Toto je súbor informácií, ktoré podľa mňa patria k všeobecnému vzdelaniu. Mal by ich obládať každý po doštudovaní základnej školy. Tento názor je len subjektívny a nemusí sa zhodovať s názormi iných.
Informácie sú značne zjednodušené a vytvárajú len približný obraz o vesmíre. Je však lepšie mať približnú informáciu ako úplne mylnú.
-
- Vesmír je nepredstaviteľne veľký. Nie je v ňom vzduch. Osvetľujú ho hviezdy.
- Všetky telesá vo vesmíre majú gravitáciu, čo je príťažlivá sila. Vďaka gravitácii môžu jedny telesá obiehať okolo druhých. Všetko vo vesmíre okolo niečoho obieha a zároveň sa otáča okolo svojej osi.
- Hviezdy sú obrovské žeravé gule. Svietia vlastným svetlom.
- Okolo niektorých hviezd obiehajú menšie, chladnejšie gule, ktoré voláme planéty. Planéty vidíme, len keď odrážajú svetlo hviezd.
- Naša najbližšia hviezda je Slnko. Slnko sa nám zdá byť jasnejšie než iné hviezdy, lebo je k nám najbližšie. Aj iné hviezdy sú veľmi veľké a jasné, ale nachádzajú sa veľmi ďaleko, preto sa zdajú byť malé a slabé.
- Bez Slnka by nebol na Zemi život. Slnko Zem zohrieva, dáva tiež svetlo rastlinám, ktoré nám vďaka nemu vyrábajú kyslík a potravu.
- Na Zemi je cez deň svetlo, lebo na ňu svieti Slnko. Ale ako sa Zem točí, zdá sa nám, že Slnko sa na oblohe hýbe z východu na západ. Noc je na tej strane Zeme, ktorá je práve od Slnka otočená preč. Vystriedanie dňa s nocou, teda jedna otočka Zeme, trvá 24 hodín.
- Okolo nášho Slnka obieha osem planét. V poradí od Slnka sú to Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Prvé štyri sú na povrchu kamenné, ďalšie štyri plynné. (chcem o tom vedieť trochu viac)
- Okolo Slnka obieha ešte aj plno telies menších ako planéty. Tieto malé telesá sú z kameňa a ľadu.
- Všetko, čo okolo Slnka krúži, patrí do slnečnej sústavy. Niektoré ďalšie hviezdy majú okolo seba tiež sústavy s planétami a menšími telesami. Na žiadnej inej planéte okrem Zeme, o ktorej vieme, by človek nemohol žiť.
- Najbližšie planéty k našej Zemi môžeme vidieť na oblohe. Bez ďalekohľadu však vyzerajú podobne ako hviezdy. Najjasnejšia planéta je Venuša. Je blízko, a tak sa nám zdá byť jasnejšia než všetky skutočné hviezdy. Venušu vidíme niekedy ráno a niekedy večer. Keď ju vidíme ráno, voláme ju Zornička, keď ju vidíme večer, voláme ju Večernica. Venuša, Zornička a Večernica je teda jedno a to isté.
- Zem obehne okolo Slnka za dobu, ktorú voláme jeden rok. Trvá 365 aj štvrtinku dňa. Keď sa tie štyri štvrtinky poskladajú, v kalendári si pripíšeme o jeden deň viac – máme priestupný rok. Ale Zem aj v priestupnom roku obehne okolo Slnka za rovnakú dobu ako v nepriestupnom.
- Tým, že Zem obieha okolo Slnka v naklonenej polohe, sa striedajú ročné obdobia. Pologuľa Zeme, ktorá je k Slnku priklonená, má teplejšie než tá, čo je práve odklonená.
- Keď niečo, čo nevyrobil človek, obieha okolo planéty, voláme to mesiac. Mesiace nie sú planéty. Našu Zem obieha jeden mesiac, ktorý voláme Mesiac. Mesiac obehne Zem za dobu, ktorá sa volá rovnako ako on – mesiac. Trvá asi 30 dní.
