header image

 
 

Ťažká matika

Prvýkrát zverejnené na www.enigma.sk 9. 3. 2015

 

Spisovatelia len veľmi zriedka bývajú zároveň matematikmi. Jasné – komu príroda pridala v jednom, tomu ubrala v inom. Vedieť dobre písať a zároveň nedobre počítať je prirodzené. No napriek tomu, že sama som sa s matematikou nikdy nekamarátila, pri niektorých knihách mám pocit, že matematický antitalent autorov zašiel trochu do extrému. No povedzte – ospravedlňuje pisateľské nadanie to, že autor nezvláda sčitovanie a odčítavanie malých čísiel? A redaktor a všetci ľudia, ktorým kniha prešla pred vydaním cez ruky, tiež? A že je to pre čitateľa veľmi-preveľmi rušivé?

Najťažšia matematika sa, ako sa zdá, týka rokov a veku knižných hrdinov. Nie zriedkavo totiž môžeme naraziť na napríklad na takéto rozpory:

  • Hlavná hrdinka sa vydávala, keď mala osemnásť rokov.
  • O dvanásť rokov neskôr mala dvadsaťosem rokov.

To je prosím pekne reálny príklad z románu, v ktorom sa, podotýkam, nepísalo nič o tom, že by hrdinka našla kameň mudrcov a spomalila tým starnutie, alebo cestovala v čase o dva roky späť.

Iný príklad, tiež z reálnej knihy: Na začiatku autor opakovane tvrdí, že hrdinka má sedemnásť rokov, ale na konci, keď spomína na začiatok, mala vtedy zrazu iba šestnásť.

Podobných prípadov zázračného mladnutia sú v literatúre hromady. Spisovatelia zabúdajú vek svojich postáv. Nechápem to. Pre mňa nadšenie z postavy znamená žiť s ňou a vedieť o nej aj o polnoci vysypať kopu nepodstatných informácií – pričom vek postavy, ak je známy, sa rozhodne neradí medzi tie menej podstatné záležitosti. A keď už sa rozličný vek v záchvate nesústredenosti dostane do prvopisu, netuším, ako dokáže uniknúť všetkým kontrolám a korektúram.

Niektorí autori sú zase v tvrdení o veku postavy konzistentní až príliš. Hrdina zamrzne v jednom veku na celé roky. Podľa všetkých udalostí, čo prežil, čakaní, putovaní, chorôb, zranení, zotavovaní, striedaní sa ročných období a podobne, by už neraz mal mať o nejaký ten rok viac ako v knihe má. Nesmrteľné postavy sú fajn a večná mladosť je tiež na nezaplatenie, ale ak to nie je práve román o nesmrteľnosti či večnej mladosti, je to trošičku rušivé. Vlastne viac než trošičku. Neustále si poopravovať predstavy o dĺžke dianí, či spriadať v hlave vysvetlenia typu „no, asi sme postavu stretli deň po jej narodeninách a opustili deň pred jej ďalšími narodeninami, aby mohla mať celú knihu rovnaký vek“ je namáhavé. A odpútava to pozornosť od toho, čo je podstatné.

Ďalším problémom je, keď postavy starnú nerovnomerne. Niektorým roky pribúdajú a iným akosi nie. Isteže, môžu mať narodeniny v rozdielnych dňoch. Ale keď jedna z postáv stihla zostarnúť už o dva roky a ďalšia za to isté obdobie zatiaľ ani o jeden, začína to byť divné.

Pekným meradlom starnutia či autorského zabúdania na starnutie je tehotenstvo. Ak nedôjde k predčasnému pôrodu, trvá deväť mesiacov. To vieme všetci. Deväť mesiacov je trištvrte roka. Pri neznalosti presného dátumu narodenia postáv, iba ich veku, platí jasná závislosť: pri narodení dieťaťa by malo byť 75 % postáv o rok starších ako pri jeho počatí. Alebo: pri narodení dieťaťa je sledovaná postava (najčastejšie jeho rodič) so 75 % pravdepodobnosťou o rok staršia ako pri jeho počatí. Čudovali by ste sa, koľko málo postáv týmto „tehotenským časovým meradlom“ prejde správne. Dokonca som narazila aj na takýto prešľap:

  • Žena A splodí dieťa s mužom B.
  • Pár týždňov po tomto akte žena C splodí dieťa s mužom D.
  • Keď sa znova stretávame so ženou C, je v deviatom mesiaci.
  • Otázka znie – v akom mesiaci je žena A, keď ešte ani ona neporodila???

