Emblém univerza
Rozhodla som sa spísať zopár všeobecných informácií o mojom najväčšom a najstaršom univerze. Azda pomôžu lepšiemu pochopeniu príbehov v ňom zrodených. Tieto príbehy majú, ako sa ukáže, svoju postupnosť, ale netreba ich chápať ako typickú knižnú sériu. Nejde o klasickú náväznosť. Jednotlivé knihy sú do veľkej miery samostatné. Možno ich čítať poprehadzovane a nie všetky, a aj tak budú pozornému čitateľovi dávať zmysel. Fungujú však tým lepšie, čím viac z nich čitateľ prečíta.
Základné princípy fungovania univerza však po zvážení napokon polopate nevysvetlím (hoci som to roky plánovala), aby som zachovala istú mieru tajomnosti. A chuť čitateľa pátrať po nich sám.
Rozsah
Univerzum Padajúcich Hviezd je skutočne univerzom. Popisuje totiž správanie vesmíru aj v jeho najväčších škálach. Aj pôvod vlákien a stien z nadkôp galaxií spadá do teórií fungovania univerza.
V deji sa však nevyberieme tak ďaleko… alebo áno, no iba na jedno miesto. V prvých dvoch hlavných knihách univerza si totiž dej odskakuje na Bielu planétu, ktorá je vzhľadom na relativistické javy pri prenose tam a späť od Zeme extrémne vzdialená. V ďalších dvoch alternatívach sa dianie obmedzuje „iba“ na slnečnú sústavu.
Časové rozpätie
Obdobie, v ktorom sa jednotlivé príbehy univerza odohrávajú, je tiež veľmi pestré. Trvá zhruba tisíc rokov, od počiatku 16. storočia, po prvú polovicu 26. storočia. Každá z hlavných alternatív sa odohráva v inom storočí. Prvé dve z nich, ktoré sú už aj zapísané, však v storočiach nám dobre známych a idúcich tesne po sebe – v 20. (Príbeh Padajúcich Hviezd) a v 21. (Večnosť omylov).
Vzťah k iným mojim univerzám
Ak by bolo univerzum Padajúcich Hviezd skutočné, potom niektoré z iných mojich diel skutočné byť nemôžu. Je nekonzistentné s univerzami
- Druhej planéty, pretože nerešpektuje théta žiarenie a Towsendovu chorobu
- Úvodu do teórie chaosu, pretože jeho svet je determinovaný a existenciu paralelných svetov, tak ako sú popisované v tomto románe, vylučuje
- Čiernej diery, pretože tá budúcnosť v 22. storočí a neskôr popisuje inak ako dva z románov univerza Padajúcich Hviezd.
Naopak, je konzistentný s mojím druhým najväčším univerzom Nula kelvinov. V ich zákonitostiach sú podobnosti, aj keď Nula kelvinov pracuje na iných princípoch. Majú však niektoré príbuzné myšlienky.
Svet Padajúcich Hviezd je, možno prekvapivo, konzistentný aj s mojím fantasy svetom Narsenom, ktorý s výnimkou jedinej poviedky zatiaľ existuje iba v mojej hlave.
Vek a dejiny
Univerzum Padajúcich Hviezd nesie v sebe čriepky poprepájaných príbehov, ktoré vznikali dávno pred dokončením prvého rukopisu o ňom, dávno pred vymyslením prvého románu z tohto vesmíru, dávno predtým, než toto univerzum dostalo svoje meno.
Prvé črepiny príbehov tohto sveta jasne dochované v mojej pamäti pochádzajú približne z roku 1993. Objavili sa tam prvé dve z troch archetypálnych postáv tohto univerza (Mladší muž a Žena – vysvetlenie v ďalšom dieli). K pochopeniu, že sem skutočne patria, však došlo až niekedy v rokoch 2004 – 2005. O ceste tohto pochopenia som dokonca napísala osobitný, nepublikovateľný príbeh. Je však dosť možné, že korene univerza siahajú ešte pred rok 1993.
K ďalšiemu rozvoju univerza došlo koncom zimy a na jar roku 1996. Vznikol ucelený súbor deja, ktorý bol k celku pričlenený opäť až niekedy v rokoch 2004 – 2005.
Napriek tomu všetkému som dlho považovala za prvopočiatok vzniku univerza dátum 1. február 2003, kedy sa odohrala jeho najinšpirujúcejšia udalosť. Udalosť, po ktorej dostalo meno, ktorá bola taká výrazná v porovnané s ostatnými motívmi, že ich úplne zatienila. Dlho som sa domnievala, že až havária raketoplánu Columbia naštartovala tvorbu tohto sveta – dokonca aj napriek tomu, že prvé scény z románu Príbeh Padajúcich Hviezd ku mne prišli ešte pred touto haváriou.
Bezprostredne po havárii sa do konca apríla roku 2003 zrodila – stále len v mojej hlave – prvá ucelená verzia prvého sci-fi diela z tohto sveta. Predošlé epizódky priznané do univerza až neskôr mi v tom čase pripadali ako fantasy.
