Image by Ilona Frey from Pixabay
O tom, že staré romány nemusia byť zlé, sa nepolemizuje. Ale ešte som nenarazila na obhajobu starých faktografických kníh. Naopak, v poslednom roku a pol som videla rôzne prejavy presvedčenia, že sú nanič. Začalo to, keď sa istá nemenovaná inštitúcia snažila vyradiť zo svojej knižnice staré poklady. Nikomu neprekážali, ten priestor nemal a nečakalo ho iné využitie, a predsa niekomu ležali staré učebnice v žalúdku. Zachránila som z nich, čo sa dalo, asi polovicu, ale za väčšinou z tých zvyšných je mi tiež smutno. Už len preto, že polstoročia staré a staršie knihy sú veľmi cenné – hoci vychádzali v obrovských nákladoch (lebo nebol internet ako zdroj informácií), dnes existujú už len v niekoľkých výtlačkoch. Ale hlavne preto, že informácie v nich budú, aspoň čo sa slovenského jazyku týka, nezvratne stratené.
Proti tomuto som počula argument, že na Googli je všetko. No to teda nie je. Oskenoval niekto všetku literatúru spred vynálezu internetu a natiahol ju tam? Ani zďaleka. Pátrala som tam napríklad po skenoch starých časopisov, ktoré som čítavala ako dieťa. A nedopátrala som sa. O jednom z tých časopisov som dokonca nenašla ani zmienku, že vôbec existoval! (Existoval, samozrejme, našla som svoj starý výkres, kde som si z neho prekresľovala ilustráciu).
Nuž, ale proti tomu môže kdekto namietnuť (a aj namietol, keď som tento argument napísala na Instagram), že na internete sú aspoň všetky novšie, a teda z veľkej časti platné informácie. Kým v starých knihách sú údaje zastarané. Niekedy dokonca nebezpečné. Iste, aj také (dez)informácie sú. Ale to neznamená, že všetky staré náučné knihy sú na odpis!
Prečo? Pretože slúžia ako krásny archív ľudského poznania. Ak vás zaujíma vývoj predstáv ľudí o nejakej téme, podrobnejší zdroj nenájdete. Isteže, novonapísané knihy môžu mať pasáže venované histórii vývoja názoru na tú-ktorú problematiku, ale je to len stručné zhrnutie. V starých knihách to vidíte aj s podrobnosťami. No a tým sa dostávam k ďalšiemu prínosu starej literatúry: má priestor venovať sa vtedajším poznatkom a tomu, čo bola história už z pohľadu vtedajších autorov. Prečo? Lebo nová kniha, pokiaľ nie je vyslovene zameraná len na históriu nejakého problému, vám chce ukázať predovšetkým novšie poznatky. Aktuality. A internet takisto. Väčšina stránok a účtov preferuje novinky. Ak ten server či účet existuje dlho, nájdete v ňom aj pár rokov až desaťročí staré veci, mnohé servery a účtu sú však zmazávané aj s archívom. Najúplnejšie na internete je však to, čo je nové, nové, nové!
Ale staré ešte nemusí byť prekonané len preto, že je to staré. Poznatok, že Slnko je stredom slnečnej sústavy, má už takmer 500 rokov a nikto neprišiel s prevratnejším vysvetlením (plochozemcov nerátame). A ďalšia výhoda starých kníh je, že to staré a často stále ešte platné mohli pekne, dopodrobna rozobrať, vysvetliť, zdôvodniť. Pretože sa nemuseli strachovať o tom, že zaberú priestor novším a dôležitejším objavom. Novšie neboli. Mohli sa do sýtosti venovať starému. Mnoho zaujímavých a stále platných informácií som našla práve v starých knižkách, pričom v novších sa vždy dávala priorita novinkám. A preto by sa skoro dalo povedať, že nová náučná kniha má dnes menšiu hodnotu ako stará kniha. Lebo drvivú väčšinu z toho, ak nie všetko, čo nájdete v novej knižke, nájdete aj na internete. Ale zďaleka nie celý obsah starých knižiek je online.
A napokon je tu ešte jeden dôvod, prečo sú staré knižky občas dokonca lepšie ako nové. Platí to najmä pre tie astronomické. Sú to obrázky. Fotografie. Ktorých bolo v minulosti málo a nízkej kvality. Príliš ľudí neohurovali (hoci mali určite nižšie štandardy). A čím teda musel autor zaujať? Textom. Kdežto mnohé dnešné prírodovedné knižky, no bez urážky, ťahajú najmä obrázky. Textu je málo a ide o všeobecné veci, nie sú výnimočné ani chyby. Hrubé sú tie publikácie rovnako ako staré knihy, ale slovom podaných údajov je v nich oveľa menej. Autori sa nemusia tak namakať ako kedysi, stačí len získať licenciu na uverejnenie snímok. Ale ja som si už pri písaní Súhvezdí od Andromedy po Žirafu povedala, že touto cestou nepôjdem. Že hlavný objem mojej knihy bude text a nie obrázky. Vrátane textu pol storočia starých kníh a časopisov, ktorých informáciám som aj touto cestou predĺžila životnosť. A budem v zachraňovaní starých informácií pokračovať. Pri listovaní starých kníh ma totiž neustále prekvapuje, čo všetko zaujímavé sa z nich dozviem.
Samozrejme, je bez debaty, že treba pracovať aj s novými zdrojmi. Aj v prípade, že chcete písať len o histórii vývoja názoru na nejakú tému, mali by ste poznať aj súčasné stanovisko odborníkov. A aby bolo jasné, nemám vôbec nič ani proti krásnym novým fotografiám – aj ony sú ohromným ťahúňom popularizácie vesmíru, aj ony vedia inšpirovať, zaujať, to je bez debaty. Stavať ale len a výlučne na nových informáciách a obrázkoch však považujem za nedostatočné, to je celé. Ceňme si staré knihy.
Napísať odpoveď