Image by Augusto Ordóñez from Pixabay
Dnes sfukujem symbolickú dvadsiatu sviečku na wikitorte, keby som nejakú mala. Fyzicky som už vo veku, kedy by som si mala povedať: joj, kiežby som mala aj reálne dvadsať. Alebo nie? Keď som totiž v roku 2007 dosiahla fyzicky dvadsať rokov, zažila som náhly prepad svojho telesného aj duševného zdravia. A už v tomto veku, áno, len rok a štvrť od registrácie na Wikipédii, začal proces môjho wikivyhorenia. Práve pár dní po mojich dvadsiatych narodeninách som zistila, že moja wikipráca je zneužívaná a iní za ňu čerpajú výhody, ktoré by mali náležať mne. A tak, hoci boli nasledujúce dva roky pre mňa mojím vrcholovým wikivekom, v skutočnosti ten rozklad, podrobnejšie popísaný v tomto článku, vo mne už prebiehal.
Navzdory tomu som ešte dlho, predlho potom považovala svoje články napísané v rokoch 2008 a 2009 za mnou samou neprekonateľné. Ešte dlho-predlho mi všetka wikiaktivita po 22. roku života pripadala ako púhe wikiživorenie, skapínanie a dozvuky. Len s blížením sa mojej wikidvadsiatky som si uvedomila, že istým spôsobom to prestáva platiť. A potvrdzujú to aj čísla. Áno, môj ročný graf príspevkov ukazuje v prvých štyroch rokoch obrovskú aktivitu a potom neopísateľnú slabotu. Lenže naveľa, naveľa, po celej dekáde, sa v roku 2020 (14. wikirokoch) táto neutešená krivka láme a počet mojich príspevkov z roka na rok pozvoľna stúpa. Vyvrcholí v roku 2024, kedy som mala za rok 1009 príspevkov, čo je môj najvyšší počet od vrcholového roku 2009!
Hurá, Eryn je späť? Prekonala konečne tú obrovskú dlhodobú krízu? Nie, realita žiaľ, opäť nie je nezištne ružová. Ak si preklepnete moje úpravy za rok 2024, veľkú časť z nich tvorí zdrojovanie mojich starých článkov o súhvezdiach a ich objektoch mojou, vtedy novovydanou knihou Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Toto som v súvislosti s nátlakom na zdrojovanie, ktorý na mňa redaktori vyvíjali, plánovala urobiť už veľmi, veľmi dlho. Ale kniha vychádzala tiež veľmi, veľmi dlho, o čom som spísala veľmi, veľmi podrobné články. V rukách čitateľov sa tak ocitla až začiatkom roka 2024, čo je presne rok môjho zdrojovania. Je síce pravda, že keď už som mala článok rozeditovaný, okrem zdroja som v ňom opravila aj nejakú tú drobnosť, aby nerobil zlé meno knihe, z ktorej (ranej verzie) pochádza. Ale žiadne texty som už do týchto článkov nepridávala, zostalo to hlavne o – podľa mňa neveľmi užitočnom – zdrojovaní. A po jeho skončení vidíme pre rok 2025 zase prepad v počte editov.
Kvantita však nie je kvalita, všakže. A nepopieram, že v posledných rokoch som sa na wiki opäť rozpísala. Mala som napríklad obdobie, kedy som s chuťou písala o knihách a postavách, prevažne fantasy žánru, potom som zase venovala veľa pozornosti Černobyľu, pomedzi to dopĺňam a aktualizujem kozmonautické témy a najnovšie sa vrhám do slnečnej sústavy. Keď ma počiatkom roku 2010 chytila tá strašná wikikríza, mala som v úmysle po úspešnom dopracovaní Saturna medzi Najlepšie články to isté spraviť aj s Jupiterom. A práve keď som chcela pôvodný článok prekopať a rozšíriť, s údivom som zistila, že to nejde, že ma milovaná wiki nebaví. Mimochodom, vtedy sa ešte o syndróme vyhorenia nehovorilo, takže som nechápala, čo sa deje. No ale teraz, v poslednej dobe, hľa! Po desivých šestnástich rokoch (!!!) som s Jupiterom nadviazala tam, kde som skončila. Čo-to som na ňom síce porobila aj počas tých šestnástich rokoch, dotlačila som ho k Dobrému článku, ale povedzme si úprimne, zvlášť podľa dnešných kritérií to bol Dobrý článok neveľkej kvality. Teraz je to už ale skutočne dôstojný Dobrý článok, lepší než súčasný Saturn. Pred šestnástimi rokmi by hladko prešiel hlasovaním na Najlepší článok a ja dúfam, že ním prejde aj teraz, ale s nomináciou ešte čakám. Mám totiž ďalšie nápady, ako ho dokŕmiť zdrojmi a informáciami.
