Priznám sa, že túto zbierku som už mala v čítačke ktovie ako dlho, ale odrádzal ma jej názov. Príbehy vášho života. Bože, len nie zase nejaké „príbehy zo života“ – literatúra podľa skutočných udalostí býva často nudná a pre mňa neuveriteľná zároveň. Kto by to bol tušil, že sa pod ňou ukrýva naozaj svojské sci-fi?

Ak ste ako ja otrávení z toho, že väčšina kníh je stále o tom istom, dajte šancu tomuto. Je to niečo iné. Fakt iné než sme zvyknutí z mainstreamu, dokonca iné, než sme zvyknutí z (brakovej) sci-fi. Niežeby sa s niečím vzdialene podobným nedalo v staršej literatúre stretnúť, ale tá podobnosť je slabá. Omnoho slabšia než podobnosť diel v aktuálne módnych témach. A niektoré námety sú skutočne veľmi originálne – také originálne, ako len viem posúdiť, dobre si vedomá toho, že nemám ani zďaleka načítané všetko podstatné v žánri. Poviedky navyše nie sú podobné ani jedna druhej, čaká nás pestrý mix tém a myšlienok a tiež rozlične hlboký stupeň “uletenosti”. V niektorých poviedkach nás autor zanesie do svetov, ktoré zjavne nie sú tým naším, fungujú podľa iných pravidiel, ale poctivo sa ich držia a majú vysvetlenia v plnom súlade s logikou daného sveta. Napríklad naozaj neobyčajné poňatia biblickej mytológie. V iných zase spoznávame náš svet, v ktorom sa zjavila nejaká čudesná novinka a opäť logické závery z nej plynúce. Priznám sa, že ako matematickému antitlentu mi čaro matematických point unikalo, ale všetko na mňa robilo dojem dobrého vzdelania a inteligencie autora. Nie sú to však príbehy na čítanie v polospánku.

K jednotlivým poviedkam:

Babylonská veža

Alebo čo ak by sa Babylončanom naozaj podarilo postaviť vežu siahajúcu až do nebies a Boh by ich nezastavil. Tento alternatívny biblický príbeh je úžasný námet. Podobne úžasne prepracovaná je aj predstava, ako by sa taká veža stavala, ako by sa na ňu vystupovalo, ako by sa na nej žilo. Hlavným hrdinom je baník, ktorého povolali “prekopať sa oblohou”, ktorá je už podľa predstáv architektov blízko. Príbeh sa spočiatku drží reality, počas pomalého výstupu hrdinu na vrchol veže ale postupne pochopíme, že nie sme v našom svete. Vzduch neredne, stavitelia zanechávajú pod sebou Mesiac, Slnko, hviezdy… a čo bude teraz? Ak nie ste veriaci s uzavretou mysľou, možno prijmete fantasmagóriu námetu a začnete byť tiež zvedaví. Ostatne, postupy staviteľov a baníkov sú premakané, počítajú so všetkým. Prirodzene, keďže očakávame božský svet, ktorý je však napísaný len človekom, možno sa po odhalení pointy nevyhneme určitému sklamaniu (a podobnosti s dielom Clarka, ale i Kinga). Každopádne, odvážny, zaujímavý počin.

Pochop

Príbeh z celkom iného súdka nás zavedie k pacientovi zo súčasnosti, ktorému po prekonaní klinickej smrti a odumretí časti mozgu podajú experimentálny liek. Až na nočné mory je najprv relatívne všetko v poriadku. Potom však postavy pochopia, že liek zvyšuje pacientovi inteligenciu. Na akú hranicu ju však dokáže zvýšiť? Čo leží za genialitou? Aký je život, náhľad na svet a ambície takéhoto človeka? Priznám sa, z poviedky ma bavila viac tá prvá časť, keď bol pacient „len“ veľmi inteligentný. Spôsoby, akými hravo vybabral s tými, ktorí by chceli jeho schopnosti použiť. To zvyšné mi už prišlo príliš špekulatívne a nie až také ohurujúce – ako aj neskorý nástup zápletky a jej rozuzlenie, ktorému som možno nie úplne porozumela. Aj tak však, zvlášť v kombinácii s prvou poviedkou zo staroveku, ide o nevšedný čitateľský zážitok.

