header image

 
 

Ako vzniká román?

Zdroj: Pixabay

Na začiatku procesu genézy románu je u mňa niečo, čo ma podnieti k premýšľaniu o určitej téme. Volám to nakopnutie. A keďže román je rozsiahle dielo, nakopnutí býva nezávisle na sebe viac. Môže to byť zaujímavý fakt, o ktorom som čítala, môže to byť iné beletristické dielo (väčšinou to však býva dielo, ktoré sa mi nepáčilo svojimi myšlienkami alebo spôsobom ich prezentácie, a ja chcem vytvoriť jeho opak), môže to byť scéna z filmu, aktuálny problém, rozhovor s niekým… možností je veľa.

Nakopnutie pokračuje nápadom. Nazývam to síce nápadom, ale väčšinou to nie je konkrétne sformulovaná myšlienka. Skôr začnem o nejakej téme uvažovať, začne ma emočne priťahovať. Niektoré nápady prídu aj bez nakopnutí.

Veľmi krátko po nápade vpadne na scénu scéna. Niekedy, hlavne v začiatkoch mojej tvorby, sa dokonca stávalo, že scéna nápadu predchádzala. Pod scénou si treba predstaviť striktne ohraničený kúsok knihy, ktorý jasne vidím v hlave a ktorý vyzerá veľmi zaujímavo. Čosi ako upútavka zo zadných obálok kníh. Takisto ako čitateľ v kníhkupectve, ani ja spočiatku netuším, čo sa odohráva pred scénou a čo sa odohráva za ňou, a aj súvislosti diania v scéne si skôr domýšľam. Scéna má rovnakú funkciu ako úryvok na obálkach kníh – rozhodnúť sa, či knihu beriem alebo nie.

Ak knihu beriem, niekedy – žiaľ, nie vždy – postupne prichádzajú ďalšie scény. Sú to náhodne vybrané ďalšie úseky z knihy. Na základe čoraz rozsiahlejšieho textu zo scén, ktoré si postupne ukladám do pamäte, začínam chápať súvislosti. Keď sa tvorba dobre rozbehne, niektoré súvislosti vycítim aj bez scén. Až v tejto fáze sa nápady iniciované jednotlivými nakopnutiami spájajú do jedného vzájomne prepleteného diela.

V tejto fáze spravidla pristupujem k štúdiu. Snažím sa získavať čo najviac poznatkov o danej téme, jednak preto, že to napomáha príchodu ďalších scén, jednak preto, že ich budem pri budúcom zápise potrebovať.

Obdobia príchodu scén sa striedajú s obdobiami útlmu, alebo inak povedané, tvorivej krízy. Sú to obdobia, kedy sa tvorbou románu vôbec nezaoberám. Môžu trvať aj mesiace až roky. Rekordná dĺžka trvania prestávky v tvorbe jedného príbehu bola štyri roky a dva mesiace. Tvorivú krízu neberiem tragicky, v mojej tvorbe je to bežná a prirodzená vec, ktorou si prešla väčšina mojich príbehov. Vhodnejší názov by bol asi tvorivá pauza. Prekonaniu krízy spravidla pomôže ďalšie nakopnutie, ktoré mi odhalí nový, dosiaľ nepoznaný aspekt deja. Počas kríz pre konkrétne diela sa môžem venovať iným dielam.

Niekedy vznikajú aj prípravné texty. Sú to texty, väčšinou odborného charakteru, ktoré mi pomáhajú utriediť si informácie. Občas však ide aj o beletristickú prípravu, alebo o rôzne poznámky. Beletristickou prípravou môžu byť buď rôzne úryvky a scény zo samotného románu či jeho prostredia, alebo formálne samostatné a ucelené texty, ktoré prezentujú podobnú myšlienku. Prípravné texty sú však jednoduchšie a kratšie než cieľové dielo, čiže predstavujú akýsi nácvik.

