header image

 
 

Fakty, ktoré by mal o vesmíre vedieť úplne každý

Toto je súbor informácií, ktoré podľa mňa patria k všeobecnému vzdelaniu. Mal by ich obládať každý po doštudovaní základnej školy. Tento názor je len subjektívny a nemusí sa zhodovať s názormi iných.

Informácie sú značne zjednodušené a vytvárajú len približný obraz o vesmíre. Je však lepšie mať približnú informáciu ako úplne mylnú.

Hviezdy

Obrázok ukazuje pomerné veľkosti planét a Slnka: 1-Merkúr, 2-Venuša, 3-Zem, 4-Mars, 5-Jupiter, 6-Saturn, 7-Urán, 8-Neptún

  1. Vesmír je nepredstaviteľne veľký. Nie je v ňom vzduch. Osvetľujú ho hviezdy.
  2. Všetky telesá vo vesmíre majú gravitáciu, čo je príťažlivá sila. Vďaka gravitácii môžu jedni telesá obiehať okolo druhých. Všetko vo vesmíre okolo niečoho obieha a zároveň sa otáča okolo svojej osi.
  3. Hviezdy sú obrovské žeravé gule. Svietia vlastným svetlom. Okolo niektorých hviezd obiehajú menšie, chladnejšie gule, ktoré voláme planéty. Planéty vidíme, len keď odrážajú svetlo hviezd.
  4. Naša najbližšia hviezda je Slnko. Slnko sa nám zdá byť jasnejšie než iné hviezdy, lebo je k nám najbližšie. Aj iné hviezdy sú veľmi veľké a jasné, ale nachádzajú sa veľmi ďaleko, preto sa zdajú byť malé a slabé.
  5. Bez Slnka by nebol na Zemi život. Slnko Zem zohrieva, dáva tiež svetlo rastlinám, ktoré nám vďaka nemu vyrábajú kyslík a potravu.
  6. Na Zemi je cez deň svetlo, lebo na ňu svieti Slnko. Ale ako sa Zem točí, zdá sa nám, že Slnko sa na oblohe hýbe z východu na západ. Noc je na tej strane Zeme, ktorá je práve od Slnka otočená preč. Vystriedanie dňa s nocou, teda jedna otočka Zeme, trvá 24 hodín.
  7. Okolo nášho Slnka obieha osem planét. V poradí od Slnka sú to Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Prvé štyri sú na povrchu kamenné, ďalšie štyri plynné. Okolo Slnka obieha ešte aj plno telies menších ako planéty. Tieto malé telesá sú z kameňa a ľadu.
  8. Všetko, čo okolo Slnka krúži, patrí do slnečnej sústavy. Niektoré ďalšie hviezdy majú okolo seba tiež sústavy s planétami a menšími telesami. Na žiadnej inej planéte okrem Zeme, o ktorej vieme, by človek nemohol žiť.
  9. Najbližšie planéty k našej Zemi môžeme vidieť na oblohe. Bez ďalekohľadu však vyzerajú podobne ako hviezdy. Najjasnejšia planéta je Venuša. Je blízko, a tak sa nám zdá byť jasnejšia než všetky skutočné hviezdy. Venušu vidíme niekedy ráno a niekedy večer. Keď ju vidíme ráno, voláme ju Zornička, keď ju vidíme večer, voláme ju Večernica. Venuša, Zornička a Večernica je teda jedno a to isté.
  10. Zem obehne okolo Slnka za dobu, ktorú voláme jeden rok. Trvá 365 aj štvrtinku dňa. Keď sa tie štyri štvrtinky poskladajú, v kalendári si pripíšeme o jeden deň viac – máme priestupný rok. Ale Zem aj v priestupnom roku obehne okolo Slnka za rovnakú dobu ako v nepriestupnom.
  11. Tým, že Zem obieha okolo Slnka v naklonenej polohe, sa striedajú ročné obdobia. Pologuľa Zeme, ktorá je k Slnku priklonená, má teplejšie než tá, čo je práve odklonená.
  12. Nás Mesiac, jediný mesiac Zeme a jediný mesiac, ktorý na oblohe vidíme aj bez ďalekohľadu

    Keď niečo, čo nevyrobil človek, obieha okolo planéty, voláme to mesiac. Mesiace nie sú planéty. Našu Zem obieha jeden mesiac, ktorý voláme Mesiac. Mesiac obehne Zem za dobu, ktorá sa volá rovnako ako on – mesiac. Trvá asi 30 dní.

