header image

 
 

Planéty slnečnej sústavy stručne

Okolo Slnka aj okolo mnohých iných hviezd krúžia planéty. Sú to guľaté telesá menšie než hviezdy. Planéty samé nesvietia, iba odrážajú svetlo. Okolo planét môžu obiehať aj ďalšie prírodné telesá. Nazývame ich mesiace, podľa Mesiaca Zeme, ktorý bol známy ako prvý.

Všetky obiehajúce telesá spolu so Slnkom nazývame slnečnou sústavou. Patrí do nej osem planét: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Štyri väčšie planéty sú z plynu, štyri menšie majú pevný povrch. Všetky známe mesiace planét sú pevné, ale len málo ich má guľatý tvar.

Chcem vedieť viac o planétach

Merkúr

Najbližšia planéta k Slnku a zároveň aj najmenšia zo všetkých planét v slnečnej sústave. Vyzerá trochu ako zväčšený Mesiac – žiadna atmosféra ani tečúca voda, len trochu ľadu. Všade samá pustá skala a krátery. No na rozdiel od Mesiaca nemá po sebe veľké tmavé fľaky stuhnutej lávy. Vnútri Merkúru z neznámych príčin sídli až príliš veľké jadro. Keďže je blízko pri Slnku, panuje na ňom pekelná horúčava až do 440°C, ale len na tej strane, kde má táto planéta deň.

Chcem vedieť viac o Merkúre

Venuša

Druhá planéta v poradí od Slnka. Planéta najbližšia k Zemi a aj najpodobnejšia Zemi, čo sa veľkosti, gravitácie a geológie týka. Nie však ohľadom atmosféry – tú má omnoho hustejšiu. Tvorí ju takmer samý nedýchateľný oxid uhličitý vyvolávajúci silný skleníkový efekt. Preto je Venuša veľmi žeravá. Má vyše 460°C, čo je viac ako na Merkúre. Preto na nej nemôže byť voda ani nič živé. Keď Venušu vidieť na oblohe, čo sa stáva niekedy ráno, inokedy večer, je vždy najjasnejšou svietiacou bodkou zo všetkých.

Chcem vedieť viac o Venuši

Zem

Tretia planéta od Slnka výnimočná mnohými vecami. Je to jednak najväčšia a najhustejšia pevná planéta našej slnečnej sústavy, ako jediná má vodu vo všetkých troch skupenstvách a veľa kyslíka, ako prvá planéta od Slnka má mesiac… a napokon, iba na nej existuje život. Dve tretiny jej povrchu pokrývajú moria a oceány a jednu tretinu pevnina rozdelená na kontinenty. Jej jediný mesiac sa volá Mesiac.

Mars

Štvrtá planéta od Slnka, zvaná aj červená planéta. To červené na jej povrchu je hrdzavý prach – všetok kyslík v atmosfére Marsu zreagoval s inými látkami, najmä so železom. V riedkej marťanskej atmosfére preto zostal iba oxid uhličitý rovnako ako na Venuši. Je ho tam však primálo na to, aby dokázal planétu skleníkovým efektom zohriať. Teplota na Marse takmer nikdy nevystúpi nad nulu, bežne tam býva aj menej ako -100°C. Má dva malé mesiačiky Fobos a Deimos.

Jupiter

Piata, najväčšia zo všetkých planét našej slnečnej sústavy a ukážkový exemplár plynnej planéty. Tvorí ho, podobne ako Slnko, hlavne vodík a hélium. K týmto bezfarebným plynom sa pridávajú aj ďalšie prvky a zlúčeniny, ktorým vďačíme za oranžovo-biely pásikovaný výzor planéty. Nemá žiadny pevný povrch. Jupiter má desiatky mesiacov, nikto nevie presne, koľko, lebo stále sa objavujú nové mesiace.

Chcem vedieť viac o Jupiteri

Saturn

Šiesta planéta, o čosi menší plynný obor ako Jupiter. Aj on má mraky usporiadané do pásov, ale vidieť ich slabšie než na Jupiteri. Čo však na ňom vidieť lepšie ako na Jupiteri sú jeho prstence – sústava miliárd častíc, akoby malých mesiačikov obiehajúcich planétu tak, že z diaľky spolu vyzerajú ako pevná obruč. Okrem nich má Saturn aj desiatky riadnych, veľkých mesiacov, z ktorých najväčší je Titan.

Chcem vedieť viac o Saturne

Urán

Siedma planéta, omnoho menšia než Saturn, ale stále oveľa väčšia ako Zem. V jeho chladnej, plynnej, bledomodrej atmosfére toho veľa nevidieť. Aj prstence má slabšie ako Saturn, no výraznejšie ako Jupiter. Čudesnosťou Uránu je, že je zvalený na bok – zdá sa, akoby okolo Slnka neobiehal, ale kotúľal sa. Má veľa mesiacov.

Neptún

Ôsma a posledná planéta od Slnka, ale nie najchladnejšia, pretože si tak ako aj Jupiter a Saturn tvorí vlastné teplo. Je síce modrý ako Zem, ale tú modrú farbu mu nedáva voda, ale metán. Vidno na ňom biele oblaky, vďaka ktorým vieme, že na Neptúne dujú najsilnejšie víchrice. Jeho prstence sú slabé. Má väčšinou malé a nepravidelné mesiace, jedinú výnimku tvorí veľký guľatý Tritón.

Mohlo by vás zaujímať



Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 4     Upozornenia: 0

Autor Martin5 Po okt 24th 2022 at 11:52 am  

Merkúr – píšeš žiadna voda, v podrobnejšom článku ale už spomínaš hypotézu o vode a že Messenger by ju mal potvrdiť. Podľa stránok NASA ju už potvrdil, takže voda (resp. ľad) na Merkúre zrejme je, t.j. informácia v tomto článku je už neaktuálna.

Tu link na NASA:
https://www.nasa.gov/image-feature/water-ice-on-mercury

„MESSENGER has collected compelling new evidence that the deposits are indeed water ice“

Autor Adhara Po okt 24th 2022 at 4:55 pm  

Pod vodou myslím tekutú vodu (môžem to napísať presnejšie), o ľade na Merkúre viem.

Autor Martin5 Ut okt 25th 2022 at 2:50 pm  

Ok, ale pri vesmírnych telesách sa voda bežne asi myslí v akomkoľvek skupenstve (ľad, vodná para v atmosfére a pod.). Aj podrobný článok o Merkúre, na ktorý odkazuješ, má vlastnú sekciu „Hypotézy o vode“, kde sa rozoberá práve ten ľad. Ak teda myslíš kvapalnú (alebo teda tekutú, ak tam zahŕňaš aj plynné skupenstvo), tak by som to upresnil. Ešte lepšie by asi bolo spomenúť, že tam je ten ľad (to nemusí každý vedieť a čitateľa to zaujme).

Autor Adhara Pi okt 28th 2022 at 3:20 pm  

Upravené.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.