Šišky – nepravé plody ihličnanov – radím k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji – len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej. Pritom stačí zájsť do aleje, parku, skupinky stromov na sídlisku, nevraviac už o lese, a nájdete zdarma skvelý materiál pre mnohoraké využitie.
Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí. Väčšina šišiek otváraciu schopnosť má a otvára sa, keď obsah vody v nej klesne pod 20 %.
Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Tu je výpis najbežnejších šišiek v našich končinách a ich charakteristík.
Borovica čierna (Pinus nigra)
Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Otvárajúce sa šupiny majú veľkú silu a dokážu okolitý okrasný materiál či podklad zdeformovať.
Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku. V prostredí s premenlivou vlhkosťou je lepšie upevňovať ju drôtom ako tavnou pištoľou.
Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám. Treba postupne zostrihávať jej šupiny a súbežne aj stredové vreteno až na posledných pár poschodí.
Borovica lesná (Pinus sylvestris)
Strom parkov, alejí, ale najmä – ako už názov hovorí – prirodzená drevina lesa. Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami. Je takisto vhodná na výrobu šiškových kvietkov.
Borovica hladká „vejmutovka“ (Pinus strobus)
Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej. Na rozdiel od borovice čiernej z nej môžeme postupným strihaním dostať až štyri kvietky, kým z borovice čiernej či lesnej len po jednom.
Smrek lesný (Picea abies)
Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. V plne roztvorenom stave jej stoja šupiny šikmo vzhľadom na stredovú os.
Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť. Menšie jedince sa dajú použiť v ikebanách.
Smrek strieborný (Picea pungens)
Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje. Pozor však na príliš staré šišky, pretože sa rozpadajú.
Smrek omorikový (Picea omorika)
O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé. Pri plnom otvorení stojí za to nastriekať ich striebornou či zlatou farbou a zavesiť na šnúrku ako samostatné ozdôbky na vianočný stromček.
Smrek biely (Picea glauca)
Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie. Uzavreté šupiny k sebe nedoliehajú.
Smrekovec opadavý (Larix decidua)
Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby. Jednotlivé šišky sú zase ideálne najmä na menšie ikebany a malé vence.
Jedľa (Abies)
Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže táto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Možno použiť šupiny samotné na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou. So šiškou ako celkom však pri stabilnej výzdobe počítať netreba.
Sekvojovec mamutí (Sequioadendron giganteum)
Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí. Vzhľad šišiek je exotický, nepripomína naše dreviny, takže môže byť vďačným spestrením šiškových vencov, adventných vencov, ikebán aj vencov na hroby.
Dúglaska (Pseudotsuga)
Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupín pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov. Pri vencoch je kvôli odstávajúcim podporným šupinám trochu problém pritaviť ju natesno k ostatným šiškám.
Jelša (Alnus)
Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan. Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek. V tomto kontexte je použitie jelše veľmi časté.
Napísať odpoveď