Pripravujte si arzenál
V predchádzajúcom dieli seriálu sme si predstavili postupy, ktoré pravdepodobnosť vášho neúspechu o nejaké to percento znížia. Vďaka nim máme v rukách dielko, ktoré sme dokončili, sami sme si ho niekoľkokrát pozorne prešli, a nechali si ho spripomienkovať prísnymi čitateľmi. Očakávate, že vám ho teraz poradím poslať do súťaže? Do redakcie?
Tak vás sklamem. Strčte ho do šuflíka a píšte ďalšie.
Vyskočili ste po plafón? Rozumiem vám. Je pekelne ťažké mať v ruke kus, o ktorom si myslíte, že je naozaj dobrý, a nikam ho neponúknuť. Pre mnohých je pekelne ťažké rukopis neponúknuť už hneď po dopísaní (či dokonca ešte pred ním) napriek tomu, že pred tým varujem nielen ja, ale aj ostatní lektori tvorivého písania. No tento seriál je o tom, ako znížiť pravdepodobnosť a dopady autorského neúspechu. Ak ste pripravení čeliť mu, urobte to po svojom.
Nie, nemyslite si, že to ženiem do opačného extrému – neponúknuť rukopisy nikdy nikomu, pretože iba to zaručí, že ich nikto neodmietne. Hoci z filozofického hľadiska je to najlepšia cesta, ako predísť neúspechu, samozrejme, že o tejto ceste nepíšem. Ponúknutie rukopisu príde na rad. Ale až po dlhšom čase.
Prečo? Až z troch dôvodov. Jednak sa musíte vypísať a autorsky dozrieť. Čo je dnes pre vás dokonalé, už o pár rokov dokonalé nebude. Akokoľvek môžete byť horliví vo vylaďovaní rukopisu bezprostredne po jeho napísaní, jedno nijakou horlivosťou nedosiahnete – odstup. Vaše práce musia odstáť. Musíte sa na ne pozrieť novými očami, trošku z nich zabudnúť a účinnejšie ich vylepšiť. Ak by moje rané dielka boli publikované v ich pôvodnom stave, teraz by som sa za ne hanbila. Hoci mi pridlhé čakanie na publikáciu prinieslo veľa zlého, vydanie rukopisov v pôvodnom stave by nepochybne dopadlo ešte horšie.
Druhým dôvodom je to, že potrebujete väčšiu palebnú silu. Aj z dobrých prác cieľ trafí len máloktorá, treba preto zvýšiť počet výstrelov. Tak bude totiž vyzerať ďalšia fáza po nahonobení dostatočného počtu rukopisov – ako ostreľovanie všetkých možných i nemožných ciest k vydaniu. Každé posudzovanie však konkrétnu prácu zablokuje a vy musíte zatiaľ inými prácami strieľať inam. Nie je nič horšie ako napísať jednu rádoby dokonalú vec, pokúšať sa pre ňu získať zmluvu či cenu, nemôcť sa sústrediť na nič iné len na to, kedy v mailboxe či na stránke súťaže zasvieti vytúžená odmena. Ak ste citliví a ľahko vás niečo rozladí, nedajte ľuďom možnosť vás rozladiť. Namiesto zožierania sa tým, či vašu prácu ešte posudzujú, alebo sa po nej zľahla zem, pokojne píšte. Nasmerujte nervy aj energiu do ďalšej tvorby a zlepšovania sa, namiesto jej zbytočného liatia do kanála.
Toto by som poradila sama sebe ako mladšej. Ak by som mohla prežiť svoj život znova so súčasnými spomienkami, no nie skúsenosťami, namiesto hľadania priskorého úspechu by som o to viac písala. A hľadala rady, ako písať lepšie, nie ako vydať. Myslím, že s takýmto prístupom by som aj tak uspela skôr, než sa mi to podarilo v skutočnosti. Lenže ja som namiesto toho začala obliehať súťaže a vydavateľstvá už s prvotinami. Ich (samozrejmý) neúspech ma ničil, deprimoval, až dočasne totálne zablokoval.