- Keď Mesiac obieha okolo Zeme, zdá sa nám, akoby sa jeho tvar menil. Voláme to mesačné fázy. V skutočnosti počas striedania sa fáz vidíme, ako sa na strane Mesiaca otočenej k nám strieda deň a noc. Najznámejšia fáza, v ktorej vidíme Mesiac ako pekne okrúhly, sa volá spln.
- Zo vzdialených hviezd si ľudia povytvárali obrázky. Voláme ich súhvezdia. Hviezdy v súhvezdiach sú v skutočnosti od seba ďaleko. Najľahší obrazec z hviezd na nájdenie je Veľký voz. (chcem o tom vedieť trochu viac)
- V noci vieme určiť sever podľa Polárky. Polárka je slabá hviezda na konci obrazca Malého voza. K Polárke ukazujú dve hviezdy zadných kolies Veľkého voza.
- Ľudia skúmajú vesmír buď ďalekohľadmi zo Zeme, alebo strojmi priamo vo vesmíre. Tieto stroje štartujú na raketách. Na väčšine týchto strojov nie je žiadny človek, sú to automatické roboty. Tieto stroje sa vedia dostať len k telesám slnečnej sústavy, nie k iným hviezdam.
- Do vesmíru lietajú aj ľudia, ktorým hovoríme astronauti alebo kozmonauti. Letia v kozmických lodiach pripevnených na raketách. Pred vesmírnym prostredím ich chráni skafander. Najďalej boli ľudia na Mesiaci.
Zabudla som na niečo, alebo vám, naopak, niečo z tohto zoznamu pripadá nadbytočné?
Autor Mroks Št apr 2nd 2020 at 12:54 pm
Posledný článok „Fakty, ktoré by mal o vesmíre vedieť úplne každý“ je v tejto dobe „on-line vyučovania“ na školách perfekný (mali by ho povinne zdieľať). Akurát mu chýba možnosť pridávania komentárov a tiež nie som si istý tým dátumom, predsa „prvý apríl“ :-D … leda že by bola „prvoaprílová“ posledná veta: „Zabudla som na niečo, alebo vám, naopak, niečo z tohto zoznamu pripadá nadbytočné?“ :-D
Autor Adhara Št apr 2nd 2020 at 1:25 pm
Vďaka za reakciu, komenár je už tam, kde patrí. Ono WordPress pred časom urobil takú blbú zmenu, že už sa komentáre pod stránku nedajú pridávať automaticky, ale treba na to zaškrtnúť v políčku povolenie, na čo som zabudla.
Prvoaprílový žart? Nie, náhodou to tak vyšlo. Stránku som chcela pridať už v pondelok, ale nedostala som sa k tomu až do stredy. Na mňa včera vyskočil onakvejší žartík – taká faktúra za elektrinu, akú neplatia ani kozmodrómy. :-)
Autor Mroks Pi apr 3rd 2020 at 6:30 am
Tak taká fakúra nie je bohvie ako srandovná. Nemenili Ti v poslednom pol roku starý elektromer za nový digitálny ?
V činžáku sú mesačné odbery viac menej pravidelné.
Autor Adhara Pi apr 3rd 2020 at 9:40 am
Nie, nie. Aj keď po vykomunikovaní s energetikou napokon asi nešlo o vtip, ale o omyl z ich strany. A nebola to faktúra na byt v činžiaku, ale na môj nový… ale nechcem spojlerovať. Bude o tom osobitný blog. :-)
Autor Mroks Pi apr 3rd 2020 at 6:21 pm
… tak sa máme na čo tešiť ?
Autor Martin5 Po apr 6th 2020 at 2:57 pm
Nuž ja mám planét 9, tak som sa učil v škole :-).
_______________________________________
Čo ja viem, mesiac je akákoľvek družica planéty, aj umelo vytvorená. Preto Zem má dnes už dosť veľa mesiacov. Pri družici, keď chceš upresniť, tak použiješ pojem „umelá“, zrejme by to šlo i pri mesiacoch, aj keď s takým pojmom (umelý mesiac) som sa asi zatiaľ stretol iba v sci-fi (umelá družica sa používa bežne).
