header image

 
 

Odklínanie Prvej trojky

Zdroj: Pixabay

Stáli čitatelia mojich stránok už iste postrehli, že som toho napísala omnoho viac než som publikovala. A keďže na stránke žiadneho iného autora som informácie o dokončených a nepublikovaných prácach (rozumej takých, čo sa ani nechystajú byť v blízkej dobe publikované) nevidela, celkom by ma zaujímalo, do akej miery ide o bežný jav. Značí to, že sa iní autori za svoje nepublikáty hanbia, alebo sa im podarilo vydať všetko, čo napísali? Ak sú medzi vami nejakí autori, prosím, napíšte do komentára, ako to máte.

No späť k hlavnej téme. Takže doposiaľ som vydala tri romány. Nie sú to však prvé tri romány, ktoré som napísala. Pred nimi boli ešte iné tri romány, nevydané (čo sa ale, dúfam, už onedlho začne meniť).

Aby bolo jasno

Prvá trojka (v poradí od zapísania)

Druhá trojka (v poradí od zapísania)

 

Prečo je to však takto prevrátené?

Vysvetlenie je komplikované. Ak by som ho chcela veľmi, ale veľmi zjednodušiť, poviem, že dva z románov Prvej trojky nevyšli skrátka preto, lebo som ich na vydanie neponúkala. Každý z tých dvoch titulov má za sebou jediný pokus v literárnej súťaži, ktorý teoreticky mohol končiť akousi publikáciou, ale nič viac. No mám dojem, že ak by som každý z nich hneď po dopísaní rozoslala hoci aj všetkým vydavateľstvám na Slovensku, výsledok by nebol príliš odlišný. Prečo?

Ďalšie zjednodušené vysvetlenie: Lebo Prvá trojka nebola taká kvalitná, ako bola Druhá trojka.

Presnejšie, nebola tak kvalitne spracovaná. Niet divu. Začínala som, nevedela som toho o písaní ešte veľa, chýbal mi aj tréning. Už po dokončení prvopisu každého z Prvej trojky – akokoľvek som sa zakaždým tešila, že som napísala niečo také veľké – som cítila, že to nie je ono. Reakcie môjho okolia to potvrdzovali.

Takže čo s príbehom, ktorý je zlý, ale v mojich očiach má zároveň potenciál byť dobrým? Už len prerobiť. No kým som nevedela identifikovať, čo presne je zlé, je jasné, že aj prerábka bola odsúdená na neúspech. Ako nevydaná autorka som sa o ňu pokúsila u každého z prvopisov Prvej trojky raz. A hoci u prvého priniesla isté nezanedbateľné zlepšenie, stále to bolo slabé.

Neodradilo ma to však a pustila som sa do písania Druhej trojky. U nej – doteraz neviem s istotou prečo – už samotné prvopisy boli skokovo lepšie ako u Prvej trojky. Vďaka tomu pritiahli pozornosť redaktorov a testovacích čitateľov a v spolupráci s nimi sa stali neporovnateľne lepšími ako prvopisy Prvej trojky. Venovala som im preto kvantá energie a času, kým Prvá trojka len v tichosti čakala.

Lenže ani na Druhej trojke sa nedalo robiť sústavne. Občas potrebovali jej prerobené časti odstáť, občas stáli nedobrovoľne kvôli čakaniu na odpoveď od vydavateľstiev či prácam vydavateľstiev. A v týchto časových štrbinách trvajúcich celé mesiace sa zase hlásila o slovo Prvá trojka. Keď som sa naučila prerábanie na Druhej trojke a na Druhej trojke nebolo momentálne čo vylepšiť, hor sa na Prvú trojku. Teda, najprv na najnádejnejšiu z nej, na druhú, výstižne nazvanú Druhú planétu. Jedinú, ktorú som skúšala vydať ešte pred napísaním Druhej trojky. Už jej prvopis mi totiž pripadal relatívne najvydarenejší. Inak je ale Druhá planéta taký zaujímavý fenomén. Ak by boli všetky moje doterajšie romány spracované na mnou vysnívanej úrovni, považovala by som ho za relatívne najslabší z nich. Spracovanie však robí nesmierne veľa. A tak bola Druhá planéta ako prvá z Prvej trojky prerobená k mojej akej-takej spokojnosti, prvá z nich vzbudila záujem vydavateľov. Dúfam preto, že zahájila trend „odklínania Prvej trojky“ z dlhodobého ležania v šuflíku v stave polotovaru. Vlani ju nasledovala prvá (no žiaľ, zdá sa, že určite nie posledná) prerábka Čiernej diery. A už dlho zbieram sily do najťažšej úlohy, prerobenia svojho najstaršieho rukopisu – Príbehu Padajúcich Hviezd.

Prečo ich však ešte aj po vyše desaťročí prepisujem? Prečo sa – ako kedysi napísal jeden užívateľ v diskusii – „babrať so starými slohmi“ a nenapísať radšej nový rukopis? So súčasným tréningom a skúsenosťami by ho už určite potom nebolo treba tak rapídne a opakovane prerábať.

Vysvetlenie opäť nie je jednoduché. Ale ak by sme ho jednoduchým spraviť chceli, znelo by, že na nové rukopisy nemám inšpiráciu. Pravdou je, že už plných dvanásť rokov – od založenia Úvodu do teórie chaosu – nemám nápad na nový rozsiahly nezávislý príbeh! Čiže na taký, ktorý by nevychádzal z už jestvujúceho sveta a postáv. A plných deväť rokov som už nedostala nový nápad ani na dlhý závislý príbeh!

Myslím, že moju múzu zabrzdili životné skúsenosti. Už akosi nemám schopnosť nadchýnať sa pre tie klišé nepravdy, o ktorých som síce už od detstva tušila, že sú nepravdami, no bez skúseností som ešte vždy tak trochu dúfala, že nie sú. A rozsiahle písačky o pravde zase, ako som opäť tušila už od detstva, nikoho nezaujímajú. Ostatne, písanie o pravde ani mňa nenadchýna porovnateľne s fantazírovaním, tak čo vám môžem vyčítať?

Ale druhá vec je, že stále verím v potenciál všetkých diel Prvej trojky. Nielen onoho prostredného, ktorý z nich troch nesie najlepší nápad. Ich prízraky a zhmotnené podoby ma sprevádzajú väčšinu života. Nedá mi to vykašľať sa na ne.
No ohľadom Prvej trojky si už nerobím ani prehnané nádeje. Asi nebudú všetky v papierovej podobe publikované. No kým som tu, urobím pre ne to najlepšie, čo je v mojich silách.

Mohlo by vás zaujímať

 



Moja literárna tvorba


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.