Trio chýb, ktoré znižujú šancu na úspech blízko nuly
Aj keby ste vytvorili geniálnu a bezchybnú prácu, úspech nemáte zaistený. Táto trojica začiatočníckych chýb však tú šancu ešte rapídne osekáva. Pokiaľ ste mnoho rokov píšuci autor, ktorý má svoje práce jemne vyladené, tento diel seriálu vám zrejme veľa nového nedá. Aj tak vám však odporúčam si ho aspoň preletieť, aby vám náhodou nič neuniklo.
1. S nedokončeným dielom nie je možné uspieť
Úspech si treba vydrieť. Treba si ho vydrieť oveľa väčším množstvom práce, než si pravdepodobne myslíte. A len menšina z tej práce bude najprv napísať čosi kompletné.
Veľa začínajúcich autorov na kompletizáciu nečaká. Napíše začiatok alebo úryvok a šup ho na internet, alebo, čo je ešte horšie, do súťaže či nedajbože vydavateľstva. Niežeby vás za to nikto nemohol pochváliť, niežeby ste si za to nemohli dokonca odniesť aj nejakú cenu, ale na literárnom trhu je to úplne bez šance. Vydavateľstvá dostávajú denne kompletné rukopisy, či je piatok a či sviatok. Majú ich toľko, že ich môžu naberať lopatami. Naozaj si myslíte, že pred nimi všetkými dajú prednosť niečomu, čo možno bude, možno nie? A skúsenosť vraví, že skôr nebude než bude. Drvivá väčšina autorov pokúšajúcich sa napísať svoju knižnú prvotinu ju totiž nedokončí.
Prečo nič nedokončia? Lebo píšu výlučne vtedy, keď ich písanie baví a majú múzu. No kým s chýbajúcou múzou veľa nenarobíte, na zábavnosť si prestaňte nárokovať. Vy skrátka musíte dopísať príbeh aj napriek nepohodliu, ktoré to prináša. Čitateľom sa snažte predkladať len svoje dokončené práce. Čím myslím nielen dopísané do konca, ale tie, čo prešli aj ďalším krokom: zrevidovaním.
Pamätajte, že nedopísané dielo je neúspech. Ale je to neúspech, ktorý máte relatívne najviac zo všetkých vo vlastných rukách. Premôžte sa preto a príbeh najprv dopíšte. Až potom nastáva čas na dosahovanie ďalších mét.
2. S neopraveným dielom nie je možné uspieť
Absolútnou samozrejmosťou po dokončení svojej práce je prečítať si ju po sebe. A nie raz. Mnohokrát. A opravovať a opravovať. Všetko od preklepov cez štylistické chyby až po nezrovnalosti v logike a uveriteľnosti príbehu. Texty, ktoré toto nepodstúpili, putujú rovno do porotcovského a vydavateľského koša. Zverejnené na literárnych serveroch si zase vyslúžia nanajvýš jedovité komentáre.
Netvrďte, že ste gramatický majster – jednak si to myslí mnoho tých, čo ním nie sú (ja tiež kedysi) a jednak, aj keby to bola pravda, aj majster tesár sa utne. Aj redaktor občas urobí preklep či neovláda nejaký okrajový gramatický jav. Tak prečo by ste toho mali byť ušetrení práve vy?
Aj keď väčšina autorov tieto následné revízie a prepisovanie nemá rado, neradno sa na ne vykašľať. Nezaručia úspech, to ani zďaleka, no ich nevykonanie zaručí neúspech.
Chcete vedieť viac o tom, ako si pomôcť s gramatikou? Čítajte tu. A pre istotu sa pozrite aj na tento zoznam súčasných najčastejších pravopisných chýb, či sa v ňom nenájdete.
3. Bez testovacích čitateľov nie je možné uspieť
Môžete sa snažiť akokoľvek, v každej dlhšej práci sa nájdu nedostatky, ktoré vám uniknú. Cez to, aké vaše dielo skutočne je, totiž stále presvitá vaša predstava o tom, aké by malo byť. Preto ho treba dať čítať niekomu, kto nevie, aké by malo byť. A nie jednému. Čím viac hodnotení rozdielnych čitateľov zozbierate, tým objektívnejší pohľad na svoje dielo dostávate. A áno, názory môžu bolieť, niektoré môžu bolieť strašne – to si rozoberieme v ďalších kapitolách. No treba si uvedomiť, že s vašou prácou po kritike testovacieho čitateľa stále môžete niečo urobiť. Nie je to také zlé, ako keby vám ju niekto skritizoval po vydaní.
Lenže čo keď testovací čitatelia vytknú niečo, čo v príbehu zmeniť nechcete či nedokážete? Značí to, že ide o prepadák, s ktorým nemá cenu skúšať niečo ďalej? Nemusí to tak byť. Pripomienky vedia veľmi rozrušiť – to, čo po nich potrebujete, je hlavne odstup. Možno aj niekoľkoročný. Venujte sa zatiaľ iným prácam, nechajte, nech emócie z väčšej časti vyprchajú a podvedomie sa do toho oprie. Neraz som si bezprostredne po kritike trhala vlasy, že toto sa zmeniť nedá bez toho, aby sa príbeh nerozpadol alebo sa stratila jeho ústredná myšlienka a vôbec, čo to odo mňa testovací požaduje za somariny. No prešlo pár rokov a hľa, už sa to zmeniť dá tak, aby bola ovca celá aj vlk sýty. Zložité problémy si vyžadujú čas, ale neznamená to, že sú neriešiteľné. (Čím nepopieram, že môžu existovať aj neriešiteľné problémy.)
Pamätajte, že testovací čitatelia nemusia byť neomylní. Tu sú niektoré z chýb, ktoré robia (možno by nezaškodilo im tento text nejako nenápadne posunúť ešte predtým, než vaše dielko zhodnotia). To ale zase neznamená, že máte ich pripomienky hneď zmietnuť zo stola, že sa nad nimi nemáte zamýšľať. Prípadné odmietnutie by malo prísť po zrelej úvahe, v ktorej je už iba minimum negatívnych emócií voči hodnotiacemu. Možno budete tak ako ja prekvapení, koľko rozčuľujúcich vecí sa ukáže v skutočnosti užitočných.
Všetko splnené? Tak vyčkajte na ďalší diel seriálu, aby sme si povedali, čo je najlepšie s takýmto vyladeným rukopisom urobiť.
Napísať odpoveď