header image

 
 

Len sa neboj?

Často počujeme, aby sme sa nebáli robiť chyby. Aby nám v konaní nezabránil strach, ako zle niečo môže dopadnúť. Aby sme dovolili sebe aj druhým padnúť a potom zase vstať. Že najlepšie sa človek učí na vlastných omyloch. To všetko sú obľúbené motivačné kecy tých, čo nevidia vec z druhej stránky. Iste, existujú aj skúsenosti, ba priamo chyby, ktoré sú viac prínosné než neprínosné. No predtým, než sa pustíte po hlave do nejakého rizika, skúste sa zamyslieť nad týmito piatimi bodmi:

kitchen-scale-532651_640

Zdroj: Pixabay

1. Chybovaním sa ničí materiál

Skúšať niečo naslepo môže byť fajn, ak máte neobmedzené možnosti. Ale tie v praxi nikto nemá. Každý disponujeme obmedzeným množstvom zdrojov. A čím menšie to množstvo je, tým menej je namieste použiť metódu pokus-omyl.

Príklad: Máte vrece múky, cukru, kartón vajíčkok, balík práškov do pečenia. Viete, že to treba zmiešať v nejakom pomere, aby z toho bol koláč, ale neviete v akom. Pod vplyvom motivačných kecov teda začnete tie suroviny do seba plácať, ako nám napadne, a pozorujete výsledok. Učíte sa z vlastných chýb, tu pridáte, tu uberiete. Až naostatok, potom, ako vytiahnete z rúry poslednú a už takmer jedlú vzorku, si poviete: super, už to máme! Už len o desať deka múky menej a o jeden žĺtok viac a bude to dokonalé.

Lenže beda! Žiadny žĺtok už nemáte. Ani len desať deka múky. Vrecia a kartóny sú prázdne. Všetko sme spotrebovali na chybné pokusy. Takže už síce viete, ako správne namiešať cesto na koláč, ale vôbec nanič vám to nie je, lebo ste túto skúsenosť vymenili za suroviny, z ktorých sa namiešať dá. Preto je táto skúsenosť de facto bezcenná.

christmas-cookies-553457_640

Zdroj: Pixabay

2. Skúsenosti sú neprenosné

Nenadarmo sa vraví, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Nijaká situácia sa nezopakuje na chlp presne. Každá má odlišnosti. A tie odlišnosti sú to zásadné, čo môžu rozhodnúť medzi úspechom a neúspechom.

Príklad: Pečiete bábovku. Hodíte ju do rúry na pätnásť minút a keď ju vytiahnete, je v strede surová. To nič, poviete si, nabudúce už budete vedieť, že treba piecť dlhšie. Potom pečiete keksíky. To je predsa tiež pečivo, nie? Dáte ich do rúry na dvadsať minút a keď ich vytiahnete, ich tenké cesto je spálené na uhoľ. Skúsenosť z predošlého pečenia ste použili na príliš odlišnú situáciu. A namiesto jedného nepodarku máte teraz dva.

3. Chyby zanechávajú doživotné následky

Nie každá chyba sa dá napraviť. Po niektorých zostávajú stopy až do smrti. Stojí vám za to učiť sa takouto cestou?

Príklad: Pečiete koláč. Nedopatrením položíte ruku na ohrievacie teleso. Utvorí sa popálenina za sprievodu strašnej bolesti, bolesti, ktorá vám dôsledne vštepí, že už nikdy nemáte pchať do rúry ruky bez ochrannej rukavice. Lenže táto skúsenosť vám ruku nezahojí. Naveky vám na nej zostane škaredá jazva, ktorú budete skrývať, pri pohľade na ktorú sa budete cítiť nepríjemne.

4. Príležitosť je jedinečná

Ide v podstate o veľmi podobný problém ako neprenosnosť skúseností, avšak s tým rozdielom, že kým niektoré skúsenosti mylne vyzerajú ako prenosné na podobné situácie, v niektorých situáciách je zrejmé, že premiéra je aj derniérou. A to, že jedinečné skúsenosti majú tendenciu zapisovať sa do pamäte ešte hlbšie, situáciu nijako nezlepšuje.

Príklad: Zďaleka k vám pricestuje rodina nejakého z vašich priateľov, pričom bezpečne viete, že ju už nikdy nestretnete. Keďže na nich chcete pri tejto jedinečnej príležitosti urobiť dobrý dojem, skúsite upiecť citrónový koláč, ktorý má návšteva rada. Vy sám ste ho nikdy nerobil, pretože ho neznášate. No ale keď už je tu tá návšteva… Skúsite. Nevydarí sa vám. Viete, v čom ste to zbabrali. A je vám to nanič. Už nikdy totiž citrónový koláč robiť nebudete.