  13. Keď Mesiac obieha okolo Zeme, zdá sa nám, akoby sa jeho tvar menil. Voláme to mesačné fázy. V skutočnosti počas striedania sa fáz vidíme, ako sa na strane Mesiaca otočenej k nám strieda deň a noc. Najznámejšia fáza, v ktorej vidíme Mesiac ako pekne okrúhly, sa volá spln.
  14. Zo vzdialených hviezd si ľudia povytvárali obrázky. Voláme ich súhvezdia. Hviezdy v súhvezdiach sú v skutočnosti od seba ďaleko. Najľahší obrazec z hviezd na nájdenie je Veľký voz.
  15. V noci vieme určiť sever podľa Polárky. Polárka je slabá hviezda na konci obrazca Malého voza. K Polárke ukazujú dve hviezdy zadných kolies Veľkého voza.
  16. Ľudia skúmajú vesmír buď ďalekohľadmi zo Zeme, alebo strojmi priamo vo vesmíre. Tieto stroje štartujú na raketách. Na väčšine týchto strojov nie je žiadny človek, sú to automatické roboty. Tieto stroje sa vedia dostať len k telesám slnečnej sústavy, nie k iným hviezdam.
  17. Do vesmíru lietajú aj ľudia, ktorým hovoríme astronauti alebo kozmonauti. Letia v kozmických lodiach pripevnených na raketách. Pred vesmírnym prostredím ich chráni skafander. Najďalej boli ľudia na Mesiaci.

Zabudla som na niečo, alebo vám, naopak, niečo z tohto zoznamu pripadá nadbytočné?

Mohlo by vás zaujímať

 



Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 10     Upozornenia: 0

Autor Mroks Št apr 2nd 2020 at 12:54 pm  

Posledný článok „Fakty, ktoré by mal o vesmíre vedieť úplne každý“ je v tejto dobe „on-line vyučovania“ na školách perfekný (mali by ho povinne zdieľať). Akurát mu chýba možnosť pridávania komentárov a tiež nie som si istý tým dátumom, predsa „prvý apríl“ :-D … leda že by bola „prvoaprílová“ posledná veta: „Zabudla som na niečo, alebo vám, naopak, niečo z tohto zoznamu pripadá nadbytočné?“ :-D

Autor Adhara Št apr 2nd 2020 at 1:25 pm  

Vďaka za reakciu, komenár je už tam, kde patrí. Ono WordPress pred časom urobil takú blbú zmenu, že už sa komentáre pod stránku nedajú pridávať automaticky, ale treba na to zaškrtnúť v políčku povolenie, na čo som zabudla.

Prvoaprílový žart? Nie, náhodou to tak vyšlo. Stránku som chcela pridať už v pondelok, ale nedostala som sa k tomu až do stredy. Na mňa včera vyskočil onakvejší žartík – taká faktúra za elektrinu, akú neplatia ani kozmodrómy. :-)

Autor Mroks Pi apr 3rd 2020 at 6:30 am  

Tak taká fakúra nie je bohvie ako srandovná. Nemenili Ti v poslednom pol roku starý elektromer za nový digitálny ?
V činžáku sú mesačné odbery viac menej pravidelné.

Autor Adhara Pi apr 3rd 2020 at 9:40 am  

Nie, nie. Aj keď po vykomunikovaní s energetikou napokon asi nešlo o vtip, ale o omyl z ich strany. A nebola to faktúra na byt v činžiaku, ale na môj nový… ale nechcem spojlerovať. Bude o tom osobitný blog. :-)

Autor Mroks Pi apr 3rd 2020 at 6:21 pm  

… tak sa máme na čo tešiť 😁

Autor Martin5 Po apr 6th 2020 at 2:57 pm  

Nuž ja mám planét 9, tak som sa učil v škole :-).
_______________________________________
Čo ja viem, mesiac je akákoľvek družica planéty, aj umelo vytvorená. Preto Zem má dnes už dosť veľa mesiacov. Pri družici, keď chceš upresniť, tak použiješ pojem „umelá“, zrejme by to šlo i pri mesiacoch, aj keď s takým pojmom (umelý mesiac) som sa asi zatiaľ stretol iba v sci-fi (umelá družica sa používa bežne).
_______________________________________
No a taká pikoška, „mesiac“ podľa slovnik.sk:
„1. nebeské teleso osvecujúce zem v noci;“
„astron. Mesiac planéta obiehajúca okolo Zeme;“
takto sa to tie deti nenaučia…
_______________________________________
Okrem toho čo píšeš by podľa mňa mali vedieť ešte čo je galaxia, a že Mliečna cesta je naša Galaxia. Veľmi často vidím na fórach ako si ľudia mýlia galaxiu s hviezdnym systémom.

Autor Adhara Po apr 6th 2020 at 9:30 pm  

„Nuž ja mám planét 9, tak som sa učil v škole :-)“ – čo sa Pluta týka, buď spomenúť minimálne spolu s Eris, lepšie aj s ostatnými trpasličími planétami, alebo nespomenúť vôbec. Nemá medzi nimi výsostné postavenie. To, že astronómovia sa pri jeho objave unáhlili so zaradením, mu výsostné postavenie nedáva (lebo ak áno, tak potom aj Ceres, s jej zaradením sa dialo skoro to isté čo s Plutom, len o štyri storočia skôr).

