header image

 
 

Ako si poradiť s autorským neúspechom 1

Bez klišé nefungujúcich motivačných drístov. To je úplne prvá vec, ktorú k tejto téme musím napísať. Je zjavné, že motivačnú literatúru neznášam. Ak ju neznášate tiež, no potrebujete pomoc, asi ste na správnej adrese.

Hneď druhá vec, ktorú k tejto téme musím napísať, je, že tento seriál píšem zásadne len krátko potom, ako zažijem nejaký autorský neúspech. A že je ich dosť! Áno, aj s mojím počtom vydaných titulov. Robím tak preto, aby som vnímala vaše pocity z neúspechu čo najautentickejšie a najintenzívnejšie, aby som skúšala účinnosť vlastných postupov na sebe, aby som vám nič netvrdila cez ružové okuliare úspechu. Ďalšia vec, ktorá ma na motivačnej literatúre neskutočne štve, je totiž tá, že jej autori akosi zabudli, aké je to cítiť sa neúspešný.

Tento seriál je určený všetkým autorom, či už začínajúcim alebo pokročilým, ktorí majú pocit, že ich snaha nie je dosť oceňovaná druhými. Trápi ich nedostatočný počet komentujúcich, nedostatočné množstvo pozitívnych reakcií, neumiestňovanie sa v literárnych súťažiach, nezáujem vydavateľov a keď sa aj zadarí a čosi vyhrajú či vydajú, roztrhanie v zuboch kritikov. Pre tých, čo nemajú očakávaný výsledok, hoci netušia, čo viac by ešte mohli urobiť… a či majú vôbec ešte niečo robiť a nehodiť radšej celé písanie za hlavu.

Budem vychádzať z predpokladu, že písanie pre vás nie je len kratochvíľou, že nepíšete len pre seba, ale chcete osloviť čo najširšie publikum. A že ste pre to schopní a ochotní na sebe pracovať. Veľa pracovať. No vašu vôľu podlamujú temné chvíľky neúspechu, pocity zmaru, zbytočnej snahy, sklamaných očakávaní a vôbec, nulového posunu.

Znova zdôrazňujem, moje dielko je nie to, čo si bežne predstavíme pod motivačnou literatúrou. Nenájdete tu bežné motivačné nepravdy a už vôbec nie tú najväčšiu: že máte celý svet vo svojich rukách. Nemáte. Zapamätajte si, že akýkoľvek úspech je súčinnosťou práce a zároveň šťastnej náhody. Nalistujte si verný a podrobný životopis ktoréhokoľvek ikonicky známeho a úspešného človeka. Albert Einstein? Michalengelo Buonarotti? Madam Curie? J. K. Rowlingová? Za každým z nich stálo náhodné stretnutie s tým správnym človekom. Človekom, ktorého si už povrchné dejiny nepamätajú, ktorý je v porovnaní s nimi oveľa menej významný, no v danom momente, keď boli títo ľudia slabí a neznámi, im táto mocná osoba poskytla kľúčovú pomoc. Isteže dreli, makali, pracovali, ale bez toho kľúčového človiečika či ľudí by všetka ich snaha, práca a nadanie ostali zabudnuté. A mám pre vás zlú správu: Takéhoto človeka si nemôžete od vesmíru nijako nárokovať. Ak máte smolu a nestretnete ho, môžete sa od práce a pozitívneho myslenia hoci aj roztrhnúť. Neuspejete.

Nie, nie, toto nemá byť demotivačný seriál. Len chcem, aby sme si vyjasnili, že nesľubujem zázraky a záruky. No dobrá správa je, že čím dlhšie a viditeľnejšie na sebe pracujete, tým je väčšia šanca, že na svojho pomocníka na ceste hore napokon narazíte. Nikdy to nebude stopercentná istota, ale stúpa, ak sa nevzdáte. A o tomto bude tento seriál. O tom, ako to nevzdať.

 

Neúspech je normálny, úspech divný

Všimnite si, ako sa motivačné príručky vyhýbajú slovku neúspech. Ak aj náhodou pripustia, že po dodržaní ich odporúčaní neuspejete, máte to vyskúšať znova a vtedy je podľa nich garancia úspechu stopercentná. To len parafrázujem, ale podstata je takáto. Pre prípad opakovaného neúspechu nie sú nijako zabezpečení. Žiadny plán B, ani C, nedajbože D. Ani slovko o dopade opakovaných neúspechov na vašu psychiku. Akoby opakovaný neúspech neexistoval.

V skutočnosti je to presne naopak.

Život je samý neúspech. Ten môj určite. Takmer všetko nové, čo som kedy vyskúšala, zlyhalo. Väčšinou to zlyhalo aj pri druhom, treťom, x-tom pokuse. Dokonca aj keď sa mi občas niečo podarilo, pri opakovaných pokusoch nebol úspech ani zďaleka samozrejmosť. Môj život je vo všetkých oblastiach rad bezpočtu neúspechov. Hektolitre potu, trpezlivosti, energie a námahy vyliate do prázdna. Z niektorých neúspechov vznikli aspoň skúsenosti a poučenia, ktoré pomohli pri dosahovaní iných cieľov, ale na množstve neúspechov nebolo pozitívne zhola nič. Isteže mi to nepripadá fér. Isteže som mala obrovské problémy sa s tým zmieriť. Ale keď skrátka niečo veľmi chcete a nikto iný vám to nezabezpečí, akú máte inú možnosť, než to skúšať znova a znova do zblbnutia? Alebo do dosiahnutia štatisticky nepravdepodobného úspechu?