_______________________________________
No a taká pikoška, „mesiac“ podľa slovnik.sk:
„1. nebeské teleso osvecujúce zem v noci;“
„astron. Mesiac planéta obiehajúca okolo Zeme;“
takto sa to tie deti nenaučia…
_______________________________________
Okrem toho čo píšeš by podľa mňa mali vedieť ešte čo je galaxia, a že Mliečna cesta je naša Galaxia. Veľmi často vidím na fórach ako si ľudia mýlia galaxiu s hviezdnym systémom.
Autor Adhara Po apr 6th 2020 at 9:30 pm
„Nuž ja mám planét 9, tak som sa učil v škole :-)“ – čo sa Pluta týka, buď spomenúť minimálne spolu s Eris, lepšie aj s ostatnými trpasličími planétami, alebo nespomenúť vôbec. Nemá medzi nimi výsostné postavenie. To, že astronómovia sa pri jeho objave unáhlili so zaradením, mu výsostné postavenie nedáva (lebo ak áno, tak potom aj Ceres, s jej zaradením sa dialo skoro to isté čo s Plutom, len o štyri storočia skôr).
„Čo ja viem, mesiac je akákoľvek družica planéty, aj umelo vytvorená.“ – Nie je. Áno, Sputniku 1 sa hovorilo „baby moon“, lebo pred ním bol známy iba prírodný moon. Ale pri pridávaní počtu družíc sa rýchlo od takýchto prezývok upustilo.
„No a taká pikoška, „mesiac“ podľa slovnik.sk:“ – alebo never všetkému, čo nájdeš na internete. Aspoň vidím že to neopísali z Wikipédie. :-) Inak podľa bodu 1 tej definície je mesiacom aj pouličná lampa, tá tiež osvetľuje zem (s malým z) v noci. A v nove Mesiac prestáva mesiacom byť, lebo zem neosvetľuje…
„Okrem toho čo píšeš by podľa mňa mali vedieť ešte čo je galaxia, a že Mliečna cesta je naša Galaxia.“ Podľa novej astronomickej nomenklatúry sa naša galaxia volá Galaxia a nie Mliečna cesta. A nad galaxiou som uvažovala, ale iba krátko. Sú dôležitejšie veci v bližšom vesmíre, čo treba zaručene poznať, ako také gigantické štruktúry.
A správna definícia galaxie je zložitá. Lebo galaxia je útvar predovšetkým z temnej hmoty. Ale to by sme museli vysvetľovať, čo je temná hmota a už sa to nabaľuje (nevraviac o tom, že temná hmota sa jednoducho vysvetliť nedá). To, že hviezdy v nej najlepšie vidno, z nej nerobí útvar z hviezd. Lebo potme sú na paneláku tiež najlepšie viditeľné osvetlené okná, ale nikomu nenapadne definovať panelák ako sústavu okien.
Pod čiarou – uvažujem o tom, že by som okrem toho, že všetky telesá vo vesmíre majú gravitáciu, dodala aj to, že všetky rotujú a súčasne okolo niečoho obiehajú. Lebo ma udivuje, ako to ľudí udivuje.
Autor Martin5 Ut apr 7th 2020 at 9:36 am
‚Nie je. “ rozhodol kto? Význam slov určujú jazykovedci. Samozrejme aj tam môže byť otázne, kto je autorita. Ja vcelku dôverujem slex.sk podľa ktorého je mesiac „družica obežníc“. Obežnice sú planéty. Družica môže byť aj umelá aj prirodzená. S tým, že mesiac je aj umelá družica, som sa bežne stretával aj v encyklopédiách v detstve (napr. encyklopedický časopis Pyramída).