V poslednom roku som si aj vďaka wiki uvedomila, že hoci by som to nenazvala vzletne prekonanou krízou, písania populárno-náučných textov ma znova baví. Mám dobrý pocit, keď sú informácie pekne usporiadané, vytvárajú hladký plynulý text, keď dávajú zmysel a keď je ich čo najviac. A k tomu krásne, ideálne nové, neotrepané obrázky… nádhera. Nevytriaslo to zo mňa napokon ani len písanie Súhvezdí. Lenže stále som nevyriešila obrovský problém: moje písanie nemá vôbec žiadne využitie!
Tu mi nedá neposťažovať sa na tom, ako o vyhorení píšu iní. Všade narážam len na samé kecy, že vyhoreniu sa dá predchádzať odpočinkom, blízkymi ľuďmi a záľubami. Lenže v rozpore s tým články niekedy priznávajú, že vyhorenie nevzniká len z neprimeranej pracovnej záťaže, ale aj z toho, keď za ňu nedostávame uznanie. A toto je problém, s ktorým žiadny motivačný článok nepracuje. S tým, čo robiť s nedostatkom uznania. Odpočinok nedostatok uznania nelieči. Ani koníčky. A blízkych ľudí si človek zase z prsta nevycucá. To, že naša práca nemá zmysel, naozaj nie je niečo, nad čím stačí mávnuť rukou. To je problém, ktorý nemá riešenie, ani sa nerieši sám, ako vidíme na mojich tragických dvadsiatich rokoch (čo je cca polovica produktívneho života!), a ak niečo, tak sa len zhoršuje. Áno, mám na mysli AI, ktorá je nám, autorom náučných textov, obrovskou konkurenciou. Kým predtým som sa mohla utešovať tým, že ľudí píšucich náučné texty z chuti je extrémne málo, takže určite si nejaké uplatnenie nájdeme (nie, nenašli sme si ho ani vtedy), teraz vidím, že je to už úplne v háji. A práve teraz, keď som si uvedomila, že písať náučné texty je niečo, čo naozaj chcem. A viem! Súhvezdia ma poučili a dnes už dokážem predchádzať mnohým chybám, ktoré ma kedysi zbytočne ničili.
Zároveň som za tých dvadsať rokov preukázala stabilitu a vytrvalosť. Škoda pre všetkých, ktorí sa už pred 18, 19 rokmi nenamotali na moje portály Kozmonautika a Slnečná sústava. Mohli byť spokojní, ja by som ich neopustila, o zaujímavosti, obrázky a články týždňa a o nové články by neprišli. A ak by bola návštevnosť vyššia, bola by som ešte aktívnejšia. Lebo trýzeň z toho, že si to všetko píšem vlastne len sama pre seba, sa prekonáva ťažko. Aj horkosť z toho, že na iné nové blogy, profily a kanály sa veľmi rýchlo namotáva obrovské množstvo divákov, ktorí sú potom sklamaní, keď to prelietavého tvorcu za chvíľu prestane baviť. Prečo práve ja, ten najmenej prelietavý človek, akého poznám, nedostáva nijaký záujem (nielen) o svoju prácu? Perlička: Nikdy v živote som nedostala ani nijakú ponuku na trvalý pracovný pomer. Na všetky svoje pozície som sa musela doslova natlačiť sama.
Jedno je ale isté. Nie je to dobou, na ktorú sa dnes s chuťou každý vyhovára. Tento problém existoval už pred 20 rokmi, kedy o AI chyrovali ešte len čitatelia sci-fi a prvé sociálne siete boli ešte iba v plienkach.
A s týmto súvisí aj moje nové wikinarodeninové prianie. Na desiate narodeniny som si želala nového spoluredaktora. Dnes toto želanie už zmysel nemá. Stále by som si ho priala, ale skupina redaktorov vytvorila takpovediac nepriepustné sito, cez ktoré neprejde prakticky žiadny článok od nováčika. Každý by ihneď zmazali. Búrim sa proti tomu, rozčuľujem, diskutujem, občas dosiahnem mikrovíťazstvo a článok zachránim, ale systém odrádzajúci nováčikov sa nemení. Tak si skúsim priať niečo iné: aby moja záľuba v písaní náučnej literatúry raz našla nejaké poriadne uplatnenie. Aby som sa jej mohla konečne venovať s pocitom zmysluplnosti. Aby prišlo ocenenie, slovné a aj finančné, lebo účty sa samé nezaplatia, všakže. Lebo ani v beletrii, ani v náučnej literatúre mi princíp „písania si pre seba“ nedáva žiadny zmysel…
A ak by niekto dospel k záveru, že dvadsať rokov práce už stačí aj na nejakú finančnú odmenu, môže ma podporiť prostredníctvom stránky ko-fi.com.
Napísať odpoveď