5. Chybami odradíte spotrebiteľov

Hoci veľa ľudí tvrdí, že chybami sa človek zlepšuje, ešte viac je takých, čo ich neodpúšťajú. Ako inak vysvetliť, že čím ste lepší, tým menej spotrebiteľov vašej snahy máte? Darmo, prvý dojem je silný. Je zbytočné vedieť, že sa budete zlepšovať, keď to nevedia tí okolo vás – a preto na nich treba zapôsobiť hneď na prvý pokus.

Príklad: Upečiete koláče pre celú rodinu. Nevydarili sa. Ľudia pri ich jedení krivia tváre, alebo možno aj hovoria falošné poklony. No vyhovárajú sa, keď im núkate dupľu. Po čase napečiete koláčiky znova a zase pozvete celú rodinu. Vyšli vám oveľa lepšie než na prvýkrát. No nepríde už takmer nikto. Všetkých ste prvým pokusom dostatočne odradili.

 

Takže aj opatrnosť má zmysel. Nie preto, aby ste pred druhými pôsobili neomylne. Ale preto, aby ste ochránili aspoň to najcennejšie, čo máte. Okrem iného aj samých seba.

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 11     Upozornenia: 0

Autor alamo Ut júl 19th 2016 at 8:28 pm  

Ešte horšia situácia nastane, keď sa človeku nejakou podivnou zhodou okolností, napríklad pri tom varení zadarí hneď na prvýkrát, a okolie to ohodnotí napríklad na spôsob mojej sestry „Aj totálny blb a nemehlo, vie variť.. keď má s čoho“. Rodina..

Autor Adhara St júl 20th 2016 at 11:34 am  

Ale uvedomuješ si, dúfam, že to pečenie bol len názorný príklad? :-)

Autor alamo St júl 20th 2016 at 3:28 pm  

Nó tédá. Mladistvá intelektuálka, píše dosť skeptickú úvahu o ľudskom snažení naučiť sa, alebo dosiahnuť osobne niečo nové. Vyberie si ako príklad, takpovediac kuchyňu. To je tak vďačná téma, na rozvíjanie takmer konšpiračných teórií, vychádzajúcich s bežných klišé, až..
Ako to, by som to, tak nejak.. zakecal.
Takto. Presvedčenie že naozaj talentovaný ľudia, musia vynikať len v jednej jedinej oblasti, a v tom „čo robím ja“ pohoria, je iba čosi ako sebeobranná reakcia bežného priemerného človeka, pred poznaním „som iba priemerný človek“. Väčšinou býva talent univerzálnejší, a nadpriemerne talentovaný človek, dokáže vyniknúť vo všetkom, čo ho dostatočne zaujme.
A ako sa brániť, pred odsudkami okolia? Zjavne veci prospieva, byť tak trochu sebec (ale len trochu), a povedať si „robím to pre seba“, a potom už na cudzích reakciách, zas tak veľmi nezáleží.

Autor Adhara St júl 20th 2016 at 5:48 pm  

Nuž, to si sa naozaj nejako zakecal. :-) Zvlášť v tom strednom odstavci. Toto predsa vôbec nebola úvaha o talente. Ani talentovaný človek nezvláda veci na prvýkrát bezchybne. Ale keď už si ten talent vytiahol, s tvojím názorom nesúhlasím. Sú generalizované talenty, ktoré asi skôr súvisia s inteligenciou, a špecializované, ktoré môže mať aj mentálne postihnutý či autista. Aj takíto ľudia môžu v jednej veci neuveriteľne vynikať, ale automaticky predpokladať, že by vynikali aj vo viacerých oblastiach nie je namieste.

No a k poslednému odstavcu – na toto tvrdenie narážam tiež dosť často. Ľudia, čo ho vyslovujú, zrejme žijú z energie vákua. :-) Alebo z kozmických energií, tie sú v motivačnej literatúre teraz dosť v móde. Kým však žijeme z ocenenia našej snahy druhými (finančnej alebo materiálnej), tak na názore druhých záleží, či sa nám to páči alebo nie.

Autor alamo St júl 20th 2016 at 10:42 pm  

Dá sa toto tvoje zamyslenie, vykladať na mnoho spôsobov. Dosť je v ňom toho, o reakciách „publika“. Si aj spisovateľka, a ak máš tú ambíciu byť hlavne spisovateľkou, a živiť sa umením, skutočne na reakcii publika ti musí záležať omnoho viac, ako niekomu kto raz za čas, len tak pre radosť, uklochní nedeľný obed.
Ale je možné, vysvetľovať si tento článok, aj omnoho osobnejšie. Keď ide takpovediac o vzťahy, tam už to „pečenie“ a omyl pri ňom, môže naozaj bolieť. Doslova ako keby sa človek popálil, a mal jazvu na zvyšok života.

