header image

 
 

Druhy komentátorov na blogu

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 14. 8. 2013

 

Ďalšia lekcia z prehľadného manuálu “Ako prežiť na literárnom blogu”. Výkladový slovník toho, čo nám užívatelia chcú povedať, sme si už prešli, teraz si rozoberieme archetypy osobností, ktoré na blogoch stretávame:

  • Komentátor “Mrtvej brouk”
    Častokrát ide o prvé vývojové štádium všetkých ostatných typov kometujúcich. Väčšinou sú to nováčikovia, ktorí zavesia svoj prvý príspevok na server a so založenými rukami a vyloženými nohami pred počítačom čakajú, kedy sa začnú sypať oslavné ódy. Keď sa tak nestane, Mrtví brouci buď z toho sprostého webu plného ignorantov sklamane odídu, alebo prijmú pravidlá hry a začnú komentovať.
  • Komentátor: “Obranca”
    Jeho jedinými komentármi je obrana vlastných príspevkov po negatívnych komentoch. Ísť komentovať niekoho iného, to ani za svet. V krajnom prípade, po silnej provokácii, sa doklikajú pod príspevok negatívneho kritika a pomstia sa mu vysmiatím jeho diela.
  • Komentátor “Autorov kamarát”
    Ich prevažný výskyt je v literatúre pre mládež a vo fantasy (pre mládež). Ich komentáre sú krátke, prosté a jednoznačné. “To je strašne skvelé!!” “To nemá chybu!!!” “Naozaj máš veľký talent!!!” “Už sa neviem dočkať pokračovania!” Jedna veta v príspevku štandard, dve vety zriedkavejšie, tri vzácnosť. O čo slabšia slovná zásoby, o to viac výkričníkov, hviezdičiek a písmeniek (“supeeeeeeer!”).
  • Komentátor “Všetko sa mi páči”
    Prispievateľ z kategórie dokonale chápajúcich pravidlo “aký požičaj, taký vráť”. Jeho vizitkou je kladné hodnotenie takmer čohokoľvek a ak už je príspevok naozaj des, objavia sa jemnulinké, náznakové výčitky, ktoré sú buď šikovne zamaskované, alebo horlivo ospravedlňované. Na prvý pohľad pripomínajú komentátorov kamarátov, ale ich príspevky sú dlhšie a obsahujú kvetnatejšie opisy, akú eufóriu v nich dané dielo vyvoláva, čo je na ňom dokonalé a čo ešte dokonalejšie. Títo šikovníci totiž vedia, že teraz sa im sotvakto odváži napísať pod ich vlastný text, že je to nečitateľný odpad. A námietky, ak si ich vôbec nejakí nevďačníci dovolia, budú nežné a mierne. Zbierkou pozitívnych komentov pod svojím dielom a štýlom vlastného komentovania vytvárajú dojem, že sú geniálni a zároveň skromní. Veľmi úspešná stratégia.
  • Komentátor “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem”
    Ich príspevky spravidla začínajú informáciou, že dočítali len po prvú kapitolu/stranu/odsek a podobne, ale zato ich sprevádza podrobný rozbor daného kúsočka textu. A nakoľko oslavovať čosi na každom jednom slovíčku by už mali problém aj “Všetko sa mi páči”, ich postrehy sú väčšinou negatívne. Charakteristické je vypisovanie všetkých vadných slovíčok a viet pod seba s detailným zdôvodnením, prečo to tak nemôže byť. Ich činnosť viac pripomína redakčné úpravy ako recenziu. Tiež pomerne úspešná stratégia života na literárnom serveri – nemusia sa prehrýzať kvantom textu a zároveň budia dojem, že ich komentáre sú podrobné, všímavé a hĺbavé. Je to vhodná taktika hlavne pre ľudí so silnejšou chrbtovou kosťou alebo slabším žalúdkom, ktorí si pre jeden z uvedených zdravotných nedostatkov nemôžu zvoliť “Všetko sa mi páči”. Jej nevýhodou však je, že kladný ohlas na ich vlastné príspevky sa dá očakávať s oveľa menšou pravdepodobnosťou – naopak, na texty tohto typu komentátorov sa dohrnú hordy ľudí, ktorí im nakladú po pysku za každý preklep.
  • Komentátor “Riťolez”
    Títo komentátori by veľmi, ale naozaj veľmi radi vydali a intenzívne na tom pracujú. Okrem naštudovania si základov gramatiky a štylistiky tá ich práca spočíva v tom, že sa neuveriteľne pchajú do zadku každému náznaku redaktora, vydavateľa, spisovateľa, skrátka hocikoho, kto by im aspoň teoreticky mohol vo vydaní pomôcť. Absolútne nekriticky a bez stopy po vlastnom názore pritakávajú všetkému, čo napíšu redaktori a vydavatelia. Svedomito karhajú neskúsených, nevypísaných nováčikov, opakujú im základné pravidlá o písaní, a naopak diela skúsenejších autorov chvália a v diskusiách im pritakajú. Lenže aj majster tesár sa utne, nie to ešte nepublikovaný autor, a tak sa občas veru stane, že riťolezovia netrafia: to, čo považovali za potápajúcu sa loď, bol v skutočnosti len nový typ plavidla – ponorka. Inými slovami, zvozia autora, ktorý sa neskôr stane úspešným. Čo urobia potom? Prirodzene, tvária sa, akoby sa vôbec nič nestalo, akoby tie škriepky predtým neboli. Od okamihu úspechu autora stoja bezpodmienečne na jeho strane a tvrdia, že to tak bolo odjakživa, vlastnými päsťami ho hája v každej diskusii a neskutočne srdečne mu prajú veľa ďalších úspechov.
  • Komentátor “Patent na negatívne komenty”
    Tieto typy rozsiahlo a intenzívne drvia väčšinu autorov. Od iných kritikov dávajúcich negatívne ohlasy ich však delí jeden podstatný znak – v žiadnom prípade nedopustia, aby negatívny komentár pridal niekto iný než oni. Takže ak napíšete pod nejaké dielo tvrdú kritiku ako prvý, čoskoro užasnuto čítate príspevok od najväčšieho zdrbávača na serveri, aby ste to chúďatko úbohé nechali na pokoji, vy kretén sprostý. Keby to bol jeden prípad, dalo by sa to vysvetliť rodinnými zväzkami, ale u viacerých? Zdá sa, že motto “patentov na negatívne komenty” je zásadne nesúhlasiť s ničím. Schéma komunikácie s nimi je takáto: buď on niekoho zdrbe a vy s ním intenzívne nesúhlasíte, alebo vy niekoho zdrbete a on s vami intenzívne nesúhlasí. O čo im ale okrem osobných útokov a nadávania vlastne ide, to zostáva záhadou.
  • Komentátor “Globalista”
    Najvzácnejší a po “Všetko sa mi páči” aj najvyhľadávanejší typ komentátora, s výnimkou masochistov a perfekcionistov, ktorí dajú radšej prednosť typu “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem”. Dielo si totiž prečíta celé alebo aspoň z veľkej časti a vyjadrí názor naň ako na celok bez toho, aby sa zdržiaval somarinami typu “tretia strana, piaty riadok druhého odstavca zdola, šieste slovo, nemá byť tvrdé y”. Ich recenzie sa podobajú knižným recenziám alebo hodnoteniam redaktorov vydavateľstiev. Ak sa im niečo páči, napíšu to, ak sa im nepáči, tiež to napíšu, ale v únosnom rozsahu.
  • Komentátor “Chodiaca príručka tvorivého písania”
    Sám síce nič nepublikoval, ale hlavne, že úplne najlepšie zo všetkých vie, ako treba správne písať a nenechá si to nikým zobrať. Od typu “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem” sa líši tým, že nehovorí konkrétne, ale všeobecne, no zato o nič menej podrobne. Nenechá si ujsť nijakú príležitosť vyťahovať svoje poučky vyčítané z príručiek a svoje názory na písanie. A keď príležitosť nie je, to nevadí, vytiahne ich aj tak. Rád diskutuje – pardon, káže – od vidím do nevidím a odvádza diskusie na míle od ich pôvodnej témy. Odvolávky na to, že iní redaktori/vydavatelia/spisovatelia mávajú aj iné názory, ignoruje. Je predsa logické, že spisovateľ je ten posledný človek, ktorý o písaní niečo vie. Nie je vylúčené, že ide o typ “Riťolez”, ktorý k takémuto správaniu prejde, keď nijaký redaktor nie je nablízku. Inklinuje k rodinkárstvu s inými podobne ladenými autormi, s ktorými potom organizuje krížové výpravy proti zadubencom odmietajúcim jeho učenie.
  • Komentátor “Flamer”
    Najhrubší druh literárneho kritika neváhajúci používať slová ako “sračka, odpad, hnus, žvást” a podobne. Bodaj by nemal odvahu, keď v jeho profile, aspoň pod týmto nickom, nenájdete ničovaté nič. Ďalší typ komentátora, ktorý podstatu pravidla “aký požičaj, taký vráť” chápe dokonale. S radosťou sa zapája do kontroverzných diskusií, čím majú vyššie grády, tým lepšie a agresívne výzvy “tak vyves aj ty niečo, nech sa pobavíme” zásadne ignoruje. Ich pôvod je nejasný. Časť z nich budú asi bábkovské účty užívateľov vystupujúcich na tom istom webe aj pod iným nickom so všetkou vážnosťou, ktorých tá servítka pred ústami už dusila. Môžu to však byť aj ohrdnutí autori, ktorí si liečia svoje mindráky, alebo len skrátka cynici, ktorí sa svojou cynickosťou zaslúžili o to, že po večeroch nemajú lepší program ako zdrbávať autorov.

