header image

 
 

Kozmonaut (astronaut)

Prvýkrát publikované na slovenskej Wikipédii. Autor: Jana Plauchová ako Eryn Blaireová. Spoluautori: 213.215.70.153 (definícia pojmov), Atomique (obrázok s popisom), Liso (oprava preklepu)

Text je dostupný pod Creative Commons Attribution-ShareAlike License 3.0 a GFDL.


Americký astronaut Bruce McCandless používa počas výstupu do otvoreného vesmíru manévrovaciu jednotku pri misii STS-41-B raketoplánu Challenger, 7. február 1984

Kozmonaut je člen posádky vesmírnej lode.

Termín kozmonaut sa používa na označenie člena posádky vesmírnej lode z Ruska alebo predtým zo Sovietskeho zväzu. Spojené štáty používajú termín astronaut. Čína používa termín taikonaut. Všetky tieto tri pojmy možno chápať ako synonymá, aj keď v ich doslovnom preklade je rozdiel. Zatiaľ čo „kozmonaut“ znamená „plavec vo vesmíre“, „astronaut“ je „plavec medzi hviezdami“.

V širšom zmysle sa termínom kozmonaut alebo astronaut označuje každý človek, ktorý sa dostal do kozmického priestoru, tj. nad Karmánovu hranicu vo výške 100 km. V užšom zmysle sa tento termín používa len pre profesionálneho kozmonauta, napríklad pilota vesmírnej lode.

Prvým človekom vo vesmíre bol Rus Jurij Alexejevič Gagarin, ktorý 12. apríla 1961 na lodi Vostok 1 jedenkrát obletel Zem. Prvý Američan, ktorý vykonal orbitálny let okolo Zeme, bol John Herschel Glenn (20. februára 1962). Už pred ním však do vesmíru letel po balistickej dráhe Alan Bartlett Shepard na vesmírnej lodi Freedom 7. Prvou ženou vo vesmíre sa stala Ruska Valentina Vladimirovna Tereškovová. Od tej doby sa do vesmíru pozrelo viac ako 600 ľudí. Z nich 12 chodilo po povrchu Mesiaca v rámci programu Apollo. Prvým kozmonautom z iného štátu než ZSSR a USA sa stal 2. marca 1978 Vladimír Remek z bývalého Česko-Slovenska.

Súčasným najväčším pilotovaným vesmírnym programom je Medzinárodná vesmírna stanica.

Doteraz v priebehu pilotovaných kozmických letov zahynulo 18 osôb, z toho 13 Američanov, 4 Rusi a 1 Izraelčan. Niekoľko kozmonautov ďalej zahynulo v priebehu výcviku a predštartovných príprav.

Funkcie posádky raketoplánu

Posádka amerického raketoplánu, najväčšieho kedy používaného vesmírneho dopravného prostriedku, pozostávala z 2 až 7 osôb. V jedinom prípade, pri misii STS-61A letelo na palube raketoplánu Challenger až 8 astronautov. Členovia posádky plnili tieto funkcie:

  • veliteľ letu alebo tiež prvý pilot – velil celej vesmírnej lodi a sedel vľavo vpredu na pilotnej palube raketoplánu, podobne ako kapitán v kokpite lietadla. Vždy riadil loď v záverečnej časti pristávania, vo vesmíre robil manévre a spájanie, napríklad s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS).
  • pilot alebo druhý pilot – jeho sedadlo je umiestnené v pravej prednej časti, vedľa veliteľa. Kontroloval všetky systémy na palube, napríklad hlavné motory a hydraulický systém. Ak by veliteľ nebol schopný plniť svoje úlohy, (napríklad pre nevoľnosť), prebral jeho funkciu druhý pilot.
  • letový špecialista – profesionálny astronaut, ktorý plnil úlohy ako výstupy do otvoreného priestoru (pozri nižšie), ovládanie robotického ramena RMS, a robil pokusy.
  • palubný špecialista – neprofesionálny astronaut alebo astronaut, ktorý nie je zamestnaný v NASA. Na palube mal špeciálnu úlohu, mohol to byť napríklad lekár vykonávajúci zdravotné testy členov posádky.

