header image

 
 

Desať najčastejších pravopisných a formálnych chýb, ktoré robia dnešní mladí autori

Image by Mote Oo Education from Pixabay

Viem pochopiť, prečo ľudia robia pravopisné chyby. Ale slov je toľko a možností na chyby tiež. Prečo sa potom niektoré chyby opakujú od autora k autorovi? To je záhada. Akoby sa ich učili z nejakého neznámeho zlého zdroja. Alebo akoby sa autori aspoň poznali a odpisovali jeden od druhého. Zo štatistickej vzorky vyše tristo poviedok z Martinus Ceny Fantázie 2020 som vybrala tieto, ktoré mi najčastejšie klali oči.

1. Mesiac s malým „m“

Ak píšete o tridsaťdňovej dobe, alebo o januári, februári a pod., je to v poriadku. Mimochodom, názvy kalendárnych mesiacov sa zase píšu s malým začiatočným písmenom, opak som už tiež videla. Ale ak píšete o jedinej trvalej prirodzenej obežnici Zeme, tá sa píše s veľkým. Mesiac je totiž vlastné meno nášho mesiaca. Áno, dalo by sa filozofovať, že ani písanie Mesiaca s malým „m“ nie je chybné, lebo ste ho mysleli v tom význame s malým „m“. Podobne, ako keď postavu kocúra Borisa raz nazvete vlastným menom Boris, a inokedy napíšete len kocúr, aby ste neopakovali slová. Lenže keď mesiac Mesiac nazvete niekedy vlastným menom Mesiac a inokedy napíšete len mesiac, akosi to ten efekt neopakovania slov nemá. Takže prepnite, prosím, na veľké „M“.

2. Nečlenenie textu na odseky

Jednoliata masa slov od okraja k okraju, strana po strane. Kde ste to, prosím vás, videli? V knihe s veľkou pravdepodobnosťou nie. Preto by nezaškodilo nejakú občas otvoriť. Otvoriť ich veľa a veľa, podrobne očami prejsť každú stránku, aby ste videli, ako majú vyzerať. Keď mám ambíciu byť spisovateľ, k základným schopnostiam patrí vytvoriť niečo, čo aspoň z diaľky vyzerá ako strany napísané spisovateľom. Lebo nečlenená masa textu prezrádza nespisovateľa aj bez čítania. A ak to čitateľa neodradí (alebo nemá na výber, napríklad porotca), to čítanie je veľmi, veľmi únavné a príbeh nezrozumiteľný.

3. „y“ v nominatívne množného čísla

Také časté a také nesprávne. Na základnej škole som túto chybu tiež často robila, to mäkké „i“ mi do spojení „milí spolužiaci“, „vtipní muži“ či „siedmi trpaslíci“ akosi nepasovalo. Ale podľa oficiálnych pravidiel tam pasuje, a tak ho tam, prosím, píšte. Mňa správny tvar naučilo čítanie veľmi veľkého množstva pravopisne správnych kníh. Možno nezaškodí to skúsiť…

4. Chýbajúca čiarka za vsunutou časťou vety

Áno, aj ja som si ešte veľmi dlho – dlhšie než v predošlom prípade – myslela, že na tejto chybe nezáleží. Že čiarky sú panské huncútstvo, zákonitosti ich vsúvania sú ľudským rozumom nepochopiteľné, a keď nie sú tam, kde majú byť, nič zlé sa nestane. Ale stane. Čudovali by ste sa, ako jedna chýbajúca čiarka v texte, ktorý predtým nečítal, dokáže človeka popliesť. Hlavne ak prvú čiarku autor dal. A kam? Pred slovo „ktorý“, „aký“, aby,“ „ako“ a podobné spojky, ktoré rozvíjajú vetu. No kým čitateľ nenarazí na druhú čiarku ukončujúcu vsunutú časť vety, má pocit, že tá rozvíjajúca časť vety stále pokračuje. Len tu zrazu bodka za vetou. Šok a nutnosť čítať tú vetu znova, pomaly… a s rastúcou netrpezlivosťou.

5. Rozdeľovanie prísloviek

Ak niečo vyzerá ako predložka, nemusí to byť predložka. A preto sa vyvarujte chýb ako „z boku“, „v ľavo“ či „do korán“.

6. Zliepanie slov

Opak predošlého prípadu. Nelepte slová, ktoré majú stáť samostatne, dohromady. Príslovka „narozdiel“ neexistuje. Ani žiadny tvar slovesa „niebyť“ (tj. „nieje“, „niesú“…). A to, že na moje veľké zhrozenie som našla ako spisovné „nachvíľu“, považujem za neodôvodnené prznenie slovenského jazyka.

7. Čechizmy, najmä „kľud“ a „moc“

Aj mňa hnevá, že nie sú v slovenčine spisovné. Najmä ten kľud. Ale čo narobíme. Pravidlá sa musia dodržiavať, aj keď nám nie sú pochuti. A čo sa týka „moc“, mám samozrejme na mysli toto slovo v zmysle „veľa“. Takže veta „mal obrovskú magickú moc“ nie je chybná, kým veta „mal včera moc práce“ už chybná je.

8. Chýbajúce medzery za interpunkčnými znamienkami

Už som to pred dávnymi rokmi len tak mimochodom spomenula, ale zjavne treba znova. Bodky vo vetách, otázniky, výkričníky, ba ani čiarky nenahrádzajú medzery! A medzery musia byť za nimi, nie pred nimi. Ak toto pravidlo nedodržíte, takto zohyzdený text patrí k tomu úplne najhoršiemu, čo môžete čitateľovi predložiť. Lebo de facto ste nevytvorili ani jedinú pravopisne správnu vetu.