Keď mám scén toľko, že tvoria významnú časť románu, je pripravený na písanie. V minulosti (pri románoch Druhá planéta a Čierna diera) som čakala so zápisom, kým neboli skompletizované na viac ako 90 %. Dnes mi už stačí dosiahnuť aspoň 70 % celkového obsahu románu. Lenže ani dosiahnutie tejto hodnoty nevedie hneď k písaniu. Ďalšou fázou je totiž inkubačná doba. Je to obdobie medzi skončením tvorby románu a začiatkom jeho písania. Význam inkubačnej doby je dvojaký: Jednak dať si čas na zamyslenie sa nad románom a zhodnotiť, či stojí za zápis, druhá vyčkať si na vhodné podmienky zápisu (obdobie, kedy budem mať málo práce a iných rušivých faktorov). Najdlhšie zatiaľ trvala inkubačná doba šesť rokov.

Po skončení inkubačnej doby nasleduje zápis. Je to moja najneobľúbenejšia časť a preto sa ju snažím odbaviť čo najrýchlejšie aj za cenu, že sa prirýchle písanie odrazí na kvalite textu. To však vynahradia neskoršie úpravy. Najkratšie som román písala mesiac, najdlhšie štrnásť mesiacov. Dva najdlhšie zápisy v trvaní dvanásť a štrnásť mesiacov však boli také dlhé hlavne kvôli okolnostiam neprajúcim písaniu (v prvom prípade maturita, v druhom štátnice), bez ktorých by to trvalo oveľa kratšie. Pre porovnanie, prvopis svojho najdlhšieho románového rukopisu Nula kelvinov, ktorý vznikal v relatívne pokojných podmienkach rušených jedine skúškovým obdobím, som mala hotový za necelé štyri mesiace. Počas zápisu domyslím chýbajúce detaily príbehu.

Po skončení zápisu nasleduje zrýchlené dopĺňanie a odstraňovanie najočividnejších neduhov, ktoré je nasledované odstátím. Počas odstátia sa snažím text nevidieť, aby lepšie vynikli chyby. Aby som zbytočne nezaťažovala seba a čitateľov preklepmi, text prvýkrát preženiem cez automatickú kontrolu pravopisu.

Skôr či neskôr po prvotných úpravách a kontrole poskytnem text v tlačenej alebo elektronickej forme prvým čitateľom. Počas toho, ako knihu čítajú, rukopis na základe vlastného cítenia aj ich postrehov naďalej vylepšujem a dopisujem. Častokrát mi až teraz napadne lepšie riešenie niektorých problémov či lepšie opísanie niektorých scén. Ak je zmien, ktoré v texte urobím, veľa, nazvem túto fázu prerábkou.

Nasleduje oslovenie vydavateľstiev s rukopisom. V prípade, že je neúspešné, dám si na čas pokoj a vraciam sa k fáze poskytovania rukopisu rôznym ľuďom. Postupné vylepšovanie trvá veľmi dlho, niekedy dokonca dlhšie, než všetky predošlé fázy dohromady. Počas nej sa celý cyklus post-písacích úprav počnúc odstátím môže zopakovať až niekoľkokrát. Ďalšie odstátia bývajú dlhšie, v priemere jeden rok, a po nej nasleduje niekoľkomesačná fáza nového kola úprav a vylepšovania. Rekord v trvaní fázy úprav po napísaní je zatiaľ (júl 2017) desať rokov. Počas státia jedného románu spravidla využívam čas na prácu na iných textoch.

V prípade, že bol rukopis prijatý vydavateľstvom, ono urobí korektúru jeho textu, ktorú ja potom opakovane kontrolujem. Ešte aj v tejto fáze sa objaví plno pravopisných chýb a preklepov, a tiež neduhov a nelogickostí samotného deja. Preto sa snažím aj po korektúrach vydavateľstvom dať rukopis ešte na kontrolu čo najväčšiemu počtu čitateľov. Ja sama od zápisu čítam celý román odhadom 15-krát.

Po viac než roku od zaslania rukopisu vydavateľstvu, ktoré ho prijalo, je kniha napokon vydaná.

Celý tento proces až do konca zatiaľ úspešne absolvovali len tri romány: Nula kelvinov, Večnosť omylov a Úvod do teórie chaosu. V prípade prvého z nich bola dĺžka trvania celého vyššie opísaného procesu deväť rokov, v prípade druhého jedenásť rokov, v prípade tretieho desať rokov. Najdlhšie je v procese zatiaľ nevydaná Druhá planéta, na ktorej pracujem už asi šestnásť rokov, čiže viac než polovicu svojho života.

Mohlo by vás zaujímať



Moja literárna tvorba


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2017 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.