Toť problém. Skôr počaté sa má podľa bežnej logiky aj skôr narodiť. Chápem, že v umení je nie vždy logika nutná, ale zas odtiaľ potiaľ.

Teraz vážne. Nazdávam sa, že „ťažká matika“ (väčšinou) nie je prejavom autorovho extrémneho matematického antitalentu, ale iba odnožou veľkej skupiny chýb konzistencie. Patrí teda do rovnakej kategórie ako napríklad tvrdenie, že hrdina si obliekol modré tričko, ale neskôr sa píše, že má na sebe zelené tričko. Nekonzistencia veku sa azda do textu prepašuje ľahšie preto, lebo odporujúce si informácie bývajú spravidla ďalej od seba, a autor to pred sebou ospravedlní hmlistým pomyslením, že „veď predsa nejaký čas uplynul“. Že toho času je pri hlbšom zamyslení priveľa či primálo na to, aby sa dal zlúčiť s uvádzanými číslami, to mu už neprekáža. Iste, je veľa ďalších vecí, nad ktorými sa treba v knihe zamýšľať a ktoré matematické problémy vytlačia z hlavy – no to, čo sa vytlačí z hlavy autorovi, sa nemusí aj čitateľom. A zbytočný rušivý element je na svete.

Rozmýšľam, čo ďalšie sa za takýmito prešľapmi môže skrývať. Je možné spraviť takú banálnu chybu , ak je autor vo svojom príbehu hlboko vnorený? Sú tieto prejavy nepozornosti znakom, že autor so svojím príbehom „nežil“, nepozná ho odpredu-odzadu? Alebo naopak urobil chybu kvôli tomu, že bol v príbehu ponorený až príliš a prestal pre stromy vidieť les? A čo zvyšok tímu pripravujúceho knihu? Mohol omyl do vydanej verzie prepašovať presne ten istý druh nepozornosti, ktorý tam dostane preklep? Ale dá sa toto vôbec s preklepmi porovnávať? Preklep je totiž typ chyby, pri ktorom vidíme namiesto slova, čo tam skutočne je, iné podobné slovo. No vidieť namiesto očakávaného čísla šestnásť číslo sedemnásť, tomu sa mi už akosi ťažšie verí.

Ešte jedna možnosť existuje: A to, že číselné údaje boli v knihách upravované na poslednú chvíľu a tým pádom prešli cez oči menšieho počtu (eventuálne aj nulového) kontrolórov. Ale… naozaj až toľko kníh má také radikálne zásahy spravené na poslednú chvíľu? Lebo číselné prešľapy sú skutočne časté – keby neboli, nedali by mi podnet na tento výlev.

No mne už nápady došli. Poradíte?

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 3     Upozornenia: 0

Autor Tomi Lee TRNíK St feb 1st 2017 at 9:46 am  

píšeš: „“Hlavná hrdinka sa vydávala, keď mala osemnásť rokov. O dvanásť rokov neskôr mala dvadsaťosem rokov.““
Tak to je jasné, ako to bolo, ona mala v skutočnosti 16, ale keďže sa všetkým zdala staršia a potrebovala sa vydať, tak musela tvrdiť, že mala 18:) _ _ _

Ale inak ti neporadím, lebo mi (čítaj TÝ čo kritizujú) predsa chyby nerobíme:) Osobne pri písaní poviedok, sa veku skôr vyhýbam, lebo až počas písania vymýšľam, kam sa postava dostane, a sem tam potom treba, upraviť vek. A pri kontrole to proste nikoho neudrie do hlavý, lebo pre príbeh je to číslo absolútne nepodstatné (minimálne z ich pohľadu). _ _ _

Tu je možno aj odpoveď na tvoju inú esej „Väčšou lopatou“, kde ty vidíš jasnú súvislosť, ale mnohý zabudnú, len na základe tohto by som si dovolil tvrdiť, že tvoje iQ sa pohybuje niekde medzi 140-160. _ _ _

Samozrejme, že potom musí prísť nižšia hodnosť:) aby ti vysvetlil, že pre nás nieje možné, obsiahnuť celé dielo, ale sústreďujeme sa len na jeho jednotlivé vlákna. Nie preto že sme lenivý, ale preto že nemáme dostatočný výpočetný výkon. Takže „polopate“ posledné čo by som si v príbehu o princeznej všimol je jej vek, lebo v mojej hlave by bola furt cool:) _ _ _

