Obrázok od
V mojej dávnej otázke, čo stojí za nepribúdaním nových redaktorov na Wikipédiu (nielen) z môjho odboru, začínam mať čím ďalej, tým viac jasno. Je to už spomínaný diametrálne odlišný prístup k nováčikom kedysi a dnes. Aby sme ale zase starším redaktorom úplne nekrivdili, takýto prístup nemajú len k úplným nováčikom. Majú ho k všetkým článkom bez ohľadu na ich autora, ktoré už od svojho založenia dobre že neaspirujú na Dobrý článok.
Stručne a jasne: články musia byť už po prvom edite oveľa lepšie než kedysi.
A konkrétnejšie: Najväčší nátlak sa kladie na uvádzanie zdrojov.
Zdroje. Vec, ktorá mi bola pri písaní odjakživa tŕňom v oku. Hlavne keď som bola na vrchole svojich vedomostí (v prvých troch rokoch práce na Wikipédií) a veľa ráz som písala z hlavy. Nevidela som na tom nič zlé. Aspoň nehrozilo copyvio. A vkladanie zdrojov v správnom tvare je únavné a nudné. U dobrovoľníckych projektov je únavnosť a nuda účastníkov veľkým nebezpečím. Dokonca som sa nechala na chate s iným Wikipédistom počuť (či skôr prečítať), že ak sa na zdrojoch začne bazírovať tak strašne ako v tej dobe na českej Wikipédii, odchádzam.
Áno, áno, už vidím vaše námietky. Samozrejme si dobre uvedomujem, na čo zdroje sú. Pokojne a pokrytecky priznávam, že ak sa ja snažím načerpať nejaké hodnoverné informácie z Wikipédií, používam vyslovene tie s riadkovými referenciami. A ešte aj pri tých si radšej kliknem rovno na danú stránku, aby som sa uistila, že nenastala chyba pri ich prepise či vinou vandala.
Lenže ja Wikipédiu nepoužívam len na hľadanie „zaručene pravdivých“ rozumov. Na to aj tak väčšinou mávam – bez urážky – iné zdroje. Mnohokrát ale používam Wikipédiu ako úvod do nejakej problematiky alebo na rýchle nájdenie infa do mojej beletrie, v ktorej nemusí byť všetko tak príšerne desivo správne. Teda, podľa mňa by malo, ale väčšina čitateľov je zjavne iného názoru. A to, musím sa priznať, využívam. Vidiac spokojné recenzie, neutápam sa fanaticky v rešeršiach. A v takomto prípade mi je úplne fuk, že sa článok neutápa v zdrojoch. Ba text bez riadkových referencií sa aj omnoho lepšie číta.
Nepresvedčilo vás to? Nečudo. Tak skúsme inak. Zdroj je síce pekná vec, no zďaleka to neznamená, že čo je neozdrojované, je automaticky nezmysel a nedá sa to použiť na nič. A neprítomnosť zdroju tiež neznamená, že autor si text vymýšľal. Niektoré svoje vlastné wikitexty paradoxne nemôžem odzdrojovať práve preto, že tých zdrojov bolo priveľa a len dva-tri z nich sa v článku nepoužili. Narážam na pasáže z mojej knihy Súhvezdia od Andromédy po Žirafu. Knihy, ktorej starším a okresaným obsahom som Wikipédiu kŕmila od svojej registrácie až dodnes. Trinásť a pol roka! A tak nečudo, že ma rozčertilo, keď práve teraz, keď je tá kniha lepšia, správnejšia a hodnovernejšia než kedykoľvek predtým, teraz moje kopírovanie obsahu z nej do wiki začalo redaktorom vadiť! Obliepajú mi články aj diskusné stránky nálepkami Bez zdroja. Samozrejme, nielen mne – aj iné novovzniknuté články bez zdrojov v súčasnosti dávajú až na urgentnú úpravu.
Viete, s požadovaním zdrojov by som nemala až taký problém, ak by sa k tomu pristupovalo s absolútnou rovnosťou. Lenže články založené v minulosti bez zdroja mnohokrát nikto výstražnými nálepkami nezohyzdil. A ak ja niečo z duše neznášam, tak je to dvojaký meter. Prečo by som ja mala trpieť a strachovať sa o vymazanie mojej práce či aspoň o jej zdiskreditovanie v očiach čitateľa (lebo si myslím, že šablóna „Bez zdroja“ sa množstvom ľudí prekladá ako „ z tohto tu neverte ani slovo“) a to len a len preto, že som ten článok nenapísala o desaťročie skôr? Kam sme sa to dostali, keď neplatí, že lepšie neskôr ako nikdy?