Funkcie posádky Sojuzu

Jurij Gagarin, prvý kozmonaut sveta

V ruskej vesmírnej lodi Sojuz je miesto iba pre tri osoby. Prítomnosť tretieho člena posádky však nie je nevyhnutná, môže to byť vedec alebo platiaci kozmický turista.

  • veliteľ – sedí na prostrednom sedadle, koordinuje dianie na palube.
  • palubný inžinier – sedí vpravo od veliteľa. Jeho úlohou je kontrola palubných systémov a letových procedúr.

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici takisto existuje veliteľ, ktorý je nadradený dokonca aj veliteľom posádok raketoplánu a Sojuzu počas ich pripojenia ku komplexu.

Výber

Kozmonauti musia byť psychicky aj fyzicky zdatní a inteligentní jedinci. Najprísnejšími lekárskymi a psychologickými testami v rámci prípravy na let do vesmíru prešla prvá generácia kozmonautov. Vtedy ešte nikto nevedel, ako bude ľudský organizmus reagovať na zrýchlenie, bezváhový stav a ožiarenie. Prví astronauti museli byť vo vynikajúcej fyzickej kondícii. Skupinu prvých kandidátov na kozmonautov v Sovietskom zväze vybrali spomedzi stíhacích pilotov. Ich maximálny vek mal byť do tridsať rokov, výška do 170 cm, a hmotnosť do 70 kg. Museli mať výborný zdravotný stav ktorý vylučoval čo i len pravidelné angíny. Kandidáti museli napríklad vydržať stáť 20 minút vo vode s teplotou 0°C a nesmeli z toho ochorieť, či vydržať neprerušovane 72 hodín bez spánku. V súčasnosti sú už kritériá na výber medzi kozmonautov oveľa miernejšie (príkladom je John Glenn, americký astronaut, ktorý letel do vesmíru vo veku 76 rokov). Naopak, stúpli nároky na vzdelanie. Jurij Gagarin ani Valentina Tereškovová nemali v čase letu vysokoškolské vzdelanie, teraz je už pre profesionálnych astronautov povinné.

Príprava na let

Kozmonauti Jeffrey N. Williams, Pavel V. Vinogradov a Thomas Reiter na Medzinárodnej vesmírnej stanici

V USA prebieha hlavná časť výcviku v Lyndon B. Johnson Space Center v Houstone. Nachádza sa tu trenažér kokpitu raketoplánu, virtuálne laboratórium a modely častí Medzinárodnej vesmírnej stanice. Výstupy do otvoreného priestoru astronauti nacvičujú v 61 metrov dlhom a 12 metrov hlbokom bazéne. Ďalšie výcvikové stredisko je napríklad na Floride, kde sa nacvičovalo hlavne núdzové opustenie raketoplánu a odpľovacej rampy. Experimenty, ktoré budú astronauti vykonávať na palubách vesmírnej lode, sa nacvičujú v primerane vybavených laboratóriách po celom svete.

V Sovietskom zväze bol pre kozmonautov vybudovaný celý komplex s názvom Hviezdne mestečko. Okrem zariadení slúžiacich na výcvik sú tam tiež obytné bloky, obchody, reštaurácie a školy. Vo veľkej hale v Hviezdnom mestečku sa nachádzajú ruské časti stanice ISS. Prvá dvadsaťčlenná skupina kozmonautov sa v Hviezdnom mestečku začala na svoj let pripravovať už v roku 1960.

V USA aj v Rusku je výcvik kozmonautov dvojstupňový. Prvý, základný výcvik, je rovnaký pre všetkých kandidátov. Trvá približne jeden a pol roka. Kozmonaut sa v ňom učí, ako funguje kozmická loď, v ktorej bude letieť a tiež všetky núdzové procedúry. Keď je po skončení výcviku pridelený k posádke, začína sa takzvaný letecký výcvik. V ňom sa učí všetko potrebné na konkrétnu misiu, napríklad zaobchádzanie s určitými prístrojmi, trénuje pokusy, ktoré budú prebiehať počas letu, a v prípade, že sa bude zúčastňovať výstupu do otvoreného priestoru, musí sa celý výstup nacvičiť v spomínanom bazéne. Zároveň sa zoznamuje s ostatnými členmi posádky.