Niekto si myslí, že vydanie štyroch kníh je ohromujúci úspech. Keď si však uvedomíme, že je sú to štyri knihy zo zhruba desiatich, ktoré som napísala, už to tak super nevyzerá. A keď si uvedomíme, že aj tých desať dokončených je len nejaká polovica zo všetkých kníh, ktoré som kedy začala písať, pôsobí to ešte horšie. Pridajme si k tomu vydané štyri zo štrnástich dokončených poviedok či noviel. Dobre, formálne ich vyšlo šesť, ale tri z tých poviedok vyšli v publikáciách, ktoré nezoženiete, ani keby ste veľmi chceli. Ale aj šesť poviedok a štyri dlhšie knihy sú dohromady stále iba vrcholom ľadovca všetkej mojej prózy, ktorú som chcela vydať a nepodarilo sa. A ani tie úspešné neboli úspešné na prvý pokus. Spravidla ani na druhý, tretí, n-tý. Každá vydaná kniha má za sebou x odmietnutí vydavateľmi a zlé hodnotenia pred aj po publikovaní.

Nepíšem to preto, že by som sa sťažovala. Píšem to preto, lebo ma prekvapuje, ako každý vidí len trblietavé úspechy a ani vo sne mu nenapadne, že za nimi stoja kvantá zmaru. Neúspech je v našej spoločnosti tabu, a to je tiež jeden z dôvodov, prečo autorov až tak traumatizuje. Nazdávajú sa, že je to niečo ojedinelé, čo postihuje len naozaj zlých. Nie je to tak. Ak chcete uspieť, musíte vystavať celú pyramídu neúspechov, na ktorej vrchole, áno, iba na tom ostrom špici, možno bude nejaký ten úspech.

Nezáleží na tom, ako sa snažíte. Ako tvrdo pracujete. Skrátka to tak je.

Neúspechy sú bežné, normálne, samozrejmé, každodenné. Úspech je v porovnaní s nimi abnormalita, zriedkavá vzácnosť. Ak toto vnútorne prijmete, urobili ste prvý krok k tomu, aby vás neúspechy boleli aspoň o kúsoček menej.

Stále nie ste presvedčení? Tak ešte jeden fakt. Mať úspech hneď na začiatku je dokonca nežiaduce. Prečo? Pretože iní autori vedia, ako to chodí, že za vydaním prvej knihy na náklady vydavateľstva stoja roky až desaťročia driny. Ak sa vám to nejakým zázrakom podarí na prvý šup, hneď si vyslúžite špekulácie o rodinných či posteľných zväzkoch s vydavateľom. Druhá vec je, že za podobnými zázrakmi väčšinou nestojí ani tak genialita autora, ako skôr závažný nedostatok konkurencie, súdnosti redaktora, alebo kvantum roboty, ktorého výsledkom bolo prepísanie pôvodného rukopisu autora v podstate od prvej do poslednej vety (čím nechcem povedať, že takéto faktory neposunú k vydaniu aj skúsenejších autorov). Takýto „úspech“ sa navyše pravdepodobne zvrtne na čitateľský neúspech – zlá kniha mnohých čitateľov tak odradí, že ak sa aj časom vypracujete a zlepšíte, už s vami nebudú chcieť mať nič dočinenia. Len tí blahosklonnejší a skúsenejší, prihliadajúci na váš nízky vek, ak ho máte, budú dúfať vo váš autorský vývoj. Aj tí však môžu niekoľko vašich nasledujúcich kníh radšej preskočiť, ak majú pocit, že toho vývoja ešte budete potrebovať poriadne veľa.

Azda sa zhodneme, že za takúto cenu „úspech“ vydanej knihy radšej nie. Čím nechcem, nedajbože, povedať, že máte pri prvých pokusoch úspech sabotovať. Aj keď sa budete snažiť zo všetkých síl, na 99,9 % s prvou verziou prvej beletrie aj tak nijako neuspejete.

A o krokoch, ako predchádzať zbytočným neúspechom a ako zareagovať na tie, čo sa nevyhnutne dostavia, si povieme v nasledujúcich dieloch.

Nasledujúca kapitola

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentár: 1     Upozornenia: 0

Autor Martin Pi jan 6th 2023 at 10:17 pm  

Tak už mám vydanú jednu šestinu, či dokonca štvrtinu, z počtu vydaných poviedok etablovanej autorky . :-)
Akurát mám v súťaži na scifi.sk môj prvý, úbohý, pokus o fantasy s hororovými prvkami . Jednej betareaderke sa to strašne páčilo, tak som to tam poslal. Keď si ale čítam tie okydávacie komentáre, začínam to ľutovať. :-)


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.