Image by Prawny from Pixabay

Po dvojročnej pauze sa s výročným článkom ozývam znova. Prečo po dvojročnej? Mala som v úmysle napísať niečo aj na vlaňajšie deviate narodeniny môjho webu, ale uvedomila som si, že by som sa dosť opakovala. Moja stránka nepodstúpila žiadne podstatné zmeny a to, žiaľ, ani v návštevnosti. Preto upúšťam od každoročného reportu. Ale na desiate narodeniny sa už patrí niečo vyvesiť.

Desať rokov. To je poriadny kus života, najmä ak ide o prvých desať rokov od narodenia. Čo všetko som ja za svojich prvých desať rokov zažila, akými zmenami prešiel môj život… hádam väčšími, ako celý jeho zvyšok. Moja stránka to však má oveľa menej dynamické. Z roka na rok ma stále viac a viac trápi, že jej návštevnosť nijako nestúpa. Hoci… posledného trištvrte roka ani neviem, či nestúpa. Zrušili mi totiž pôvodné štatistiky a ja som sa ešte nedostala k rozchodeniu nových. Ale približne rovnaké množstvo komentárov hovorí za všetko. A keď sme pri komentároch… nedávno ma prekvapilo, že si jeden čitateľ vybral na komentovanie mojej stránky iný server. Je azda náročné pridať komentár priamo sem? Veď na rozdiel od väčšiny iných stránok, ja nepožadujem pred pridaním komentára registráciu a dokonca registráciu na inom serveri, čo ma vie od komentovania naozaj poriadne odradiť. Komentovať bez námahy u mňa môže skutočne každý.

Propagáciu stránky pritom nezanedbávam, hoci ma stojí množstvo času na úkor času, ktorý by som mohla venovať trebárs písaniu. Instagram je však stále neaktívny a ani tak skoro aktívny nebude, keďže na moju veľkú zlosť sa dá ovládať iba z mobilu. A môjmu „chytrému“ mobilu bez akejkoľvek provokácie jedného krásneho dňa po neveľmi dlhej dobe používania odišiel displej. Simku mám teda naspäť v starom, dobrom, odolnom… bezinternetovom. No zaregistrovala som sa na ďalšiu sociálnu sieť – Twitter. Lenže hoci tam aktívne prispievam už niekoľko mesiacov, mám iba troch sledovateľov a čítanosť takmer nulovú. Prekvapuje ma to. Na iných sociálnych sieťach sledovatelia pribúdali aj napriek mojej (takmer) nulovej aktivite. Čo robím zle?

Keďže nemáme štatistiky návštevnosti, môžeme udať len čísla, ktoré stránka sama odkazuje. K dnešnému dňu je tu vrátane tejto 587 publikovaných stránok a 1191 komentárov, z toho 484 mojich. Trend návštevnosti tém sa až do konca zobrazovania štatistík vôbec nezmenil. Čiže na prvom mieste šišky a dekorácie, niekde okolo posledného zase kozmonautika a články sekcie Len tak.

Čo sa tu za tie dva roky zmenilo? Svoju vlastnú sekciu dostali dva romány a to Tristodesať kelvinov a moja vlaňajšia novinka Apokalypsa. Nepribudli však na paneli vľavo. Vďaka stúpajúcemu množstvu mojich kníh som sa totiž rozhodla, že na paneli vľavo budú iba univerzá – aj keď by mali obsahovať len jediný román, ako napríklad Úvod do teórie chaosu. V zóne Nula kelvinov preto máme romány Nula kelvinov a jeho bezprostredné pokračovanie Tristodesať kelvinov, v zóne Padajúcich hviezd sú už dokonca tri kúsky: Príbeh Padajúcich Hviezd, Večnosť omylov a Apokalypsa. Doplnila som aj dvojdielny článok o tom, ako treba odkazy a symboly tohto univerza čítať, pretože u mnohých čitateľov Večnosti omylov (jediného doposiaľ publikovaného románu tohto univerza) zostali nepochopené.

Plány do budúcna sa trochu zdráham spomínať, lebo napokon býva zväčša všetko inak. Ale predsa. Očakávajte postupne sa znižujúce množstvo článkov sekcie Literárne zamyslenia. Tento prastarý seriál bude zmenšovať svoju frekvenciu jednak pre neveľký záujem oň, jednak pre moje ubúdajúce sily na písanie článkov doň. Nie ubúdajúce témy – tých stále nachádzam hromady a hromady, v hlave mám pomaly desiatky zárodkov ďalších článkov o tvorivom písaní. Ale akonáhle si sadnem za počítač, sily ma opustia. Netýka sa to len Literárnych zamyslené, ale vo väčšej či menšej miere všetkých článkov písaných pre túto stránku. Je to následok dlhodobého prepracovania. Kniha Súhvezdia od Andromedy po Žirafu, ktorá sa na tomto prepracovaní výrazne podieľala, je už síce vonku a čoskoro bude vonku aj kelvinovská séria, ďalší vysávač energie, no kým sa energia doplní – ak sa doplní – ešte to potrvá. Neľakajte sa, v dohľadnej budúcnosti mám stále dosť materiálu na minimálne jeden článok za dva týždne ako doteraz. Len tematicky sa to trochu zmení. Čo zatiaľ javí takmer nevyčerpateľné zásoby, to sú náučné články o vesmíre. Zároveň, vďaka možnosti publikovať ich dvojmo, na tomto serveri aj na Sashe.sk, sa ešte stále dokážem aspoň občas dokopať do článku o tvorbe, respektíve prírode. A takisto mám ešte nejakú zásobu článkov o procese vlastnej tvorivosti. Bolo by aj článkov o vyrovnávaní sa s autorským neúspechom, no pre nulový záujem s nimi asi tiež prestanem.

Na záver mi ešte nedá ešte raz nepokrútiť hlavou nad mojou dlhodobo nízkou návštevnosťou. Pre mňa ako čitateľku je napríklad úplne prirodzené, že ak si prečítam knihu českého či slovenského autora, vyhľadám si jeho stránku, ak existuje. Čítam doplňujúce informácie a veľmi ma zaujíma, ako tá kniha vznikala. Naposledy som takto navštívila stránku Vilmy Kadlečkovej. No u čitateľov mojich kníh je tento zvyk, zdá sa, veľmi výnimočný. Doplňujúce informácie ku knihám sú na chvoste návštevnosti, vedú, naopak, témy, o ktorých sa možno dočítať aj na kope iných serverov. Prečo čitateľov neláka jedinečnosť? Ale ako som si všimla, nezáujem o jedinečnosť je problém oveľa širší, nielen blogový…