No a tretí dôvod? Píšte, kým na to ako nepublikovaný autor máte čas. Ja na to totiž už celé roky čas nemám. Ako som zistila už pri prvom vydávaní, prijatie rukopisu neznamená, že si vyložíte nohy a odteraz budú na vašej sláve makať výlučne iní. Ak vaše dielo prijmú do redakcie vydavateľstva, vaša práca na ňom sa iba začala. To, čo vás čaká, je porovnateľne ťažké s napísaním prvopisu. Lenže vy popritom chcete písať ďalší prvopis. Mali by ste, ak to myslíte s kariérou spisovateľa vážne – dôležitá je pravidelnosť v publikovaní. Lenže namiesto písania nových vecí sa moríte s vaším „úspechom“ a na nič už nemáte energiu alebo čas. Mimochodom, s postupujúcou dospelosťou klesá čas vo všeobecnosti na všetko, až kým nenastúpite do dôchodku. Ba ako som sa rozprávala s jednou dôchodkyňou, ani mať viac času na dôchodku nie je zďaleka isté.
Možno si poviete, že písať ďalej je riskantné, lebo možno robíte v niečom veľkú chybu a bez spätnej väzby neviete, akú. Lenže na to máte mať testovacích čitateľov. A s postupujúcimi rokmi ich môžete mať viac a viac. Ak si myslíte, že spätná väzba od erudovaného porotcu súťaže či vydavateľa je viac, vyvracať vám to nebudem – už len ako sa k nej dostať. V súťažiach na Slovensku ponúka spätnú väzbu veľmi málo porotcov. A na spätnú väzbu od redaktora vydavateľstva rovno zabudnite. Časy, kedy sa rukopisy vracali autorom s posudkom a námetmi na zlepšenie, sú minulosťou. Dnes už sa za tie služby platí. A ak redaktori predsa len na moje rukopisy utrúsili pár slov zdarma, boli vždy úplne irelevantné. Nie preto, že by boli kritické. Ale „nevydáme vám to, lebo tam máte anglické mená“ (vydávajú kopu prekladových kníh s anglickými menami) alebo „nečítal som to, ale tu je zoznam chýb, ktoré ste tam určite urobili“ sa sotva dajú považovať za konštruktívne pripomienky. Prináša to akurát zlosť a berie sústredenie na ďalšiu prácu.
Prirodzene, môžete byť iný typ povahy. Môžete byť človek, ktorého nespravodlivá kritika a odmietnutie akurát nakopnú, aby ste pracovali ešte usilovnejšie. Prečo ale potom čítate seriál o tom, ako si poradiť s autorským neúspechom? Veď neúspech je v takom prípade pre vás skôr pozitívny, je to katalyzátor, super vec.
Treba si tiež uvedomiť, že porotca či redaktor s vami pravdepodobne nebude jednať v rukavičkách. To, prirodzene, nemusí ani testovací čitateľ, zvlášť ak ho ani nepoznáte osobne. Ale pri ňom ide o obojsmernú komunikáciu, takže je väčšia pravdepodobnosť, že si dá trochu záležať.
A napokon, ako každú radu, ani túto moju o držaní prác výlučne v šuflíku netreba brať s extrémnou dôslednosťou. Ak príležitosť chytá za pačesy vás, ak sa vám nejaký redaktor vyslovene ponúka na prečítanie diela alebo sa koná jedinečný ročník súťaže, ktorý sa už nemusí opakovať, je lepšie svoju prácu poskytnúť. (Nápoveda – akákoľvek literárna súťaž na Slovensku, ktorá prijíma celé románové rukopisy a sľubuje vydanie víťazov, je výnimočná príležitosť a neváhajte tam rukopis poslať. Ale iba vyladený!) Ovšem súčasne s tým sa treba aj obrniť voči čakaniu a autorskému neúspechu. No ak je pre vás súťažná činnosť či publikácia hotová maturita, začínate od nuly, nemáte o tom ani šajnu, žiadne kontakty, žiadne známosti, nemíňajte sily, kým toho nenapíšete viac. Ak máte síl popri písaní nadostač, začnite sa o tému súťaží, literárnych portálov a vydavateľstiev zaujímať – ale nič nikomu zatiaľ neponúkajte. Len zisťujte, aká je situácia. Čítajte si, čo píšu na svojich stránkach a obzvlášť rady pre autorov. Lepšie vám to pomôže oddeliť zrno od pliev, súťaže a redakcie, v ktorých by ste nemali vôbec žiadnu šancu, od tých, kde je šanca aspoň mizivá.
Napísať odpoveď