Autor Adhara Št júl 21st 2016 at 10:45 am  

Článok bol mienený všeobecne, ale priznávam, že pri jeho písaní som myslela aj na oboje z toho, čo si spomenul – na literatúru a na vzťahy. Zvlášť nad tým druhým by sa ľudia mali zamyslieť. Lebo predsa len, nech robíme s akýmkoľvek pre nás drahým a vzácnym materiálom, aj oveľa drahším a vzácnejším než múka a vajíčka, je to stále len neživá vec, ktorá následkami našich chýb netrpí. Ale dobiela ma vie rozčúliť tvrdenie, že človek by mal trénovať vzťahy a cestu ku svojmu konečnému šťastnému vzťahu by mal vyšliapať po zlomených srdciach „tréningového materiálu“.

Autor alamo Št júl 21st 2016 at 3:13 pm  

Na vzťahy, je treba najmenej dvoch ľudí, riziko že človek ublíži niekomu inému inému, alebo dokonca aj sám sebe, nám zostane asi tak dlho kým zostaneme ľuďmi.
Okrem IQ máme asi naozaj aj EQ, a keď je niekto skutočne emocionálne nadaný alebo vnímavý, tak ho môže cudzia jazva páliť viac ako vlastná.
Dalo by sa povedať, že naozajstný problém má až ten, pre koho je menšia bolesť „rozlámať na kúsky vlastné srdce“, než čo i len trochu „nalomiť cudzie“?

Autor Adhara Ne júl 24th 2016 at 7:22 pm  

Áno, na vzťahy odkazujem najmä tým bodom s doživotnými dôsledkami. Ale tak trochu aj neprenosnosťou skúseností. Podaktorí si asi myslia, že všetci zástupcovia rovnakého pohlavia sa správajú rovnako a čo platí na jedného alebo na niekoľkých, bude platiť na všetkých. Preto niektorí bazírujú na vzťahových skúsenostiach, a pritom možno zbytočne.

A tiež na vzťahy trošku odkazujem aj tou jedinečnou príležitosťou pre tých, ktorí mali v živote na vzťah iba jeden jediný pokus.

Autor alamo Po júl 25th 2016 at 10:44 pm  

Neprenosnosť skúseností?
Prepáč, ale podľa mňa niečo také ako neprenosná skúsenosť neexistuje. Každá skúsenosť je prenosná. A keď si nejaký intelektuál povie, že nejaká skúsenosť je neprenosná, akurát to znamená že je v mentálnej slepej uličke snobského kryptonihilzmu.
Ak sú skúsenosti neprenosné, aký má zmysel písať o nich romány?
Ak trváš na tom, že sú skúsenosti neprenosné, nestráca tvoja literárna tvorba kus zmyslu?

Autor Adhara Ut júl 26th 2016 at 9:30 am  

A ten príklad v článku si si prečítal? Aký protiargument naň máš?

O tom, že píšem vo svojich románoch o prenosnosti skúseností, by som musela niečo vedieť. :-) Ak si tým myslel to, že využívam pri písaní svojich románov predošlé skúsenosti s písaním, tak áno aj nie. V niečo sú mi skúsenosti užitočné a v niečom naopak škodlivé, pretože očakávam, že sa každý nový román bude správať tak ako predchádzajúce (alebo skôr priemer predchádzajúcich) a každý je pritom v skutočnosti jedinečný.

Ale radšej už budem ticho, veď prečo by si mal počúvať snobského kryptonihilistu (dobre som to vyskloňovala)? :-)

Autor alamo Ut júl 26th 2016 at 12:21 pm  

Prepáč, nereagoval som na to čo píšeš ty. Zaujalo ma to slovné spojenie „neprenosnosť skúsenosti“, tak som štyri hodiny googlil, kto kedy a ako, v akých súvislostiach ho použil, a čo má vlastne znamenať. Nakoniec som sa dopracoval k Anatolovi France a úryvku z jeho knihy Ostrov tučniakov
http://novysmer.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=62:anatol-france-ostrov-tuak-1&catid=29:kultura&Itemid=42
http://novysmer.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=63:anatol-france-ostrov-tuak-2&catid=29:kultura&Itemid=42
a vybuchol som..


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.