header image

 
 

Cestovanie v čase: Otázky a odpovede

Doplňujúce informácie ohľadom cestovania v čase na spôsob Nula kelvinov. Pozor, vyzrádza dej!

1.    Na čo je dobré cestovanie v čase?

V skutočnosti nanič. Dejiny vesmíru nie je možné trvalo zmeniť. Cestovanie v čase nie je vhodné ani ako interaktívny výlet do minulosti či do budúcnosti, pretože po návrate do štartovacieho času (ak sa vrátite živí) na svoj výlet po čase zabudnete a v skutočnosti nikdy nenastal. Z dlhodobého hľadiska teda cestovanie v čase nemá nijaký praktický význam. Jediným riešením je cestovať v čase s takou frekvenciou, aby boli rany vesmíru obnovované skôr, než sa stíhajú hojiť. Tento princíp zrejme použili tí, čo zjazvili vesmír cestovaním v čase po Settleovi.

2.    Ako to, že sa pri ceste časom neporušuje zákon zachovania hmoty a energie?

Zjednodušene povedané preto, že cestovanie v čase do minulosti trvale nijakú hmotu a energiu neprenáša. Ako je to s časticami, vieme z knihy. A ako je to s ich väzbovou, tepelnou a inými energiami? Táto energia sa získava odobratím tepelnej energie častíc vysoko položených vrstiev zemskej atmosféry. Funguje to na princípe prenosu energie z chladnejšieho telesa na teplejšie, čo umožňuje Settleova fyzika. A iniciačná energia, tá, ktorá celý proces naštartuje a umožní, sa vracia späť do pôvodného času.

3.    Prečo sa všetka energia potrebná na cestovanie v čase musí odraziť späť do vstupného času?

Každý vesmír v každom okamihu vie, koľko presne má mať v sebe častíc (energie) a kde presne musia byť. Pokiaľ sa počet častíc v nejakom vesmíre zvýši, v nejakom inom vesmíre tie častice zároveň chýbajú. Okamžite sa spustí veľmi silná reakcia, ktorou výstupný vesmír „vytláča“ prebytočné častice zo seba a vstupný vesmír ich „nasáva“. Nie je možné udržať stav zvýšeného počtu častíc v nejakom vesmíre dlhšie, než pár milisekúnd. Naproti tomu, keď vesmír obsahuje správny počet častíc, ktoré sú „len“ rozhádzané mimo svojich pozícií, nastupuje oveľa pomalšia a miernejšia obranná reakcia, ktorá veľmi slabo ťahá častice späť do svojich pozícií.

4.    Prečo má náš svet obranné mechanizmy proti cestovaniu v čase?

Prírodný výber. Tie vesmíry, čo mechanizmy proti cestovaniu v čase a na opravu poškodení cestovaním v čase nemali, samé seba zničili.

5.    Prečo nemôžem cestovať do budúcnosti okamžite, ak som nedávno cestoval v čase?

Pri každom cestovaní v čase sa dejiny zmenia a začne sa vytvárať nová budúcnosť vo forme vzniku nesmierneho množstva nových vesmírov. Od okamihu vášho výstupu tento proces budovania nastane vždy, či ste už cestovali do minulosti alebo do budúcnosti. Ak chcete vzápätí cestovať do budúcnosti, potrebujete mať nejakú budúcnosť už vytvorenú, inak by ste nemali kde vystúpiť. Ale vytvorenie budúcnosti istú chvíľu trvá.

6.    Aké sú nepriaznivé vedľajšie efekty používania stroja času?

Cestovanie v čase sa neobíde bez nepriaznivých následkom. Značným problémom stroja času je, že vo „výstupnom“ vesmíre musí sám seba zničiť. Na to používa energiu odrazenú zo „vstupného“ vesmíru, ktorá ho (po precíznom zameriavaní) premení na prúd častíc a tie sa rozletia všetkými smermi. Častice majú zníženú schopnosť interakcie podobne ako aj častice, ktoré vo „vstupnom“ vesmíre prilietajú z rozličných kútov sveta, aby stroj času poskladali. Takáto extrémna vyhýbavosť sa hmote však nie je u častíc výstupného vesmíru potrebná a preto, hoci v malej miere, interagujú. V praxi sa to prejavuje tak, že pozorovateľ, ktorého delí od Kabíny iba vzduch, vidí Kabínu zdanlivo rozplynúť sa. V skutočnosti sa však Kabína premenila na žiarenie podobné kozmickému žiareniu, ktoré pozorovateľa ožiari smrteľnou dávkou a zamorí okolie radiáciou – stále však oveľa nižšou, ako keby išlo o kozmické korpuskulárne žiarenie s rovnakým množstvom častíc.

Vo vstupnom vesmíre sa na vyrovnanie energetického rozdielu mení entrópia stĺpca vzduchu nad Kabínou, no so spodnou hranicou umiestnenou predvídavo až do stratosféry. Predvídavosť je namieste, pretože náhla zmena teplôt – a teda aj hustoty – masy vzduchu spôsobí prudké presuny vzduchových hmôt sprevádzané zvukovou detonáciou. Inými slovami, váš príchod do iného času vyvolá pekný rachot, ktorého zvuk aj mechanizmus vzniku je podobný zahrmeniu. V stratosfére sa však už ale zvuk zle šíri a preto je vzniknutá detonácia pomerne nenápadná, čo je výhodné kvôli utajeniu.