9. Repliky dialógov v jednom riadku

Aj keď sú od seba oddelené úvodzovkami. Spoločne s replikou majú byť v rovnakom riadku aj všetky doplňujúce informácie o danej replike, čím myslím uvádzacie vety a ďalšie rozvíjanie tejto repliky v mysliach postáv. Ale už nič viac. Každej postave, všetkým jej myšlienkam a samozrejme aj samotnej replike, patrí nový riadok. V opačnom prípade text ťažko zneprehľadníte.

10. „Pól“ namiesto „pol“

Ak chceme vyjadriť polovicu, píšeme „pol“. Ak chceme písať o arktickej výprave, píšeme o ceste na severný alebo južný pól. Prečo je pre mnohých autorov také ťažké tieto dva pojmy úplne rozdielneho významu rozlišovať?

A ešte pár slov z úvodu hodnotenia CeFa o tom, prečo je gramatika nevyhnutná

O nutnosti mať texty, ktoré ponúkame cudzím očiam, gramaticky správne, sa popísalo už naozaj veľa. Tak veľa, že sa mi ani nechce niečo k tomu dodávať. Ale musím, lebo napriek tomu, že to lektori tvorivého písania jednohlasne obtĺkajú autorom o hlavy, sa zjavne nájdu aj takí, ktorí o tom ešte nepočuli alebo to neberú vážne.

Gramatické chyby znemožňujú čitateľom sústrediť sa na dej. Ak vám ani to nestačí, vedzte, že keby sa aj niekto cez tie hrubice prehrýzol a objavil by pod nimi kvalitný príbeh, nepublikuje vám ho. Prečo? Pretože by bolo priveľa práce pre redaktora poopravovať všetky tie chyby. A ponuka textov je naozaj obrovská. Prečo by niekto mal dať prednosť tomu chybnému, s ktorým je viac práce, keď má k dispozícii aj obsahovo porovnateľné, s ktorými je však práce menej? Z jednej-dvoch chýb, aj notorických, sa v poviedke nestrieľa. Ale ak máte chybnú takmer každú vetu (bez preháňania), ručím vám za to, že s tým sa nikto babrať nebude.

Stále vás to nepresvedčilo? Tak ešte jeden argument. A to, že ešte nikdy sa mi nestalo, aby pravopisne príšerný text ukrýval veľmi dobrý obsah. Gramatika a štylistika sú spojené nádoby. Oboje sa autori najčastejšie učia čítaním v slovenčine. Keď niekto číta málo alebo číta tak nepozorne, že nezaregistroval, ako sa správne píšu slová, asi nezaregistroval ani to, ako správne vyskladať vety a z tých viet vyrobiť pútavý, vygradovaný dej. A redaktori a porotcovia, ktorí majú toho veľa načítaného, o tejto závislosti vedia. To je pre nich o dôvod viac, aby text, v ktorom na nich vyskočia hrúbky už z prvej vety, ani nečítali ďalej. Lebo vedia, že keby sa tým aj prehrýzli, žiadny dobrý príbeh ich nečaká.

Opačne, to, žiaľ, nefunguje. Mať pravopisne bezchybný text ešte nezaručuje dobrý obsah. Ale mať napísaný text bez znalostí gramatických pravidiel zlý obsah zaručuje vždy.

A ako na opravy pravopisu?

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 4     Upozornenia: 0

Autor Martin5 Št mar 4th 2021 at 12:02 pm  

„O pól ôsmej, milý poslucháči idem nachvíľu na mesiac.“ oznámil.“Aj ja by som šiel, no moc sa mi nechce. Nenechaj okná do korán!“
_________________________
Súhlasím, i keď niektoré z toho nie sú gramatické (ale iné) chyby. Neodpustím si ale: Sidemy siedmi trpaslíci neboli s výsledkom spokojní. :-)

Autor Adhara Št mar 4th 2021 at 6:57 pm  

A ako by si tie chyby nazval, ak nie gramatické? Je dôležité tento článok vylepšiť, lebo mám práve možnosť posunúť ho aj ďalej, k väčšiemu množstvu čitateľov.

Autor Martin5 Pi mar 5th 2021 at 10:45 am  

Nečlenenie na odseky nie je podľa mňa ani gramatická, ani štylistická chyba, ale grafická úprava (resp. sadzba). Replika dialógov na jednom riadku asi opäť spadá skôr pod grafickú úpravu (a zrejme budú aj zriedkavé prípady, keď to je Ok).
________________
Niektoré ďalšie sú gramaticky správne, len použité v nesprávnom význame. Preto nemyslím že je to gramatická chyba (napr. „mesiac“, „siedmy trpaslíci“ aj „z boku“ sú gramaticky správne, len použité neprávnym spôsobom – asi to ale je gramatická chyba ak ten druhý význam nedáva ani teoreticky zmysel, napr. „južný pol“). S používaním slov v nesprávnom význame sa žiaľ čoraz viac stretávam i v bežnom živote či dokonca v tlači (noviny, časopisy).
________________
Čiastočne je to určite nevedomosťou či povrchnosťou. Ale veľa je dané i dnešnou zrýchlenou dobou, keď každý chce všetko hneď a to sa odrazí na kvalite (nie je čas na poriadne korekcie, úpravy a pod.)

Autor Adhara So mar 6th 2021 at 1:02 pm  

OK, tak som článok premenovala.

Nech už je dôvod akýkoľvek, treba sústavne autorom pripomínať, že príliš malá námaha sa rovná nulovej, inak povedané – kto dielo nedotiahne, ten neuspeje.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.