„Čo ja viem, mesiac je akákoľvek družica planéty, aj umelo vytvorená.“ – Nie je. Áno, Sputniku 1 sa hovorilo „baby moon“, lebo pred ním bol známy iba prírodný moon. Ale pri pridávaní počtu družíc sa rýchlo od takýchto prezývok upustilo.

„No a taká pikoška, „mesiac“ podľa slovnik.sk:“ – alebo never všetkému, čo nájdeš na internete. Aspoň vidím že to neopísali z Wikipédie. :-) Inak podľa bodu 1 tej definície je mesiacom aj pouličná lampa, tá tiež osvetľuje zem (s malým z) v noci. A v nove Mesiac prestáva mesiacom byť, lebo zem neosvetľuje…

„Okrem toho čo píšeš by podľa mňa mali vedieť ešte čo je galaxia, a že Mliečna cesta je naša Galaxia.“ Podľa novej astronomickej nomenklatúry sa naša galaxia volá Galaxia a nie Mliečna cesta. A nad galaxiou som uvažovala, ale iba krátko. Sú dôležitejšie veci v bližšom vesmíre, čo treba zaručene poznať, ako také gigantické štruktúry.

A správna definícia galaxie je zložitá. Lebo galaxia je útvar predovšetkým z temnej hmoty. Ale to by sme museli vysvetľovať, čo je temná hmota a už sa to nabaľuje (nevraviac o tom, že temná hmota sa jednoducho vysvetliť nedá). To, že hviezdy v nej najlepšie vidno, z nej nerobí útvar z hviezd. Lebo potme sú na paneláku tiež najlepšie viditeľné osvetlené okná, ale nikomu nenapadne definovať panelák ako sústavu okien.

Pod čiarou – uvažujem o tom, že by som okrem toho, že všetky telesá vo vesmíre majú gravitáciu, dodala aj to, že všetky rotujú a súčasne okolo niečoho obiehajú. Lebo ma udivuje, ako to ľudí udivuje.

Autor Martin5 Ut apr 7th 2020 at 9:36 am  

‚Nie je. “ rozhodol kto? Význam slov určujú jazykovedci. Samozrejme aj tam môže byť otázne, kto je autorita. Ja vcelku dôverujem slex.sk podľa ktorého je mesiac „družica obežníc“. Obežnice sú planéty. Družica môže byť aj umelá aj prirodzená. S tým, že mesiac je aj umelá družica, som sa bežne stretával aj v encyklopédiách v detstve (napr. encyklopedický časopis Pyramída).
_______________________________________
„naša galaxia volá Galaxia a nie Mliečna cesta“ iste. Mliečna cesta je ale (stále správny) názov pre jej priemet na nočnú oblohu. Mliečna cesta teda je naša Galaxia, alebo presnejšie jej časť. Je to útvar výrazne viditeľný na oblohe, a tak by sa asi patrilo vedieť, čo to vlastne je. Preto by bolo vhodné asi spomenúť aj meteory a kométy (tieto až tak nevidno, ale často sa vyskytujú v symbolike, ako napr. na betlehemoch).

Autor Adhara St apr 8th 2020 at 6:00 pm  

„Ja vcelku dôverujem slex.sk podľa ktorého je mesiac „družica obežníc“. Obežnice sú planéty.“ – obežnicou v zmysle telesa, ktoré niečo obieha, je vo vesmíre všetko. Mesiacmi potom môžu byť aj planéty, lebo sú družicami hviezd, ktoré sú obežnicami jadier galaxií. Mesiacmi môžu byť aj hviezdy, lebo sú družicami jadier galaxií, ktoré sú obežnicami ťažiska kôp galaxií. Atď…

K druhej časti komentára: áno, to všetko sú tiež dôležité veci. Ale predsa len nemám pocit, že by boli natoľko dôležité ako tie horeuvedené. Predsa len ide o vybudovanie ako-tak správneho obrazu sveta, ktorý je bežne na dohľad. To, že meteor nie je doslova padajúca hviezda, sa dá logicky vyvodiť z poznatku, že skutočné hviezdy sú väčšie ako celá Zem, a tak na ňu asi nepadnú (keď už, ak skôr Zem na ne). To je podľa mňa najpálčivejšia otázka ohľadom malých telies slnečnej sústavy. A tiež tá, že niečo ako malé telesá slnečnej sústavy vôbec existuje (a nie je to len Slnko s planétami, ako sa neraz nešťastne kreslí a teda asi aj myslí).

Autor Martin5 Št apr 9th 2020 at 9:50 am  

Nechcem príliš rozvíjať jazykovedné okienko, nakoniec je to asi otázka na jazykovedný ústav Ľ. Štúra, ale definícia obežnice podľa slex.sk je iba planéta. Ide asi o zastaraný názov, keďže dnes už asi každý používa pojem planéta, a s obežnicou sa v textoch nejako nestretávam.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.