to bolo stále jednoduchšie.

2. Prebiehal napokon príbeh v časovej slučke 1970 – 2057 alebo nie?

Na túto otázku by si mal každý čitateľ zodpovedať sám. Ak vám to však nestačí, môžem povedať zákulisnú informáciu: prebehol. Ale nie donekonečna, len raz či dvakrát.

3. Ako sa David mohol stretnúť s Claudiou Berrymanovou, keď ona mala byť predsa v inej časovej línii?

Áno, len na základe zverejnených informácií sa zdá, že sa s ňou stretnúť nemohol. Je to nedoriešená vec, kvôli ktorej si sypem popol na hlavu. Koho to veľmi ruší, môže si predstaviť, že na konci Claudiinho rozprávania sa objavilo toto. Pre tých ostatných: ide o poruchu opráv v časopriestore, ktorá sa vyskytne, keď nastane veľa ciest v čase krátko po sebe (ako možno zistiť už z prvej kapitoly, začiatkom sedemdesiatych rokov sa naozaj v čase cestovalo veľa). Podrobnejšie vysvetlenie súkromne.

4. Prečo sa v knihe (tak často) spomína Coldplay?

Viacerí čitatelia sa vyjadrili kriticky k spomínaniu tejto skupiny, a ešte opakovanému. Táto „reklama na Coldplay“ však má svoj dôvod (rovnako ako všetko ostatné). Skupina bola vybraná okrem iného aj ako pocta a vďaka za to, že túto knihu čítate. Práve jej piesni sa podarilo prelomiť viac než štvorročný blok, ktorý som pri tejto tvorbe mala, ako ostatne píšem aj v doslove. Bez nej by s najväčšou pravdepodobnosťou táto kniha nikdy napísaná nebola.

Ďalší dôvod tohto výberu je ladenie príbehu a vykreslenie postáv. Coldplay nie je – alebo v čase odohrávania sa príbehu nebola – mainstreemová skupina dospievajúcich. Poukazuje na to, že David a Molly nie sú úplne ako ostatní pubertiaci a táto odlišnosť od iných ich spája aj navzájom. Popritom je však stále natoľko rozšírená, že na rozdiel od taktiež spomínanej Radiohead môže zaznieť aj z rádia (dodatočne overené vlastnou skúsenosťou v USA). V dejovej línii Browlinga a spol. sa vyskytuje len a len preto, že ich ňou David „nakazil“. Román je totiž aj o vzájomnom povahovom ovplyvňovaní, o stieraní rozdielov medzi ľuďmi, ktorí sa dlhodobo ocitajú vo vzájomnom kontakte, čo aj proti ich vôli.

A nie, moja najobľúbenejšia pesnička od Coldplay nie je Shiver. Ani Don´t panic.

5. Muselo v tej knihe byť toľko vedy/lásky?

Aj milostná scéna v lese bola vo vydanej verzii už zoškrtaná. Zdroj: Pixabay

Toto nie je tak celkom otázka, skôr opakujúca sa výčitka. Či dva protipóly výčitiek. Už som zažila reklamáciu aj na priveľmi rozvinutú „suchársku“ oblasť biológie a fyziky, aj na priveľký priestor venovaný vzťahu Davida a Molly. To, že sú tieto výčitky z oboch strán, je zle aj dobre. Zle preto, že môj zámer, mať knihu, ktorá ukáže svet z rozličných uhlov pohľadu navzájom vyvážene, nevyšiel – ak by vyšiel, nebolo by tu teraz čo vysvetľovať. Dobre preto, že tým, že sú výčitky na nevyváženosť kvôli obom líniám, sa zdá, že sú svojím spôsobom predsa len vyvážené. Aj keď očividne nie pre každého.

Podotýkam, že obe dejové línie sú vo vydanej podobe zoškrtané. Molekulárnických výkladov ako aj milostných scén tam mohlo byť viac (kto má záujem o vzorku toho, čo zmizlo, môže si pozrieť moje nepublikované úryvky). Nehádam sa, že aj v tom zvyšku by bolo na osoh ešte pár strán vyškrtať. Ale keby sa hociktorá zložka príbehu voči druhej výrazne zredukovala, nebolo by možné dosiahnuť to, čo som dosiahnuť chcela. A tým je kontrast – silný kontrast medzi suchým až cynickým videním sveta starších ľudí a naivno-romantickým pohľadom mladších. Oboje existuje, oboje patrí k životu. Nie je správne ani jedno z toho ignorovať.

Čitateľom, ktorí mali problém s romantickou zložkou a páčila sa im odborná, môžem odporučiť môj román Večnosť omylov – výrazne technické sci-fi, ktoré v sebe ako ústredný motív romantický vzťah nenesie. Môžete sa pozrieť aj na Druhú planétu, ešte tvrdšie sci-fi, ktoré podľa reakcií doterajších čitateľov tvorí doslova protipól k Nula kelvinom.

Tým, ktorým sa naopak viac páčila ľúbostná zložka, môžem odporučiť Úvod do teórie chaosu, ktorý v sebe tiež nesie výraznú romantickú zápletku. Hoci spočiatku pôsobí tiež ako technotriler a až k takej sladkej naivite ako v Nula kelvinoch neskĺzne – predsa len, účastníci tohto vzťahu už majú po tridsiatke (nielen fyziologicky), – láska sa v druhej polovici knihy stane hýbateľom deja. Môžete sa tiež stať testovacími čitateľmi druhého dielu Nula kelvinov, v ktorom je milostná, ale aj odborná zložka ešte výraznejšia.

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.