header image

 
 

Zaujímavosti o románe Druhá planéta

Pozor, zaujímavosti vyzrádzajú dej a miestami vyžadujú jeho znalosť!

 

  • Knihu som začala písať cez jarné prázdniny v roku 2006. Cez tieto prázdniny som ju pôvodne (v návale prehnaného optimizmu) chcela dokončiť celú. Dopadlo to tak, že som ju dopísala až cez jarné prázdniny nasledujúceho roku.
  • Jej dokončenie bolo dlhý čas ohrozené rozličnými faktormi. Naposledy kolapsom počítača v decembri 2006. Od znovuoživenia počítača, z ktorého sa našťastie nestratili dáta, som si už rozpracovaný text zálohovala – svojsky. Keďže som v tých časoch ešte nemala USB kľúč, posielala som si ho na vlastný mail.
  • Sonda Venus Orbiter sa pôvodne volala Venus Express. Musela som ju však premenovať z dôvodu, že k druhej planéte odštartovala reálna sonda Venus Express, misia, o ktorej som až do štartu nevedela. A zhoda v menách by nerobila dobrotu už len preto, že jasne ide o odlišnú sondu – kým reálna Venus Express sa zaoberala štúdiom atmosféry, tá moja mapovala povrch. Nuž, ďalší problém autorov, ktorí nepíšu a nepublikujú dosť rýchlo.
  • Mená postáv boli inšpirované menami skutočných astronautov, a to najmä dvoch: Johna Glenna, z ktorého sa stali astronauti John Crouch a Glenn Irving, a Judith Arlene Resnikovou, z ktorej vznikli astronautky Judith Altmanová a Arlene Waltmanová.
  • Muž menom Glenn Irving bol pôvodne postavou nikdy nenapísaného príbehu Čisto teoreticky, ďalšieho inšpirovaného haváriou raketoplánu Columbia. Keď som pôvodný príbeh zamietla, v duchu môjho častého autorského kanibalizmu sa meno použilo na tento účel.

Takto Glenn naozaj štartoval k Venuši. Zdroj

  • Glenn Irving skutočne vzlietol k Venuši! Ako meno na palube sondy Akatsuki. Letel tam neobyčajne dlho, až päť rokov, pričom let v Venuši spravidla trvá len pol roka. Sondu sa pri prvom pokuse nepodarilo naviesť na orbitu okolo planéty. Glenn sa však k Venuši napokon dostal, kniha do kníhkupectiev stále nie – a to tam „letí“ už viac než dvakrát tak dlho…
  • Existuje aj variant deja, v ktorom stanica Venera v polovici knihy nevybuchne. V zlomovom momente totiž Arlene loď šialeného senátora odpojí od stanice a všetko sa vyvíja úplne inak. A podľa mňa nemenej zaujímavo. Dej tejto alternatívy je prepracovaný do úplných podrobností a to dokonca v dvoch verziách. Náhľad prvej, tej staršej z roku 2008, si záujemcovia môžu pozrieť tu.
  • Uvažovala som nielen o pokračovaní, ale aj o predkračovaní tejto knihy. Jej univerzum mi totiž pripadalo plodné. Pokračovanie by nieslo názov Tretia planéta a jeho ústrednou témou by boli ekologické otázky Zeme a súčasne vyšetrovanie katastrofy na stanici. Predkračovanie malo pracovný názov Súmrak, odohrávalo sa na Mesiaci v čase, keď ešte ľudstvo skúšalo budovať na jeho povrchu základne, a ako hlavný aktér v ňom vystupovala jedna z okrajových postáv Druhej planéty – astronaut Frederick Ross. Predkračovanie však bolo, okrem iného aj vinou obsadenia názvu, zrušené. Niektoré nápady z neho som však použila v sci-fi poviedke Pravidlá hry (2015).

Mohlo by vás zaujímať



Zóna Druhej planéty


Napísať odpoveď

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.


 

© 2014 – 2018 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.