header image

 
 

Pravidlo dvoch čitateľov

Zdroj: Pixabay

Testovací čitatelia mávajú pripomienky rôzneho typu. Jedným z nich je, že im čosi v správaní postavy, príčinno-následných vzťahoch, spôsoboch fungovania a pod. nedáva zmysel. To je buď spôsobené tým, že ste danú skutočnosť nešťastne naformulovali, alebo je to skutočná nelogickosť, ktorú ste si neuvedomili. A tak začnete opravovať.

Lenže čím viac testovacích čitateľov máte, tým vám počet týchto pripomienok stúpa. Každému vadí niečo iné. Čo je, inak, veľmi zaujímavý fenomén. Skutočná logika nie je relatívna – buď nejaké dianie v knihe logické je alebo nie je. Napriek tomu sa názory na to, čo ešte je logické a čo už nie, u testovacích čitateľov značne líšia. Zaujímalo by ma, prečo. Jedným z faktorov je iste informovanosť čitateľa. K správnemu logickému záveru môžete dôjsť len po vložení správnych vstupných údajov.

No nech je ako chce, rozličné výčitky ohľadom nezmyslov pribúdajú. Ak počty čitateľov dosahujú desiatky, začnete mať pomaly pocit, že musíte vkladať vysvetľovaciu vsuvku a dodatočné informácie do každého odseku. A hoci účelom testovacieho čítania býva neraz preškrtanie, stenčenie textu, s hrôzou zistíte, že vám text kvôli vysvetleniam naopak bobtná. Pričom hrozí, že všetky tie vysvetlenia budú zase vadiť tým čitateľom, čo ich prešli bez poznámky. Buď danej skutočnosti porozumeli, alebo – ak ide o skutočnú logickú chybu príbehu – si ju nevšimli.

Čo s tým?

Aby mi texty kvôli ozrejmujúcim údajom nenapuchli ako kysnuté cesto, zaviedla som si takzvané pravidlo dvoch čitateľov. Toto pravidlo vraví, že chybu negramatického charakteru považujem za chybu len vtedy, ak ju nezávisle na sebe objavia aspoň dvaja čitatelia. A pozor, jedným z tých čitateľov môžem byť aj ja!

Možno sa pýtate, prečo som potom tú chybu neopravila už ja skôr, ako ju našiel iný čitateľ. Nuž, to máva rozličné dôvody. Buď som si nebola istá, že je to naozaj chyba, nevšimla som si ju, no po vysvetlení čitateľovho stanoviska som mu dala za pravdu, alebo som vedela, že daná pasáž je diskutabilná, ale kvôli stručnosti textu som ju nechcela rozpitvávať, kým nezačne niekomu vadiť. Ostatne, celosvetové komerčné bestsellery sa len tak hemžia nelogizmami. A to, že ich ľudia kupujú, naznačuje, že na logické chyby až takí precitlivení nie sú.

Testovací čitateľ častokrát vie dobre sformulovať nejaký problém s textom, ktorý som ja cítila iba nejasne. Vtedy opravujem bez váhania a ochotne. Nepríjemnejšie sú už prípady, kedy ja mám pocit, že daná pasáž je v poriadku, ale aspoň dvaja testovací čitatelia nezávisle na sebe trvajú, že nie je. Ak majú poruke rozumné argumenty, prepisujem, hoci nerada.

Lenže toto je proces, ktorý by mohol ísť donekonečna. Po dvanásťročnom editovaní toho istého románu viem, o čom hovorím. Čo nový čitateľ, to nové námietky voči logike. No ja sa v duchu pýtam, prečo si to potom nevšimli tie desiatky predtým. A dochádzam k záveru, že úplne pochopiteľný román pre všetkých asi nejestvuje. Napokon, už som priznala, že si vlastne ani nespomínam na knižku, kde by bolo všetko úplne zrozumiteľné mne. Pri každom dospelom čítaní som zažila WTF okamih, v každom románe som sa aspoň raz pýtala „prečo?“ či „čo toto má znamenať“. Ale odpovedí na tieto otázky som sa až do konca knihy nedočkala. No ak má kniha iné kvality, hodnotím ju kladne. Príkladom je Mluvčí za mrtvé, kde som mala otázok ajajaj.

Preto dúfam, milí čitatelia, že i vy budete zhovievaví k nepochopiteľným vetám. Áno, ak ste testovací, vašou úlohou je vytýkať. Ale mali by ste tiež vedieť, že každému a všade knižka byť zrozumiteľná nemôže. Pamätajte na to vysvetleniami kysnúce cesto, ktoré zase nemusí byť svojou dĺžkou stráviteľné pre iných.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 2     Upozornenia: 0

Autor Maritn5 Ut jún 4th 2019 at 3:54 pm  

„prečo si to potom nevšimli tie desiatky predtým“ možno si poniektorí aj všimli, ale zas nepovažovali to za až taký problém, aby sa na to upozornilo. Človek si nastaví nejaký prah, od ktorého začne upozorňovať. Lebo skoro všetko by sa dalo preformulovať, napísať trochu inak (subjektívne lepšie), upozorňovať na úplne každý detail by bolo kontraproduktívne.

Závisí aj od kvality. Napr. kým je chýb veľa, zameriavaš sa hlavne na tie vážnejšie, drobnosti neriešiš. Ku koncu je to už dosť vychytané a tak možno poslední čitatelia začnú upozorňovať aj na pomerne malé banality, keďže nič väčšie už neostalo.

Autor Adhara Ut jún 4th 2019 at 5:24 pm  

Keď na scéne prehovorí postava, ktorá tam nie je (Druhá planéta), nie je to až taký problém, aby stálo za to naň upozorniť? :-)

Čo sa týka upozorňovania na prílišné detaily, to je zase opačný extrém, u ktorého som sa už tiež pohrávala s námetom na článok. Mím obavy, že niektorí korektori aby nevyzerali ako zlí korektori, keďže nenašli chyby, si radšej nejakú notorickú vymyslia. A keby sa aspoň vrátili na začiatok textu a upozornili na ňu aj tam, ale oni nie. Skrátka si v strede textu povedia, že pre nedostatok iných možností bude zlé aj toto a toto… To ale fakt nie je treba. Ak korektor zmení názor na správnosť a chybnosť zo seriózneho dôvodu, mal by si prejsť text odznova podľa svojho nového pravidla.


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.