Budúci kozmonauti tiež musia absolvovať tréning na sily pôsobiace počas letu – preťaženie, ktoré na nich bude pôsobiť pri štarte a pristávaní, a bezváhový stav, ktorému budú vystavení na obežnej dráhe. Preťaženie sa trénuje na centrifúgach, bezváhový stav na špeciálnych lietadlách.

Platy kozmonautov

Nácvik operácií v stave beztiaže prebieha v bazéne. Na zábere astronautka Jessica Meirová.

Priemerný príjem astronauta NASA sa začiatkom 21. storočia pohyboval v rozpätí od 56 000 do 87 000 dolárov ročne. Prví americkí astronauti dostávali plat 8 330 – 12 770 dolárov. Astronauti ESA zarábali 84 000 až 96 000 eur ročne, prví traja európski astronauti dostávali dokonca plat vyšší. Ruskí kozmonauti zarábali niekoľko stoviek dolárov mesačne, ak sa však pripravovali v Spojených štátoch na misiu raketoplánom, boli platení rovnako ako americkí astronauti. Yang Li Wei, prvý Číňan vo vesmíre, zarábal 1 200 dolárov mesačne. Okrem toho môžu kozmonauti dostávať rôzne príplatky a bonusy.

Kozmickí turisti

V 21. storočí sa uskutočnili kozmické lety ľudí, ktorí leteli ako platiaci hostia. Nazývajú sa vesmírni alebo kozmickí turisti. Prvým vesmírnym turistom sa stal v roku 2001 Dennis Tito na palube kozmickej lode Sojuz TM-32.

Výstup do otvoreného vesmíru

Prvýkrát publikované na slovenskej Wikipédii. Autori podľa množstva pridaného textu: Jana Plauchová ako Eryn Blaireová 78 %, Adrian 8 %, Andrej-airliner 5 %, Wizzard 2 %, Vasiľ 1 % (over si to).


Výstup do otvoreného vesmíru (skratka EVA z anglického Extra-Vehicular Activity) je činnosť jedného alebo viacerých kozmonautov vo vesmíre mimo kozmickú loď alebo kozmickú stanicu. Tieto výstupy zahŕňajú tak prácu na obežnej dráhe, v mikrogravitácii, ako aj prácu na povrchu iného kozmického telesa (zatiaľ len Mesiaca).

Cieľom výstupov do otvoreného priestoru je vykonávanie jemnej a zložitej práce, ktorá nemôže byť zabezpečená napríklad manipulačným ramenom raketoplánu. Je to napríklad oprava rôznych družíc, oprava kozmickej lode, montáž častí Medzinárodnej vesmírnej stanice, pripájanie a odpájanie kabeláže, a iné.

Astronauti Robert Curbeam (vľavo) a Christer Fuglesang (vpravo) počas výstupu do otvoreného vesmíru z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), 12. december 2006

Počas celého výstupu musí mať kozmonaut zabezpečenú ochranu pred kozmickým prostredím, komunikáciu s kozmickou loďou/stanicou a riadiacim strediskom a možnosť pohybu a návratu. Výstupu do otvoreného priestoru musí predchádzať dekompresia prostredia, v ktorom sa kozmonaut nachádza. Uskutočňuje sa buď dekompresia celej lode (v minulosti, v súčasnosti sa už nepraktizuje), alebo jej špeciálne prispôsobenej časti – prechodovej komory. Pri návrate kozmonauta z výstupu sa zase musí uskutočniť kompresia, postupné zvýšenie tlaku v prostredí na pôvodnú hodnotu.

Počas prvých výstupov do otvoreného priestoru bol kozmonaut vždy spojený s materskou loďou lanom s výnimkou výstupov na mesačný povrch v rámci Programu Apollo. Až v roku 1984 pri misii STS-41-B sa americký astronaut Bruce McCandless po prvýkrát pohyboval vo vesmíre mimo spojenia s loďou. Pohyb a návrat k lodi mu zabezpečila manévrovacia jednotka MMU-1.