Rok 2004 rozvrhol univerzum do podoby, v ktorej ho poznáme dnes. Prvýkrát som zistila, že v ňom existujú štyri ústredné príbehy a množstvo vedľajších. Do konca roku 2005 počítalo univerzum Padajúcich Hviezd už deväť námetov na román v celkovo trinástich verziách. Do konca roku 2007 bolo z týchto verzií podrobne premyslených štyri a zapísané dve. V roku 2009 pribudla tretia. Od tejto doby začala tvorba univerza upadať a po roku 2013 úplne ustala. K jej znovuotvoreniu a ďalšiemu rozmachu došlo až od roku 2018. K dnešnému dňu počíta šestnásť rozličných románových verzií svojho základného príbehu, z ktorých zapísané sú zatiaľ štyri. Čo je príznačné, pretože…
Spoločné prvky
Jeden príbeh rozprávaný v rozličných obmenách. Aj takto sa dá, veľmi zjednodušene, charakterizovať toto univerzum. Prečo existujú variácie toho istého? V niektorých knihách (presnejšie v dvoch) to bude vysvetlené. Ďalšie fungujú cez náznaky, tušenia a mystériá.
Aby som však nebola iba náznaková a mysteriózna, tu sú polopate vypísané znaky, ktoré majú všetky tieto príbehy spoločné:
Čísla
V románoch zo sveta Padajúcich Hviezd sa vyskytujú rozličné druhy symboliky, ktorým príbehy ukazujú jeden na druhý, na ich spoločný pôvod, ako aj na realitu, ktorá bola ich inšpiráciou.
Základným symbolom sú čísla. Pre toto univerzum je magické číslo štyri v tvare tri plus jedna. Neustále, román od románu, verzia od verzie, sa stretávame s prvkami, z ktorých tri sú rovnocenné a jeden iný, výnimočný. Odráža sa to aj v základnom počte hlavných príbehov univerza. Tie sú štyri, z ktorých tri nie sú úplne samostatné, kým štvrtý a najlepší, ktorý z nich bude napísaný až ako posledný, samostatný je.
Tieto základné príbehy som spočiatku označovala ako
- alternatíva A, dnes známa ako Príbeh Padajúcich Hviezd, zapísaná v troch dejovo odlišných verziách
- alternatíva B, dnes známa ako Večnosť omylov, zapísaná v jednej verzii (3+1!)
- alternatíva C, nezapísaná, zapísaný je však jej prequel
- alternatíva D (hlavná), nezapísaná
Tieto štyri alternatívy nie sú vzájomnými pokračovaniami. Rozvíjajú síce jednu a tú istú myšlienku a postupne v nej pritvrdzujú a vyhrocujú. Preto je pre mňa nutné napísať ich v tomto poradí, aby som pri písaní každého ďalšieho príbehu využila zručnosti z toho predchádzajúceho (a tiež z kníh písaných medzi nimi). Nie je však nutné ich v tomto poradí čítať. Napokon, dosť v nich skáčeme v čase. Dve z týchto alternatív sú (zatiaľ) jedinečnými príbehmi, dve však majú mať pokračovania, jeden z nich dokonca aj prequel. Tieto pokračovania sú už klasickými pokračovaniami, aké poznáme z iných knižných sérií – normálna časová následnosť, rovnaké postavy (ak prežijú). Celú rozvetvenú sieť všetkých plánovaných románov som nazvala krížovou sériou. Vzťahy medzi nimi objasňuje táto schéma:
Doposiaľ (jeseň 2023) som napísala príbehy A, B1 a C1.
Je zaujímavé, že nijaký z hlavnej štvorice neobjasní fungovanie univerza polopate. Čitateľ by si ho mal poskladať po prečítaní celej štvorice. Na princípy fungovania tohto vesmíru však postavy viac-menej prídu a čitateľovi ho odhalia v druhom pokračovaní alternatívy B a v prequeli alternatívy C.
Každý z týchto príbehov obsahuje nadpočet výskytu čísla štyri, podľa možností v tvare tri + jeden. Iste, knihy obsahujú aj iné čísla, ktoré si logika príbehu vyžaduje. Ak však môže mať niečo spomenuté v týchto románoch ľubovoľný počet, väčšinou je to tri + jeden. Vysoké čísla sú tiež nejako upravené o konštantu štyri.
Tri a jeden sa však nevyskytuje len v konkrétnych prípadoch z deja. Sú obsiahnuté už v ich základnej stavbe. 75 % z týchto kníh (tri štvrtiny) sú fikcia. 25 % z týchto kníh (jedna štvrtina) je realita.
Ďalšie magické čísla opakovane sa vyskytujúce v týchto príbehoch a nesúce nejaký symbolický význam, sú 7, 8, 9, 11, 40 (približne), 107, 113 a ich vzájomné násobky. Veľký význam majú aj roky 1964 a 2003 a ich okrúhle výročia.
Farby
Patrí sem aj symbolika farieb. Vo všetkých príbehoch sa možno stretnúť s tým, že
- farba dobra je žiarivo biela, biele svetlo
- farba zla je sivá, ktorú možno chápať ako bielu zbavenú svetla
Farba dobra, žiariaca biela, je rozložená na tri základné farebné svetlá. Žiarivo biela farba pripadá alternatíve D. Každá z jej základných farieb jednému z príbehov A, B, C. Znamená to, že podobne ako magické číslo, aj táto farba sa v príbehu nadmerne vyskytuje. Dej je vedený tak, aby sa v ňom vyskytoval nadbytok predmetov a javov, pre ktoré je daná farba typická. Navyše sú ňou zafarbené aj ďalšie prvky, pravda, ak to neodporuje logike deja. Napríklad ak raz boli skafandre astronautov v amerických raketoplánoch oranžové, budú oranžové v každej alternatíve, v ktorej sa vyskytnú. Ak však môže byť niečo spomínané v knihe ľubovoľnej farby, je to vždy farby prislúchajúcej danému príbehu.
V prípade Príbehu Padajúcich Hviezd je touto farbou modrá. Skúsite napísať, aká farba pripadá románu Večnosť omylov?
Napísať odpoveď