Delenie nulou

Som matematický antitalent. Možno aj to je dôvod, prečo mi tá poviedka pripadala o kúsok slabšia než predošlé. Zvlášť keď o delenie nulou tam vlastne nejde, hoci k nemu dostaneme výklad a vysvetlenie autorským hlasom, ktorý tvorí jednu jej líniu. Nepopieram, že chyba je s veľkou pravdepodobnosťou vo mne, ale nejako ma nepresvedčila o zápletke, že matematika vlastne nefunguje. V rámci fikcie by som to bola ochotná akceptovať, ak by to k čomusi zaujímavému viedlo, no neviedlo. Poviedka má aj ľudskú líniu páru s duševnými problémami, pričom u ženy sa odvíjajú hlavne z toho, že urobila zdrvujúci matematický objav. Filozofické, trochu náboženské, iné. Ale otvorený záver sa mi nepáčil, ktorý vlastne ako záver nepôsobí a preto ma po otočení strany veľmi prekvapilo, že tam začína ďalší príbeh. Chcelo by to nejaké vyústenie.

Príbeh tvojho života

Pozor, táto poviedka obsahuje spoiler!

Podľa tejto poviedky bol natočený aj film. Presnejšie povedané, ľahučko sa poviedkou inšpiroval. Možno preto, že som film videla ako prvý, mi poviedka pripadala slabšia ako on. Je aj vizuálne slabšia, čo je zvláštne – autor môže predsa čarovať ako len chce, kým filmári sú obmedzení rozpočtom. Tu však na rozdiel od filmu nenájdeme žiadne grandiózne levitujúce mimozemské lode s ovládateľnou gravitáciou, mimozemšťania sa ani neunúvajú na Zem osobne. S ľudstvom sa pokúšajú komentovať len pomocou fádne vyzerajúcich zariadení.

Ale kašlime na efekty a poďme k podstatnému. Príbeh sa, podobne ako Delenie nulou, delí na zo začiatku zdanlivo striktne oddelenú ľudskú a vedeckú časť. V ľudskej časti sa v neobyčajnom, budúcom čase (ktorý dáva čitateľom na rozdiel od divákov vodítko k pointe) rozoberá príbeh života dievčaťa od jeho narodenia až po smrť v 25 rokoch. Vo vedeckej je vedkyňa povolaná na to, aby našla spôsob komunikácie s mimozemšťanmi. Vedecká časť lepšie a presvedčivejšie než vo filme postupne objasňuje, že mimozemšťania vnímajú svet inak ako my – nerobia rozdiel medzi minulosťou a budúcnosťou. Dobre objasňuje, na čo im je potom jazyk, na čo konanie. Ale nedá sa mi to zladiť s tou ľudskou časťou, ktorá je príbehom budúcej matky, ktorá vie, že jej dcéra tragicky zahynie. Toto je prvok, ktorý bol práveže vo filme vysvetlený lepšie. Tam umrela na neliečiteľnú vrodenú chorobu. V poviedke však na nehodu, ktorej by mohla matka ľahko zabrániť. Prečo nechcela? Autor síce dal príklady toho, prečo napríklad ľudia hovoria druhým to, o čom druhí vedia, ale týka sa to len prípadov, keď to prijímateľ chce počuť. Chce, aby jej dcéra umrela? Nie je na to nijaký náznak. Sú tam síce aj úvahy o nezvratnosti osudu, chýba mi však prepojenie na tento prípad. A ak bol na to nejaký dôvod, ktorý som nepostrehla (lebo všetky tie vypovedané veci sú síce pekné, ale nevzťahujú sa ani zďaleka na takýto extrémny prípad), prečo matka aspoň necítila spaľujúcu ľútosť? Smrť dieťaťa sa predsa opisuje ako najsilnejšia emócia vôbec. Preto treba nesmierne dobré zdôvodnenie na to, aby ju hrdina uveriteľne nepociťoval. Hlavná hrdinka však nepociťuje nič. No, možno preto, že budúce spomienky na život jej dcéry ju vykresľujú ako absolútne neznesiteľnú pubertiačku. Ale nie, žartujem (aj keď je to naozaj absolútne neznesiteľná pubertiačka). A ešte by ma zaujímalo, prečo vo filme premenovali Garyho na Iana.

Sedemdesiatdva písmen

Za mňa slabý kúsok, možno najslabší v zbierke, hoci mu nemožno uprieť, že tiež oplýva osviežujúcou bizarnosťou a novátorstom. Opäť sa ocitáme v alternatívnej realite, v ktorej živé aj neživé veci oživujú ich názvy. Slová. A to nie je všetko. Viaceré dávno prekonané predstavy o tom, ako vzniká život a ako plodí iný život, sú v tomto vesmíre realitou. Nejde o autorove výmysly, ale o myšlienky, ktoré, podobne ako tie o Babylonskej veži, existovali už dávnejšie. Myšlienka s oživujúcimi menami je zaujímavá, ale pre mňa príliš ťažko uchopiteľná. Podobne ako celý dej príbehu vo svete, ktorý nepozná elektrinu a vôbec, aj ľudská reprodukcia sa riadi bizarnými princípmi, hoci navonok prebieha tak ako tá naša. No objaví sa v nej obrovský problém hroziaci vyhynutím ľudstva. Ku koncu som uvažovala o tom, či nejde o naozaj zvláštnu novodobú legendu o vzniku chromozómov X a Y. Ale netrúfam si to tvrdiť s istotou, z tejto poviedky som totiž pochopila asi najmenej. Dokonca ani neviem, čo má vyjadrovať tých sedemdesiatdva písmen.