Prvý výstup do kozmického priestoru uskutočnil sovietsky kozmonaut Alexej Leonov 18. marca 1965. Mimo kozmickej lode strávil 12 minút. Dĺžka súčasných kozmických výstupov sa pohybuje v časovom rozpätí okolo 6 – 7 hodín. Najdlhší neprerušovaný výstup trval 8 hodín 56 minút a absolvovala ho dvojica astronautov James Shelton Voss a Susan Jane Helmsová počas misie STS-102. Najväčší súhrnný počet hodín strávených výstupom do otvoreného vesmíru dosiahol Anatolij Jakovlevič Soloviov, ktorý počas šestnástich výstupov strávil v otvorenom priestore čas 82 hodín 22 minút. Medzi Američanmi drží prvenstvo astronaut Michael Eladio Lopez-Alegria, ktorý absolvoval 10 výstupov so súhrnným časom 67 hodín 40 minút.

Za začiatok výstupu z Medzinárodnej vesmírnej stanice a z raketoplánu sa považuje prepojenie skafandrov astronautov na vnútorné zdroje. Koniec výstupu ohraničuje začiatok zvyšovania tlaku v prechodovej komore.

Zvláštnym prípadom prác astronautov v skafandri je IVA (Intrva Vehicular Activity), kedy astronauti síce pracujú vo vákuu, ale zároveň sú vnútri kozmickej lode. Takéto výstupy prebiehali napríklad v poškodenom module Spektr stanice Mir, z ktorého po zrážke s kozmickou loďou Progress unikol všetok vzduch.

Mohlo by vás zaujímať



Wikipédia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 12     Upozornenia: 0

Autor Slavomír Pi aug 5th 2022 at 9:43 am  

Vzhľadom k tomu, že celú planétu Zem je možné nazvať „vesmírna loď“. Tak všetci ľudia sú „kozmonauti“.
Apropó „všetko je vo vesmíre“. Všetko čo existuje, existuje vo vesmíre.
Predstava že keď sa nachádzame na Zemskom povrchu, tak sa „nenachádzame vo vesmíre“, je za a. srandovná, možno za b. dokonca nebezpečná.

Autor Adhara Pi aug 5th 2022 at 10:25 am  

Isteže. Práve preto je kozmonaut definovaný pobytom buď nad Karmánovou hranicou alebo na zemskej orbite.

Autor Slavomír Pi aug 5th 2022 at 1:33 pm  

Skutočne mnoho sme o tom na diskusnom fóre debatovali, a vždy sa ukázalo že akákoľvek „fyzikálna“ definícia toho kde sa „začína vesmír“ je neistá a neurčitá. (Išlo napríklad aj o praktickú otázku, zákazu testov protisatelitných zbraní. Alebo aj o rozdiel medzi astronautom proeskumníkom, a „turistom“ ktorého dopravujú rovnako ako jeho „kufre“, ako náklad..)
Ani Karmánova hranica v praxi, nie je nejaká línia pevné stanovená v priestore, mení sa a pohybuje aj o desiatky kilometrov v dôsledku zmien „vesmírneho počasia“ a stavu atmosféry.

Autor Adhara Pi aug 5th 2022 at 3:18 pm  

Jasné, príroda nepozná presné hranice. Preto sme zaviedli umelé. Už z tej stovky kilometrov vyplýva, že je to podozrivo okrúhle číslo, ktoré vo fyzikálnom zmysle nebude presne sedieť. Je to dané dohodou.

Autor Martin5 Pi aug 5th 2022 at 2:33 pm  

Kozmická loď by mala mať nejaký pohon (aspoň kým je funkčná) – minimálne na korekcie dráhy. Zem by som preto kozmickou loďou nenazýval.
___
Vesmír je samozrejme všade, aj na Zemi. Čo nazveme „kozmickým priestorom“ a pod. je už len vec definície, napr. v Amerike a Európe je tá výška myslím definovaná inak. Definícia vôbec nie je neistá, je to napr. presne 100 km a pod. Dá sa špekulovať či by to malo byť viac alebo menej, ale asi to nemá veľký praktický význam. Možno definícia cez nejakú únikovú rýchlosť by sa dala zaviesť univerzálne (rovnako aj pre iné telesá), definícia cez hustotu atmosféry či vzdialenosť prestane dávať zmysel na iných telesách (Mesiac, Jupiter atď.).