_______________________________________
„naša galaxia volá Galaxia a nie Mliečna cesta“ iste. Mliečna cesta je ale (stále správny) názov pre jej priemet na nočnú oblohu. Mliečna cesta teda je naša Galaxia, alebo presnejšie jej časť. Je to útvar výrazne viditeľný na oblohe, a tak by sa asi patrilo vedieť, čo to vlastne je. Preto by bolo vhodné asi spomenúť aj meteory a kométy (tieto až tak nevidno, ale často sa vyskytujú v symbolike, ako napr. na betlehemoch).
Autor Adhara St apr 8th 2020 at 6:00 pm
„Ja vcelku dôverujem slex.sk podľa ktorého je mesiac „družica obežníc“. Obežnice sú planéty.“ – obežnicou v zmysle telesa, ktoré niečo obieha, je vo vesmíre všetko. Mesiacmi potom môžu byť aj planéty, lebo sú družicami hviezd, ktoré sú obežnicami jadier galaxií. Mesiacmi môžu byť aj hviezdy, lebo sú družicami jadier galaxií, ktoré sú obežnicami ťažiska kôp galaxií. Atď…
K druhej časti komentára: áno, to všetko sú tiež dôležité veci. Ale predsa len nemám pocit, že by boli natoľko dôležité ako tie horeuvedené. Predsa len ide o vybudovanie ako-tak správneho obrazu sveta, ktorý je bežne na dohľad. To, že meteor nie je doslova padajúca hviezda, sa dá logicky vyvodiť z poznatku, že skutočné hviezdy sú väčšie ako celá Zem, a tak na ňu asi nepadnú (keď už, ak skôr Zem na ne). To je podľa mňa najpálčivejšia otázka ohľadom malých telies slnečnej sústavy. A tiež tá, že niečo ako malé telesá slnečnej sústavy vôbec existuje (a nie je to len Slnko s planétami, ako sa neraz nešťastne kreslí a teda asi aj myslí).
Autor Martin5 Št apr 9th 2020 at 9:50 am
Nechcem príliš rozvíjať jazykovedné okienko, nakoniec je to asi otázka na jazykovedný ústav Ľ. Štúra, ale definícia obežnice podľa slex.sk je iba planéta. Ide asi o zastaraný názov, keďže dnes už asi každý používa pojem planéta, a s obežnicou sa v textoch nejako nestretávam.
Autor Slavomír Fridrich Ne júl 11th 2021 at 9:06 pm
Chcelo by to druhú časť..
„Čo všetko o vesmíre nevieme a ešte len musíme objaviť?“
Hmm..
Jeden fakt tam chýba „Vo vesmíre sa nachádza všetko..“
Autor Stefan Št nov 28th 2024 at 6:36 pm
Podľa mňa je jedna z najväčších záhad vesmíru ,vpodstate priestoru, nekonečno. Myslím si že vesmír je obrovský, ale nieje nekonečný a to z jednoduchého dôvodu. Keby sme pripustili jeho nekonečnosť, tak potom by z toho vyplývalo, že existuje nekonečno planét ako Zem, že existuje každá možná variácia jednej veci, existuje Zem kde je všetko rovnaké, len o jeden atóm by sa to líšilo, proste nekonečno je nekonečno. Tým pádom keby existovalo nekonečno, zrejme by bol aj nekonečný čas a bolo by určite možné, aby sa vyvinuli bytosti, ktoré by nás navštívili. Keďže tu nie su, neverím v nekonečno.
ALE
Čo keď tu sú a nechcú do nášho života zasahovať? To by potom menilo situáciu a moja úvaha nestojí za nič. Pravda ale je že existenciu nekonečna môj obmedzený mozog nechce stráviť.
Autor Adhara Št nov 28th 2024 at 10:32 pm
Presne k tomuto istému dôsledku nekonečna som došla aj ja, spomínam to v tomto rozhovore.
