header image

 
 

Ako vyzrieť na tvorivý blok

Obrázok od designaire z Pixabay

Hneď úvodom sa priznávam, že nadpis je trochu zavádzajúci. Nie, nemám spoľahlivý recept, ako zatočiť s každým tvorivým blokom. Napriek tomu si myslím, že mám k tejto téme čo povedať. S tvorivými blokmi mám totiž omnoho rozsiahlejšie skúsenosti, než, predpokladám, mnohí tušia.

Viacerí mi totiž tvrdia, že som toho napísala dosť veľa. Tak aký blok? Zdanie však klame. Dámy a páni, ja som totiž v neustálom tvorivom bloku. Lebo pravda je, že

  • Nijaké z mojich diel nezažilo svoj zrod bez aspoň jedinej blokády
  • Nijaké z nich neobišla pochybnosť, či ho vôbec dopíšem.
  • Nijaké z nich sa počas písania nevyhlo mojej zákernej myšlienke, že je to hlúposť, ktorú nemá cenu dopísať.
  • A pri nijakom zo svojich románov sa mi nestalo, že by nápady chodili pekne, ladne, neprerušovane a vtedy, kedy treba.

 

Stačí?

Ak nie, dodám, že zoznam mojich dokončených prác mohol byť aspoň trojnásobný, ak nie väčší. Námetov naň bolo dosť. Čo-to mi sabotoval aj nedostatok času, súkromia a iných podmienok na písanie. Ale najväčší problém, kvôli ktorému sa moje romány a poviedky nepočítajú na desiatky, bol tvorivý blok. Vyvíjajúci sa, presúvajúci sa, meniaci povahu, podstatu, silnejúci, slabnúci, ale nikdy, nikdy ma neopúšťajúci!

Dobrá správa teda je, že aj napriek bloku môžete do dvadsaťdeviatky napísať sedem románov, encyklopédiu, novelu a k tomu nejaké tie poviedky. Zlá správa je, že počas troch štvrtín svojho života, čo s touto potvorou bojujem, sa mi nepodarilo na ňu vyvinúť spoľahlivý recept. Najlepšia rada, ktorú vám môžem ohľadom bloku dať, je čakať, kým odíde sám. Pardon, kým pôjde otravovať iný príbeh a nie ten, čo by ste práve radi napísali.

Blok ku konkrétnemu dielu môže odznieť. Môže odznieť aj po dlhom čase. Po takom dlhom čase, že ste sa už vzdali všetkých nádejí. Môj najdlhší spoľahlivo prekonaný blok k jednému príbehu trval štyri roky a dva mesiace. Začal, podotýkam, vo veku, v ktorom boli štyri roky štvrtina celého života, čiže o to ťažšie som ho niesla. A potom sa zrazu zlomil. Nastalo ešte veľa peripetií, ale tento príbeh s najdlhším prekonaným blokom dospel k šťastnému koncu – k vydaniu pod názvom Nula kelvinov.

Iné príbehy sa mi kvôli prerábke podarilo oživiť aj po siedmich a viacerých rokoch bloku, počas ktorých som si myslela, že sú už dávno nebohé. Aj to poteší. A niektoré príbehy dokážu byť stále živé v tvorbe aj po dvojcifernom počte rokov od prvotného nápadu. Samozrejme, nie živé nepretržite – živé na etapy, pričom neaktívne obdobia medzi týmito etapami môžeme nazvať blokom. Najdlhšie zapisovaný striedavo zablokovaný a odblokovaný príbeh píšem už… koľko? Šestnásť rokov, sedemnásť? Ťažko povedať, po prvej desiatke rokov sa to už aj zle počíta.

Viem, viem, vyhliadka na to, že tvorivý blok vám láskavo dovolí dopísať dielo až po 7+ rokoch nie je veľmi veselá. Obzvlásť, ak máte uzávierku súťaže alebo redakcie už o mesiac, pravda. Ale bloky sú rôzne. A nemusia byť nemenné. Nielen moja tvorba, ale aj môj blok prechádzal vývojom. V prvom tucte rokov tvorby sa nesústredil na nápady, ale na bránenie ich napísaniu, v menšej miere aj na bránenie ich dotiahnutiu do konca. V ďalšom tucte rokov tvorby (tucte plus, nič nenaznačuje blížiacu sa zmenu situácie) zase už tak nebránil písaniu, len nebolo čo písať. Je jasné, ktorý z týchto blokov je horší.

Viem, toto stále neznie povzbudzujúco.

Tak iný zážitok s blokmi: V dvadsiatich dvoch rokoch som prekonala príšerný globálny blok. Najhorší so všetkých. Taký, v akom som nebola schopná napísať takmer ani zoznam na nákup. Už som si myslela, že tvorivosť je úplne v háji. No v nasledujúcich dvoch rokoch došlo k nevídanej úľave. Niežeby sa s nápadmi roztrhlo vrece, ale nejaké boli. A nastali krátke, svetlé okamihy, kedy som ich bola schopná zapisovať takmer bez bloku. Po najhoršom bloku v živote prišlo obdobie, v akom som sa v istých zábleskoch cítila odblokovaná ako ešte nikdy. Takže žiadny blok nemusí byť koniec sveta.