Autor Slavomír Pi aug 5th 2022 at 7:01 pm  

V tom prípade.. Je to síce sci – fi, človeka ktorý sa narodí v nejakej kolónii na inom vesmírnom telese (aj na Mesiaci, alebo Marse) a nikdy z nej neodcestuje, budeme môcť nazvať „mimozemšťan“ ale „kozmonautom“ nebude.
: )

Autor Martin5 St aug 10th 2022 at 3:29 pm  

Kozmonautom asi naozaj nie, keď žije len v kolónii / na tej planéte/mesiaci. Mimozemšťan je opäť otázka definície. Tam ale predpokladám, keď kolonizácia začne byť reálna, tak pojem mimozemšťan sa asi bude vzťahovať len na život, ktorý nemá pôvod na Zemi. I keď opäť sú tu technické otázky pri prípadnej panspermii, ak sa život premiestnil dávno ale vyvíjal odlišne. Niečo už vymyslia, veď aj tunajšiu taxonómiu na Zemi viackrát menili.

Autor Slavomír St aug 10th 2022 at 11:31 pm  

Možno by sa dalo povedať že „skutočný“ kozmonaut, musí byť aj priekopník. Letieť ďalej, rýchlejšie alebo dlhšie ako iný pred ním.
Vykonať prelomový počin ako Gagarin.. Alebo byť objaviteľ.
Lenže to je asi zase na definíciu, akési neurčité.

Autor Adhara Št aug 11th 2022 at 10:03 am  

S priekopníkom nesúhlasím, tých bolo medzi doterajšími kozmonautmi iba zopár. To by všetci tí, ktorí po nich leteli na nižšiu obežnú dráhu, kratšiu misiu, atď. neboli kozmonautmi?

Takisto ľudí narodených mimo Zeme autori sci-fi automaticky nenazývajú kozmonautmi.

Myslím, že definícia z tohto článku, ktorú som, mimochodom, neutvorila ja, to vystihuje celkom dobre. Kozmonautom je člen posádky vesmírnej lode. Bodka. To napovedá, že byť kozmonautom je jeho povolanie, že letí alebo plánuje letieť do vesmíru a ako člen posádky bude na tej kozmickej lodi niečo užitočné robiť. Vylučuje to síce vesmírnych turistov, ktorí nie sú členmi posádky, len pasažiermi, ale tých ja osobne za kozmonautov aj tak nepovažujem.

Autor Slavomír So aug 13th 2022 at 10:17 pm  

Nuž mali s tým akési problémy aj piloti amerických raketoplánov, povedal by som „hudrivanie“ že už nie sú „skutočný astronauti ale „taxikári“.
A naozaj zlé to asi bolo v Rusku. Mal som to dosť problém pochopiť, ale veľa ľudí tam dopravu turistov odsudzovalo ako „ponižujúce drožkárenie“. Ani to nepovažovali a nepovažujú za podnikateľský úspech, že to oni predali prvú letenku, dodnes sa tým nechvália. Aj preto potom po krátkom čase doprava turistov tam skončila, nijaké súkromné podnikanie v tomto sa v postsovietskom sektore nerozvinulo.

Autor Adhara Ne aug 14th 2022 at 9:37 pm  

Aj mňa prekvapuje, ak s tým mali problém dopravujúci astronauti a nie dopravovaní. Podľa mňa je byť kozmickým turistom ponižujúce v prvom rade pre toho turistu.

Autor Slavomír Po aug 15th 2022 at 2:27 pm  

Skús zadať do Google vyhľadávania slovo „moreplavec“, vyhodí to mená James Cook, Fernão de Magalhães, Krištof Kolumbus, Francis Drake. Samý „Master and Commander
Potom skús zadať slovo „námorník“.
Dalo by sa zhrnúť..
To je „chlap“ ktorý robí namáhavú a nebezpečnú prácu na mori, nezriedka aj mizerne platenú..
A dejiny si jeho meno nezapamätajú.
Hmm.. Kozmonautika zatiaľ, neznámych „námorníkov“ nemá.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.