Len by som dodala, že aj keby bol vesmír nekonečný z hľadiska priestoru, nemusí byť nekonečný z hľadiska hmoty. Aj keď to už zasahuje do samotnej definície vesmíru – či sa za vesmír dá považovať aj priestor, kde síce platia fyzikálne zákony, akurát v ňom nie je nič. Väčšinou ani len to svetlo, lebo tam za štrnásť miliárd rokov existencie kozmu akosi nestihlo doletieť…
Autor Stefan Pi nov 29th 2024 at 12:53 pm
Vesmír (časopriestor) sa rozpína s tým ako sa rozpína hmota, najskôr to bude tak, človej je tvor obmedzený a nedá sa mu predstaviť že niekde nieje nič, ani priestor, tak ako si nevie predstaviť viac rozmerov. Teória strún je zatiaľ najlepší model a je podozrivé že jej matematické modely sedia na tuším 12 rozmerný priestor.
Mozog človeka vraj funguje vo viacerých rozmeroch než má časopriestor a preto ho len ťažko pochopíme a napodobníme, keď sa tak nad tým zamýšľam, sme ako akváriové rybičky, ktoré nemôžu nahliadnuť mimo akvárium a niekto, ten pomyslený Boh, sa na nás dobre baví. Tak, ako je veľmi obmedzené naše pátranie v kozmickom priestore, pretože všetko je strašne ďaleko, tak je obmedzené aj naše pátranie na úrovni najmenšej, zväčšovanie mikroskopom skončilo na elektrónoch, pretože už nevieme zostrojiť mikroskop, ktorý by pracoval s niečím menším než sú elektróny. Už len tie urýchlovačie niečo ukážu, ale to je bieda veru. Moja predstava je taká že hmota je niečo ako stojaté vlnenie (teória strún na to dobre sedí), už na gymnáziu na fyzike mi bolo to čo sa učíme divné, že elektrón sa raz správa ako vlnenie a raz ako častica. Na základnej škole som si predstavoval že sú to guľôčky, čo je samozrejme, úplný nezmysel. Na chémii sme sa učili o orbitáloch a začalo mi to byť podozrivé, vraj tam sa môže elektrón nachádzať s určitou pravdepodobnosťou. Skôr mi to príde tak že elektrón je teda niečo ako stojatá vlna, niečo čo sa v éteri divoko trepoce. Žiadna pevná hmota v skutočnosti neexistuje a v skutočnosti je to len ilúzia. Iste že sa hlavou stále udrieme do múru, ale to len preto že to „nič“ navzájom na seba pôsobí. Preto dnes už verím, že môžu existovať čary a kúzla, len treba mať takú moc ktorá dokáže narušiť túto podstatu pevného sveta. Verím že to že sme akí sme a v čom sme nieje náhoda.
Autor Štefan So nov 30th 2024 at 8:15 pm
Teraz čítam: Michio Kaku – Dále než Einstein, odporúčam
Autor Martin5 Po dec 2nd 2024 at 1:27 pm
Pozor, to že existuje nekonečno neznamená že existuje každá možná variácia. Inými slovami, niektoré variácie môžu teoreticky mať nulovú pravdepodobnosť vzniku a to by neprelomilo ani nekonečno.
Na ilustráciu: 1/11=0,09090909… je nekonečný rad potenciálne s ciframi 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9 ale bude obsahovať len 0 a 9. „Prírodný zákon“ 1/11 vylúči vznik cifier 1-8.
Autor Martin5 Po dec 2nd 2024 at 1:46 pm
A ešte jedna vec. Nekonečná nie sú rovnako veľké (volá sa to mohutnosť), a tak napr. množina reálnych čísel R je „väčšia“ (má väčšiu mohutnosť) ako množina prirodzených čísel N.
A potom obrazne ak by množina variácií mala väčšiu mohutnosť (napr. ako má to R) oproti mohutnosti nekonečna vesmíru (čo by trebárs zodpovedalo len tomu N) tak by sa opäť nevyskytli všetky variácie, i keby mali všetky nenulovú pravdepodobnosť. Jednoducho ani nekonečnosť Vesmíru by nebola dosť veľká pre všetky možné variácie (neexistuje injekcia R -> N).
Autor Adhara Po dec 2nd 2024 at 6:13 pm
Túto možnosť som sa v nalinkovanom rozhovore snažila vylúčiť tým, že som povedala v prípade platnosti základného kozmologického princípu…