Ešte som nepísala recenziu na zbierku poviedok, ale všetko je raz po prvýkrát. Space Opera je pre mňa žáner, na ktorý treba mať ako-tak náladu. Ďaleká budúcnosť, nové technológie, kolonizovaný vesmír… ako sa s týmto prostredím popasovala skupinka českých a jedného slovenského autora?
1. Jan Hlávka: Vrak
Poviedka nás zavedie k skupinke ľudí živiacej sa nachádzaním nezvestných kozmických lodí. Nezačína sa zle, vlastne v rámci zbierky patrí k najlepším. Nastoľuje v sci-fi už klasický, ale mne stále neprejedený motív: čo sa stalo posádke opustenej lode? Pekne a čítavo sa rozbieha zápletka o vesmírnej nacistke. Technológie sú tiež uveriteľné. V istom momente sa prepne do ďalšej klasiky: vraždy v uzavretom priestore, ktoré nemal kto spáchať. Tu začína byť vidno hororový zámer, ktorý však mňa minul – nebála som sa ani trochu. Stále však ide o čítavý a nie úplne ľahko predvídateľný príbeh. Dojem trošku zhoršil záver. Opäť z neho sála márna snaha o desivosť a navyše je nelogický. Ako postavy skonštatovali, človek by na istom type uzavretého telesa nemal čo dýchať. Ale na konci to zrazu už nevadí?
2. Petr Heteša: Vesmír z druhé strany
Humorný príbeh o inšpekcii na podozrivej kozmickej stanici s poriadne prízemnou posádkou. Podobne ako pri predošlej poviedke, čítalo sa to dobre. Pobavilo, oddýchla som si. No rozuzlenie to zase celé trochu zhodilo dolu. Bolo úderné, to áno. Lenže aký motív by mali mimozemšťania robiť to, čo robia? Z vďačnosti za svoju záchranu? Napriek tomu milá oddychovka a jedno z najlepších čítaní v zbierke.
3. Julie Nováková: Odvrácená strana
Poviedka nás zavedie na príšernú rozžeravenú exoplanétu obiehajúcu extrémne blízko materskej hviezdy. Prostredie sa mi hneď zapáčilo – je podľa dnešných poznatkov reálne, keďže objavujeme čoraz viac a viac takýchto exoplanét. Kulisy sú vykreslené verne (len občas problém s terminológiou). Hrdina je nervózny muž žijúci na ťažobnej základni na odvrátenej strane planéty s viazanou rotáciou, lebo privrátená je teplom hviezdy rozžeravená až na magmu. Aj tam mu je však, v prenesenom zmysle, horúco. A ešte len začne byť, keď sa vydá na prieskum neznámeho objektu… Od istého okamihu však dej začal byť trochu predvídateľný a zakončenie opäť sklamalo. Zároveň mi dosť pripomenulo zakončenie prvej poviedky v zbierke.
4. Jan Kotouč: Ex Luna, annihilatio
Slabšie napísaná poviedka. Páčil sa mi prvotný nápad. Mimozemšťania nemajú radi boj, a tak pred plánovanou inváziou chcú vyhubiť ľudstvo skrátka tým, že mu akýmsi silovým poľom zabránia mať deti. Nepáčilo sa mi však už nič, čo nasledovalo. Skupina žien je vyslaná na Mesiac pokúsiť sa onen mimozemský vyžarovač zničiť, pretože jeho obranné mechanizmy pôsobia na ženský organizmus menej zhubne. Neviem, či to bola autorova snaha o rovnoprávnosť, ale vyznelo to úplne opačne. Všetky členky posádky bažili po deťoch a tak namiesto chladnokrvných, mužom rovných vojačiek, to vyzeralo ako útok estrogénovým bômb. Pritom by bolo stačilo, aby aspoň jedna jediná z nich nechcela dieťa (hoci to chcela dopriať iným), a už by bol tento dojem iný. Poviedka má ďalej viacero nelogickostí (vyžarovač je bojovnejší než Hviezda smrti a samotní mimozemšťania v boji nablízko dokonca aj bez zbraní nijako nezaostávajú, tak akíže sú to pacifisti?). Text zároveň pôsobí strojovo – vidno, že autor ovláda zákonitosti kompozície, ale nejde do hĺbky, nevyvoláva emócie (no, okrem naštvania sa za vyznenie) a jeho koniec bol ľahko predvídateľný.
