Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 30. 10. 2010

Odjakživa mi dvíhali krvný tlak filmy ako Armagedon, Sunshine, Jadro, 2012 a tak podobne. Filmy, v ktorých sa vo vesmíre niečo pokazí a tak to partia amerických superhrdinov musí ísť ponaprávať atómovou bombou (je nanajvýš zaujímavé, ako často atómová bomba v amerických filmoch zachraňuje svet – že by sa tým chceli ospravedlniť za Hirošimu?) Obrovské množstvo fyzikálnych, astronomických, geologických a ďalších nezmyslov v nich doslova vyráža dych. Nikdy som sa netajila svojim kritickým postojom k týmto hlúpostiam. A tak som v roku 2007 zverejnila svoj prvý článok na túto tému. Zverejnený bol na astronomickej stránke, takže som považovala za samozrejmé, že mi kolegovia tiežastronómovia v tomto vyslovia podporu.

V tom som sa ale mýlila. Nazvali ma chuderou a suchárom a niekým, kto sa nevie zabávať, kto sa nevie odosobniť od toho, že JE TO IBA FILM. Ale ja viem, že je to iba film. Prečo ale film namiesto toho aby poukazoval na krásy vedy, ju takto hanobí? Je to snáď také ťažké, vymyslieť niečo pútavé, čo neodporuje faktom? Prečo si tí spisovatelia a scenáristi o tom niečo neprečítajú, keď o tom chcú písať? Rozhodla som sa byť iná. Rozhodla som sa spojiť fikciu so skutočnou vedou – presnejšie, s niečím, čo sa natoľko podobá na skutočnú vedu, že to oklame aj nadšencov pre vedu ako som napríklad ja. Lebo ja mám teda od vedca ďaleko a vždy budem. A tak som študovala a študovala, vždy aspoň polroka predtým, než som začala zapisovať niektoré svoje veľké diela.

Po napísaní sa niektoré moje dielka dostali do rúk odborníkom. Niektoré zámerne, niektoré nechtiac. Okamžite sa na mňa osopili. Tu nezmysel, tam nezmysel – vraj prečo som si o tom niečo nenaštudovala? Úplne mi vzali dych – ale veď som študovala a študovala! Ja nemôžem za to, že práve ten špecifický fakt v mojej hromade literatúry nebol! Odborníci však o množstve mnou prečítaných kníh nechceli vedieť a ja som zostala urazená, zahanbená a predovšetkým v nemom úžase.

Keby bol toto americký film, nachádzalo by sa tu prostoduché mravné poučenie. To poučenie by znelo: Tak a konečne môžem pochopiť tých scenáristov. Oni možno tiež študovali a študovali, tak ako ja! A napriek tomu sa im tam nejaká chybička pritrafila! Toto však nie je americký film a mravné poučenie má jeden veľký nedostatok. A to, že zatiaľ čo ja som bola buzerovaná za fakty, po ktorých sa v slovenčine ani v češtine pomaly nedá dopátrať, americkí režiséri majú vo svojich filmoch bludy, pre ktorých vyvrátenie si stačí otvoriť ilustrovanú knižku o vesmíre pre ZŠ. Tam by sa možno dočítali – tak ako v nespočetnom množstve ďalšej literatúry – že keby termojadrové reakcie v jadre Slnka vyhasli (čo je samozrejme v súčasnosti nemožné), Slnko by sa začalo rozpínať a teplota na Zemi by sa zvyšovala. Nie znižovala, žiadna doba ľadová, ako sa nám pokúsil nahovoriť film Sunshine.

No kým americké filmy všetci milujú, horlivo sa ich zastávajú, v mojich knižkách mi nejaký odborník stále čosi vyčíta. Píš o tom, čo vieš, oplieskávajú mi o hlavu všetci. No ale prečo ONI nemusia nič vedieť o tom, o čom chcú písať? Aby som nezhadzovala furt len amerických režisérov, pozrime sa na niečo iné, ale nemenej populárne: Harry Potter. Nie, ja tu nechcem rozoberať kúzla z hľadiska fyziky, to v žiadnom prípade. (A vôbec, ja nie som spôsobilá posudzovať niečo z hľadiska fyziky, keďže som z nej mala trojky už na základnej škole.) Ja proti kúzlam nemám vôbec nič (z literárnej stránky). Z literárnej stránky mi nevadí ani zavádzanie nových fyzikálnych zákonov, ak neporušujú už zákony existujúce. Lenže k tomu žiaľ dochádza veľmi často. Veľmi ma rozladilo a celý pôžitok z knižky mi pokazilo, keď mali žiaci Rokfordskej školy o polnoci skúšku z astronómie. Tá skúška sa konala v júni, a napriek tomu videli na oblohe Orióna. Astronomický nezmysel ako hrom. To si Rowlingová skutočne nemohla otvoriť hocijakú hviezdnu mapu, ktorá by jej povedala, že Orióna vidno v každom ročnom období OKREM leta?  Neuvedomovala si, že to budú čítať milióny ľudí a medzi nimi aj zopár s elementárnymi poznatkami v oblasti astronómie? Pritom stačilo tak málo, jediná hviezdna mapka alebo Google… A paradox najväčší, prečo je takáto knižka bestseller aj keď jej autorka porušila najzákladnejšie pravidlo písania: nevedela, o čom píše?!

Úspešní autori majú vo svojich knihách prešľapy voči realite a nikto ich za to nezvozí – aspoň nie verejne. A keď ich za to niekto aj zvozí verejne, vždy sa ich hromady ľudí zastávajú. Bolo mi z toho priam do revu. Mala som chuť rumádzgať na celý barák: „Bééééé! Preeeeeeeeečoooooo toooooo káždýýýýýýýýýý môôôôôôžeeeeeee roooooobiiiiiiiť, leeeeeeen jaaaaaaaaa nieeeeee? Prečo sa tí odborníci, ktorých rozčuľujú už moje drobné nezmysly, nejdú pobiť so spisovateľmi a scenáristami megaúspešných trhákov? Keď sa tak rozohňovali nado mnou, ich by mali podľa mňa roztrhať v zuboch. No potom som na svoju veľkú úľavu zistila, že nedostatky vo vedomostiach sú vyčítané aj iným amatérskym autorom. A došlo mi to: Za všetkým zase budú tie nešťastné peniaze. Rowlingová a hollywoodski režiséri sú bohatí a uznávaní. Odborníci radšej zatnú zuby a otočia sa chrbtom. A vyzúria sa na obetiach, ktoré nemajú ani peniaze, ani slávu.

Takže cesta k úspechu zrejme znie: píšte o čom viete, ale len dovtedy, kým sa nestanete slávnym a bohatým. Potom môžete na takéto pravidlo bez problémov dlabať. Väčšina ľudí aj tak zhltne všetko – a vašich nemnohých odporcov v časoch Vašej slávy označia za hnidopichov, ktorí sa nevedia povzniesť nad nedostatky a vnímať predsa to krásne POSOLSTVO (ktoré v prípade amerických akčných trhákov znie: atómovou bombou opravíte vo vesmíre všetko).

Zase som sa naučila niečo nové o živote.