Preto teba a Sherlock Holmesa obdivujeme, lebo si všimnú maličkosti, čo iným unikajú. Ale zároveň je to aj prekliatie, pokiaľ svoj čas venuješ dielam obyčajných ľudí, lebo tam proste chyby budú VŽDY. _ _ _

Napríklad ja keď som písal, a mal som víziu (vysvetliť ako fyzikálne môžu červy na DUNE (Frank Herbert) fungovať a žiť), tak príbeh, tá omáčka okolo, bola pre mňa len nutné zlo, ako tu myšlienku (o červoch) nevyklopiť v troch vetách, ale zasadiť to do prostredia Duny, kde čitateľ nasaje atmosféru ala FH a obyčajný príbeh o harko-vojakoch na Arrakise sa z ničoho nič prehupne do mega finále, ktoré uzavrie nedokončený svet DUNY:) A kedže spatne človek upravuje indície, aby príbeh nekončil DEUS EX MACHINE, tak zrazu v ňom vznikajú trhliny. _ _ _

PS: musím si dať pauzu, lebo som viacej TU ako v práci, a môj projekt o SV zarastá pavučinou, takže sa vidíme až po tom, lebo tu máš kopec materialov na preskúmanie.

Autor Adhara St feb 1st 2017 at 10:02 pm  

Dík za lichôtky. Myslím však, že na pochopenie bežného literárneho diela netreba génia. Napríklad taká Pieseň ľadu a ohňa je riadny spletenec so spústou vlákien, v ktorom je naozaj náročné sledovať všetky postavy a motívy. A aký je to trhák. Všeobecne ma na výčitkách k môjmu písaniu najviac jeduje to, že mám pocit, že niektorí autori robia presne to isté – tak prečo IM sa to môže prepiecť a mne nie? Buď je tam rozdiel, na ktorý ja neviem prísť a nikto mi ho nevie objasniť, alebo… protekcia. :-)

Myslela som, že žitie červov na Dune bolo opísané už v samotnej Dune. :-) Či si išiel do nejakých detailov ich metabolizmu? Tak to by ma celkom zaujímalo, lebo na jednej prednáške (najbližšie ju prednášam 8. 2. v Senci) hovorím, že forma života nepotrebujúca či dokonca neznášajúca vodu je extrémne nepravdepodobná.

Autor Tomi Lee TRNíK Št mar 2nd 2017 at 2:03 pm  

„“““Myslím však, že na pochopenie bežného literárneho diela netreba génia. Napríklad taká Pieseň ľadu a ohňa je riadny spletenec so spústou vlákien, v ktorom je naozaj náročné sledovať všetky postavy a motívy. A aký je to trhák. „““““ podla mňa len preto, že to presahuje schopnosť čitateľa si pamätať všetko, a mňa zaujala ta logická nepredvídateľnosť deja.

„““Všeobecne ma na výčitkách k môjmu písaniu najviac jeduje to, že mám pocit, že niektorí autori robia presne to isté – tak prečo IM sa to môže prepiecť a mne nie? Buď je tam rozdiel, na ktorý ja neviem prísť a nikto mi ho nevie objasniť, alebo… protekcia. :-)““““ podľa mňa preto, lebo od teba ako vedkyne očakávajú dokonalosť.

„“““Myslela som, že žitie červov na Dune bolo opísané už v samotnej Dune. :-) Či si išiel do nejakých detailov ich metabolizmu? Tak to by ma celkom zaujímalo, lebo na jednej prednáške (najbližšie ju prednášam 8. 2. v Senci) hovorím, že forma života nepotrebujúca či dokonca neznášajúca vodu je extrémne nepravdepodobná.““““ dlho som si odkladal, túto odpoveď, že sa rozpíšem, ale čas ma fackuje jak zúrivé decko svojho plišáka,( takže to nechám otvorené.


Dodám len, že skôr som vysvetlil, to čo sú, odkiaľ sú, a ako sa pri tej obrovskej (gigantickej) veľkosti vôbec môžu pohybovať, tak, že robia ľudom také problémos. Detaily metabolizmu naozaj nie, skôr detail prečo sa pri ich pohybe deje to čo deje atď…


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.