Vývoj ľudskej vedy

Najkratší kúsok v zbierke a pre mňa aj najnevýraznejší. Fiktívny predhovor vo vedeckom časopise, v ktorom vedu prestáva robiť ľudská rasa a zostala výsadou nadľudí. Zaoberá sa otázkou, kde ešte môžu byť ľudskí vedci prínosom. Spôsob vzniku nadľudí pripomína princíp v poviedku Pochop, tieto dve poviedky sú jediné v celej zbierke, ktoré sa na seba ponášajú témou, ale Pochop bola neporovnateľne lepšia. V tejto nenájdeme nijaké individuálne osudy, nikoho, s kým sa dá stotožniť, vlastne ani žiadnu postavu vo všeobecnosti. Ako jediný zo všetkých príbehov (ak ho vôbec možno označiť za príbeh) pre mňa neoplýval ani Wow, ani WTF momentami a vyšumel z hlavy prakticky ihneď po prečítaní.

Peklo je neprítomnosť Boha

Po slabších poviedkach stredu začína úroveň zbierky ku koncu opäť stúpať. Znova sme v bizarnom svete inšpirovanom Bibliou, tentoraz vo svete súčasnosti. Na Zemi sa znenazdajky zjavujú anjeli. Niekomu ich zjavenia prinesú smrť, zmrzačenie, iným zázračné vyliečenie. Milovaná manželka hlavného hrdinu bola, žiaľ, v prvej skupine. Po smrti sa však aspoň dostala do neba. Jej muž by chcel ísť za ňou, lenže ako, keď vstupenkou do neba je láska k Bohu a on nenávidí Boha za to, že mu jeho ženu vzal? Spletitý problém, len čo je pravda. Síce by som sa na jeho mieste snažila nájsť lásku k Bohu cez vďačnosť, že môj životný partner je vo večnej blaženosti, ale možno by ani to nezabralo, podobne ako nezaberajú hrdinove spôsoby, ako si lásku k Bohu vynútiť. Odhodlá sa preto na zúfalý čin, ktorý môže skončiť peklom, na ktorom by bolo najhoršie trvalé odlúčenie od manželky. Poviedka skončí nečakane, absurdne aj logicky zároveň. Nechajte sa prekvapiť.

Keď sa vám páči, čo vidíte: Dokument

Popravde, nejde ani tak o poviedku, pretože je tu viacero línií a náznak zápletky aj deja sa objavuje len v jednej z nich. Aj tak je to však pre mňa aspirant na najlepší kúsok zbierky. Sme v našom svete súčasnosti, v ktorom sa rozmáha na prvý pohľad nevýrazný vynález: lekári vám dokážu odstrániť vnímanie toho, či sú ľudské tváre pekné alebo škaredé. Čo všetko by táto zdanlivá drobnosť zmenila? Dali by si to ľudia spraviť? Nedali? A prečo? Autor veľmi pekne a presvedčivo zobrazuje stanoviská rôznych ľudí k tomuto zákroku, kladné aj odmietavé. Na všetko má veľmi dobré argumenty a núti k zamysleniu. V literatúre pritom nie je veľmi časté, aby autor vedel dôveryhodne obhajovať obe či dokonca, ako tu, viac strán nejakého konfliktu. Zväčša je jasné, komu fandí, a to dojem kazí. Tu nie. Neviem, aký je autorov konečný postoj, ale stojí to za zamyslenie. Je férové voči ostatným mať krajšiu tvár? Dokáže byť krása neškodná a nemanipulatívna? Obohacuje život, alebo nás spútava? To sú témy, ktorými by sme sa pre zmenu mohli zaoberať.

• Autor: Ted Chiang
• Vydavateľstvo: Premedia
• Počet strán: 272
• Jazyk: Slovenský
• ISBN: 9788081594496
• Dátum vydania: 2017

Mohlo by vás zaujímať

• Juraj Kotulič Bunta: Modrá anomália
• Tri minirecenzie poviedok o cestovaní v čase
• Aleš Pitzmos – Světlo pulsaru
• Ira Levin: Ten báječný den
• Tri minirecenzie sci-fi románov
• Robert Pilch: Capricorn 70
• Liou Cch’-sin: Problém troch telies + Temný les