Najbežnejšie krížence

Niektoré druhy komentujúcich sa medzi sebou často krížia, uvádzame najčastejšie prípady takéhoto spojenia:

  • “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem” x “Riťolez”
  • “Patent na negatívne komenty” x “Flamer”
  • “Všetko sa mi páči” x “Globalista”
  • “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem” x “Flamer”
  • “Chodiaca príručka tvorivého písania” x “Riťolez”
  • “Čím menej čítam, tým viac sa vyjadrujem” x “Chodiaca príručka tvorivého písania”
  • “Obranca” x “Autorov kamarát”

 

Tak čo, ku ktorému typu komentátorov patríte vy?



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Komentárov: 3     Upozornenia: 0

Autor alamo Ut júl 12th 2016 at 6:38 pm  

snažím sa postúpiť na métu „konštruktívny kritik“
snáď sa mi to podarí

Autor Adhara Ut júl 12th 2016 at 9:30 pm  

Držím palce.

Hoci, taká méta tu akosi nie je. :-)

Autor alamo Ut júl 12th 2016 at 11:32 pm  

to si taký hrozný „živočíšny druh“, doteraz naozaj nestretla?
spoluobčania ich vraj občas prinútia, vypiť nejakú tú „čašu s bolehlavom“, a podobné príhody sa im stávajú, takže asi by si mi skôr mala zaželať „zlom väz“
8)


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.