Druhým dvojakým metrom je taký rozdielny prístup k článkom technicky novým a článkom technicky starým. Pričom článok technicky starší môže mať častokrát prakticky nulový obsah. Nehnevajte sa, ale článok typu „AB Ceti je premenná hviezda v súhvezdí Veľryby“ nehovorí nič, čo by sme sa nedozvedeli už z názvu. Rozšírenie takéhoto článku bez zdrojov sa ale neposudzuje ani zďaleka tak prísne ako založenie nového takéhoto článku bez zdrojov. A založiť článok v tvare jedna veta, nič viac? To už je dnes na Wikipédii nemožné. Kto chce zakladať takéto články, má smolu. Mal prísť pred tuctom rokov. Teraz je už Wikipédia pre ne uzavretá. Uzavretá neformálne, čo bolí oveľa viac než keby ju uzavrelo nejaké novovzniknuté pravidlo. Niežeby sa pravidlá v tomto smere nejako výrazne zmenili, ale kedysi skrátka na ich dodržiavaní nikto ani zďaleka tak nebazíroval.
Áno, viem aj prečo. Bola iná situácia. V roku 2006 bolo na Wikipédii tak málo článkov a takej zlej priemernej kvality, že sa skúsení redaktori tešili obsahu od nováčikov – prakticky akémukoľvek. Už vtedy sa delili na inkluzionistov a delecionistov, ale trúfam si tvrdiť, že vtedajší delecionisti boli asi takí tvrdí než dnešní inkluzionisti. No ako na Wiki pribudlo kvality aj kvantity článkov, zrazu si môžeme vyberať. Pôvodné Najlepšie články sú denominované. A nové články majú podstatne nižšie šance na prežitie.
Lenže s vaničkou sa tak vylieva aj dieťa. S vymazaným neupraveným článkom sa neraz vylieva aj jeho autor, ktorý by sa mohol časom vypracovať. A ten článok, keď už sme pritom, tiež.
Dnešná situácia je možno začarovaným kruhom. Tých pár aktívnych dnešných redaktorov je vyčerpaných z toľkej wikipráce, vyhorených po toľkých vysvetľovaniach od nuly, že nováčikom nevrlo hodia na diskusnú stránku výstražné šablóny a viac sa s nimi nepárajú. Lenže pri takomto prístupe sa nováčikovia väčšinou vyľakajú. Už sem viac nepáchnu, a hŕstka redaktorov zrodená v lepších časoch bude čoraz prepracovanejšia a nevrlejšia. Je to len moja hypotéza, no verím jej. Veď ak tým redaktori dokážu aj po toľkých rokoch pomalého prituhovania takto znechutiť mňa, čo potom nejaké wikibatoľa?
Čože? Že kto to myslí s prispievaním na wiki vážne, má si preštudovať návody a tvoriť od začiatku slušné články? Ale keď som ja objavovala Wikipédiu, dlho som netušila ani kde je sever. Možno je to iné u ľudí, čo sú dlhoročnými čitateľmi Wikipédie a už dostali články tak nejako do oka. Ja som ale bola čitateľom asi minútu predtým než som sa stala editorom. A o nejakom wikikóde sa mi ani nesnívalo. Možno sú už dnešné deti v tomto iné. Možno ich učia html už v škôlke a kto dnes neovláda základy tvorby webstránok, musel prežiť detstvo v jaskyni. Ale to sú všetko len domnienky. Zato sú tu dva neotrasiteľné fakty: ja som začínala cez tvorbu článku, ktorý by bol dnes najneskôr do dvoch týždňov zmazaný, a ja som vďaka jeho nezmazaniu a nevýstrahám zostala aktívnou editorkou dodnes.
Lenže vo svetle toho, čo sa na wiki deje dnes, začínam znova pochybovať o tom, či zostanem (až takou) aktívnou redaktorkou. Áno, slovo o odchode, ktoré som dala, som nenaplnila, hoci teror s vyžadovaním zdrojov je už azda horší než bol kedysi na českej wiki. Bola som žabou v pomaly sa variacej vode. A ako sa tá voda nenápadne hriala, prispôsobovala som sa jej. Už aj ja spontánne zdrojujem čoraz viac než inokedy.
Ale môj odjakživa hlavný zdroj, knihu o súhvezdiach, je nemožné citovať, kým ešte nevyšla. A je abnormálne pracné pravdivo citovať jej zdroje. To radšej počkám na oficiálne vydanie Súhvezdí. A ako poznám vydávacie procesy, to sa ešte načakáme…
Napísať odpoveď