7.    Prečo sú časové slučky nestabilné?

Časová slučka sa môže zdať ako vhodným riešením zmenenej histórie, napriek tomu je však preferované zregenerovanie na pôvodný stav. Keď už však slučka predsa len vznikne, ako je možné sa z nej vymaniť, keď by mala prebiehať zakaždým presne rovnako? Odpoveď znie, že slučka už vo svojej podstate nemôže prebiehať presne rovnako, pretože príčina, ktorá ju vytvorila, je slučkou odstránená. Vezmite si Settleovu slučku 2057-1970. Slučka vznikla tým, že Settleov stroj spotreboval priveľa energie na prerazenie prírodnej bariéry proti cestovaniu v čase. Keď sa však o 87 rokov situácia zopakovala, bariéra na mieste výstupu v roku 1970 bola už prerazená. Prečo potom Settle znova zahynul a všetky udalosti sa zopakovali? Riešením je, že Settleov stroj času nepristál presne v tom istom vesmíre, ako predtým, ale prinajmenšom o jeden vesmír ďalej, čiže o jednu Planckovu konštantu viac v minulosti. Na danom vesmíre bola ešte bariéra zachovaná a tak mohlo všetko prebehnúť takmer identicky. Slučka však takýmto spôsobom sama seba postupne zväčšuje (i keď extrémne pomalým tempom o jednu Planckovu konštantu na jeden 87-ročný obeh) a poškodenie vesmíru sa tak rozširuje. Dôležité však je, že v každom vesmíre sú častice na nepatrne odlišných pozíciách a teda každá slučka začína s nepatrne inými vstupnými podmienkami. Presne rovnako sa teda udalosti nemôžu zopakovať, no šanca na dostatočne významnú zmenu (vedúcu k rozmotaniu slučky) je stále príliš malá. Tu pomôže prirodzená snaha vesmíru opravovať poškodenie a zvýši šance na dramatický motýlikový efekt natoľko, že slučka je schopná uvoľniť sa už po 1-2 opakovaniach.

8.    Prečo David Settle hneď na prvý pokus cestoval do až takého vzdialeného roku, ako je 1970? Myslíme teraz ešte pred utvorením slučky – jeho motivácia po zaslučkovaní je v knihe vysvetlená.

Uvažujme: Ak by Settle cestoval o malý a neškodný časový okamih, povedzme deň alebo dva do minulosti, vytvorená nová budúcnosť by sa len málinko líšila od predchádzajúcej budúcnosti. Vzájomná afinita podobných časových línií je taká veľká, že by to veľmi skoro viedlo k ich spojeniu a následnému zregenerovaniu. Settle by si teda vôbec nepamätal, ako pokus dopadol, ani že ho vôbec robil. Načo je potom taký experiment?

Naproti tomu, prenos o 87 rokov späť, dávno pred svoje narodenie, spôsobil také strmé vzďaľovanie časových línií, že normálny stav nebolo možné obnoviť inak ako Settleovou smrťou (alebo cestovaním späť do budúcnosti, to však ešte nebolo možné). Settle mal preto istotu, že kým žije, nezabudne na to, že je cestovateľom v čase, čo je praktické. A mal tiež istotu, že „doma“ v roku 2057 línie nebudú splynuté, keď sa mu podarí dotiahnuť cestovanie do budúcnosti a vrátiť sa naspäť. Zároveň vedel, že čím prudšiu zmenu dejín spôsobil, tým dlhšie potrvá zregenerovanie do normálneho stavu. To mu zaručovalo, že aj po návrate do roku 2057 si bude ešte dlho pamätať na svoj výlet – dostatočne dlho, aby stihol poriadne pripraviť ďalší pokus a uskutočniť ho predtým, než regenerácia dosiahne pokročilé štádium. Ďalší pokus totiž zregenerovanie opäť oddiali.

Dôvod, prečo nešiel v čase ešte ďalej (aby boli zmeny dejín ešte väčšie a on mal po návrate ešte viac času na premýšľanie) je zrejme ten, že potreboval istú úroveň vedy a techniky. Vedel, že stroj času bude na cestovanie do budúcnosti potrebovať konštrukčné zmeny. Ak by na to nestačili súčiastky, ktoré si doniesol z roku 2057 so sebou, stále tu bola nádej (hoci nie nejako závratne veľká), že si pri vtedajšej úrovni vedy a techniky dokáže danú súčiastku vyrobiť. Ak by však mal okolo seba len pästné kliny, rovnala by sa táto nádej nule.

Všimnite si, ako veľmi je táto pôvodná motivácia odlišná od motivácie po utvorení slučky. Prvotná motivácia vychádza len z čisto racionálneho uvažovania, aký cieľ by bol pre prvé cestovanie v čase najvhodnejší. Motivácia v slučke je naproti tomu čistý produkt nezvládnutých emócií. Následky však boli (takmer) rovnaké.

Ak ste nenašli odpoveď na vašu otázku, skúste pozrieť aj ďalšie otázky a odpovede k Nula kelvinom.

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Nula kelvinov


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.