Na vyváženie ale musím povedať, že je dosť príbehov, v ktorých by som strašne rada prekonala blok, ale zatiaľ nič. A že už trinásť rokov márne čakám na ukončenie bloku pre tvorbu akéhokoľvek nového románového sveta. A posledných osem rokov márne čakám na ukončenie bloku pre nápady na akékoľvek nové romány…

Je však možné ak už nie blok spoľahlivo odstrániť, tak aspoň zvýšiť pravdepodobnosť jeho odchodu? Je. Toto pomáhalo mne:

  1.  Hudba. Tá poslala do pekiel aj ten spomínaný štvorročný blok v Nula kelvinoch. (Nie je ani ťažké zistiť, aká.) Hudba pomáha, prináša novú atmosféru, myšlienky, pohľady, aj samotné kusy deja. Mne osobne sa ale neosvedčilo počúvať ju priamo pri písaní, len si ju vtedy predstavovať. Hudba totiž hrá iným tempom než moje myšlienky. No na to, aby ste sa dostali do švungu, to môže byť skvelá vec. Problém je, že nie každý môj príbeh si našiel hudbu, ktorá sa mu páči, a nie každá hudba vie inšpiračne kopať od začiatku až do konca príbehu. Spájanie príbehov s hudbou prichádzalo náhodne, takže zostáva asi len počúvať veľa, veľa, veľa nového a dúfať, že na nejakú melódiu sa zablokovaný príbeh chytí.
  2. Drastická zmena prostredia. Okej, kvôli odblokovaniu sa asi nepresťahujete. Hoci? Mne to každopádne pomohlo, keď opadol prvotný stres. Nie vždy, ale štyri z piatich prípadov veľkej zmeny prostredia priniesli novú vlnu inšpirácie. Myslím, že to nie je náhoda. Možno mozog potrebuje nové vnemy, nové podnety, aby sa rozbehol hoci aj v nesúvisiacej oblasti. Lebo moje nové nápady nikdy nejavili žiadnu súvislosť s miestom, na ktoré som sa presunula.
  3. Zaneprázdnenosť. Alebo najlepšie nápady prichádzajú, keď sa nedajú zapisovať. Naopak, spústa voľného času je na tvorivosť zabijak. Asi za to môže starý zlý Murphy. Alebo skutočnosť, že keď je mozog naštartovaný, rieši plno problémov, tém, má aj veľa pohybu, okysličenia, tak sa rozbehne aj inšpirácia? Neviem. Každopádne, aj keď to vyzerá ako zúfalá situácia – mať nápady a nemôcť ich písať – pre mňa je určite lepšia ako nemať nápady ale môcť ich písať. A viete, kde je vôľa, tam je na písanie cesta. Hoci aj na úkor spánku, či povinností. Murphy vždy nevyhráva na plnej čiare, dá sa aj z neho trochu ťažiť. Musíte si ale vytvoriť podmienky tak, aby ste naozaj písať nesmeli, respektíve smeli len za cenu veľkých strát (nespravenia maturity, vyletenia zo skúšok, kriku šéfa,…). Lebo Murphy sa síce dá čiastočne poraziť, ale nemôžete ho oklamať.
  4. Nie príliš extrémny pohyb. Azda nie som priveľký exot, keď poviem, že pred blikajúcim kurzorom monitora ma múzy veľmi nekopú. K počítaču si preto sadám už nakopaná. Takže vstať a ísť robiť niečo manuálne, čo si nevyžaduje záťaž mysle, iba tela. No nemá to byť zase zliezanie Mount Everestu – námaha tak extrémna, že počas nej nemáte už žiadne myšlienky.
  5. Rešerše: Toto vychádza zo situácie, že nápad už máte. Ale nápad pochádza z prostredia, o ktorom toho veľa neviete. Začnete študovať, dozviete sa o tom prostredí plno nového… a hurá! To nové vo vás otvára nové aspekty príbehu! Takže smelo do štúdia. Nielenže znížite riziko kritických recenzií, ale zvýšite aj bohatosť príbehu.
  6. Nasilu, nasilu, nasilu… Táto rada, podobne ak predošlá, vychádza z predpokladu, že nápad už máte, už ste aj začali písať… a potom nič. Nemáte tú správnu náladu na pokračovanie. No, ak uplynie limit, ktorý ste jej dali na to, aby prišla sama, nezostáva vám nič iné než pokračovať nálada-nenálada. A moja skúsenosť je, že nútenie sa do písania napokon nejakú náladu privolá. Áno, zvyčajne to nie je tá prvotriedna nálada, nie sú to tie super nosné nápady, no je dostatočná na to, aby som vytvorila ako-tak uspokojivý text. A aj to sa ráta.
    A pýtate sa, čo akože písať, keď máte ten blok? No, ak nekope múza, dá sa na písanie uplatniť ťažká logika. Nečakajte, kým k vám postavy samé prehovoria, ale zhrňte si, čo viete o ich povahách, vzťahoch a situácii a snažte sa logicky odvodiť, čo by mali hovoriť. Ak sa na vás vykašľal cit pre to, čo by teraz v príbehu ladilo, s chladnou hlavou si zhrňte, aký typ textu potrebujete na udržanie tempa, kompozície a pestrosti. Čím by ste ho mohli v najbližšej scéne nakopnúť bližšie k cieľu.

Tvorivý blok je skrátka bežnou súčasťou autorského života. Nie je to dôkaz vašej neschopnosti ani lenivosti. Nie je to koniec sveta, koniec tvorby, ani prekážka v publikovaní. Ale pamätajte – blok aj tak odíde, až keď sám bude chcieť.

Máte ešte nejaké tipy na prekonanie bloku? Sem s nimi!

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.