5. Petra Neomillnerová: Capricorn 70
Opäť ťažšie sa čítajúca poviedka, ktorá nesadne každému. Napísaná je podľa mňa trochu zmätene. Zavedie nás do drsnej spoločnosti galaktickej spodiny, v ktorej sa objaví pašeráčka drog a prostitútka. A ako hlavný hrdina časom zistí, je to zároveň silná manipulátorka schopná dosiahnuť svoje a podriadiť si kohokoľvek – mužov i mimozemšťanov… Prostredie je presvedčivo drsné, a to aj bez toho, aby sa sústavne prebiehajúce mučenie a zvrátený sex nejako podrobnejšie opisovali. Aj tak to však nemusím. Navyše mi poväčšine nejako unikalo, prečo sú z tej manipulátorky všetci takí paf a všetko jej dovoľujú, namiesto toho, aby jej dali riadne do držky. Pre mňa slabší kúsok.
6. Pavel Obluk: Prospektoři z Coranu
Dobre čitateľná poviedka, napriek – či vďaka? – trošku svojskému štýlu rozprávača prekladaného vsuvkami k čitateľom. Opäť tu máme hlavnú postavu bez vznešenosti, robotníka neznalého vedy s primeraným slovníkom. Zápletka je trochu uletená – spoznávame obrovské mimozemské slimáky prezývané škeble, ktoré namiesto perál produkujú diamanty a tie z nich treba vybrať zaživa tak, že sa necháte škebľou prehltnúť. Ak si odmyslíme absurdnosť celého nápadu – na vznik diamantu treba vysoký tlak a teplotu, navyše chýba dôvod, prečo by diamant rástol iba mesiac a potom nadosmrti škeble rásť prestal – tak je to fajn príbeh. Dokonca som bola schopná odpustiť aj ďalšie nelogickosti v ňom, pretože táto poviedka toho vo mne z celej zbierky zanechala najviac.
7. Jaroslav Mostecký: Sloužím vlasti, kurva!
Jedna z najslabších a nanešťastie pre mňa aj jedna z najdlhších poviedok v zbierke. Obsahuje plno motívov – väzenský tábor, spory medzi väzňami, inteligentní mimozemšťania, cestovanie časom, obrovské mimozemské sršne, sabotáž – ale chýba tomu prepojenie, previazanie prvkov. Strácala som koncentráciu, štýl ma nebavil a túžobne som odpočítavala stránky do konca. V dianí som mala skrátka zmätok, ktorý nevyriešilo ani rozuzlenie. U množstva postáv mi unikal ich význam a niekedy tiež spôsob, akým sa presunuli z miesta na miesto. Napríklad jedna z postáv sa na úteku beznádejne stráca vzadu a zrazu hop! – o stránku ďalej je už naspäť so zvyškom skupinky, čo nikomu nepripadá divné.
8. Anton Stiffel: Cesta do hlubin UI mysli
Krátka, slabá poviedka. Venuje sa téme umelej inteligencie ovládajúcej kozmickú loď s ľudskou posádkou a bojujúcej proti mimozemšťanom. Neprináša nič, čo by sme ohľadom tejto témy už nevideli. Strohé, bez emócií.
9. Vladimír Šlechta: Nájezdníci
Trvalo dlhšie, kým som sa začítala. V jednej fáze ma však naozaj chytila a v akčných scénach som pociťovala napätie (čo v celej zbierke inak nie). Príbeh o vesmírnych stroskotancoch, ktorí od kozmickej stanice ku stanici hľadajú posledných preživších na svete, otvára obrovské množstvo tém, psychológie a možných ložísk emócií. Príbeh mal však opäť slabé, nevypointované zakončenie. Chápem, že dôkladné spracovanie týchto tém by bolo na román, ale aj tak mi dejový oblúk pripadal akýsi pokrivený. Napriek tomu jeden z lepších kusov zbierky.
10. Jiří Walker Procházka: Poslední bitva
Týmto príbehom som sa prehrýzala najťažšie. Epická bitka pri hviezde Betelgeuze bola napísaná tak, že som prvú polovicu poviedky vôbec netušila, o čom je reč. Priveľa nových, autorom zavedených pojmov alebo nových súvislostí pre staré pojmy. Priveľa mimozemšťanov, funkcií, technológií, do ktorých sme vhupli rovnými nohami bez predstavovania. Zo štýlu písania – častokrát vety stojace osamotene v riadku – išla silná snaha o dramatickosť. Mňa však príbeh nechal pocitovo úplne chladnou.
Suma sumárum: Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa.
- Názov: Capricorn 70
- Zostavovateľ: Robert Pilch
- Vydavateľstvo: Brokilon
- Počet strán: 350
- Jazyk: český
- ISBN: 9788074562365
- Dátum vydania: 2015
Napísať odpoveď