header image

 
 

Šesť neuveriteľných klišé postáv, ktoré radšej nepíšte

Zdroj: Pixabay

Takéto typy osobností ťažko nájdeme aj v reálnom živote. No v literatúre sa vyskytujú v počtoch tak hojných, že by sa dali kosiť kosou. Človek nad nimi dvíha obočie už po prvou stretnutí, ale pri stom si už v zúfalstve trhá vlasy. Ak chcete byť nebrakovými autormi, skúste, prosím, obmedziť šírenie týchto morov:

1. Pubertiak so superschopnosťou

Má knižne bežné trampoty s dospievaním: rodičia, škola, obľúbenosť, opačné pohlavie… A k tomu zistí, že má superschonosť a to ešte najsuper spomedzi iných superschopností. To aby asi potešil svojich čitateľov a rovesníkov tým, že to niekto môže mať aj horšie ako oni. Aj cez chýbajúcu zrelosť a skúsenosti sa mu vďaka nej podarí zachrániť svet a popritom si ešte vyriešiť svoje malicherné problémy dospievania. V niektorých príbehoch je takáto vtipnosť účelom, v iných očividne nie. Čo je zlé na postavách, ktoré by svoju superschopnosť získali/objavili až v zrelom veku? A prečo tá ich superschopnosť musí byť vždy vrcholová? Priemerní čarodeji/anjeli/úpíri, atď nemajú tiež svoje práva byť literárnymi hviezdami? Vezmite si Harryho Pottera, ktorý nebol ako čarodejník žiaden borec (hoci mal aspoň zázračný talent na metlobal).

Nie som pokrytec? David Settle z Nula kelvinov bol dospievajúci a bol výnimočný. Ale žiadnou nadprirodzenou schopnosťou. Bol proste génius. Matematický génius. To sa veľmi nenosí, čo? Viac sexi je superrýchlosť, supersila a superkúzla. Radšej riešiť problémy supernásilím a superbojom…

2. Intelektuál s okuliarmi

Neviem, či existuje nejaká štúdia ukazujúca vzťah medzi veľkosťou IQ a krátkozrakosťou. Určite však nie je možné, aby mali problémy so zrakom len tí chytrejší. A neobstojí ani tvrdenie, že si oči pokazili sústavným čítaním. U väčšiny detí, vrátane mňa, bola porucha zraku diagnostikovaná už v predškolskom veku, kedy to s čítaním naozaj nemohlo mať žiadny súvis. Takže skúste na osvieženie niekedy vytvoriť postavu intelektuála/intelektuálky bez brýlí a neintelektuála s nimi. A len tak mimochodom, zďaleka nie každý človek je po zložení si okuliarov pán Magoo. Nám, slabším dioptrikom, sa svet bez okuliarov neponára do hmly, nevrážame do stĺpov, vieme rozoznávať tváre aj čítať.

Nie som pokrytec? Peter Murray z Úvodu do teórie chaosu nosil okuliare a tiež nebol mechom udretý. Lenže on ich nenosil pre problémy so zrakom, ale, ako sa dozvieme, už z prvých riadkov, proste preto, že sa mu to páčilo. A preto keď o ne v zápale boja prišiel, žiadne klišé s hmlou a slepeckým habkaním okolo seba sa nedostavilo.

3. Dvadsaťročná sexi doktorka s tridsaťročnou praxou

V trileroch a akčných sci-fi sa pretŕčajú ako na prehliadkovom móle. Nádherné, mladé, nezadané, vzdelané a oháňajúce sa rokmi odbornej praxe, ktorú vzhľadom na svoj vek nemohli získať inak než v minulom živote. Slúžia na to, aby nám vtĺkli staré známy povedačky o tom, že krása a rozum sa nevylučujú, že ženy sa v technických odboroch vyrovnajú mužom a tiež, aby si mal hlavný hrdina na konci s kým, s prepáčením, zašukať. A kde je uveriteľnosť, prosím vás?

Nie som pokrytec? Ako to vystihol jeden čitateľ, astronautka a výskumníčka Arlene Waltmanová z Druhej planéty mohla namiesto vedeckej kariéry urobiť kariéru v modelingu. Ale za A, už dávno nemala dvadsať, a za B, bola už dávno zadaná. Nečakala na hlavného hrdinu ako odmena za záchranu sveta, hoci je fakt, že si na nej hlavný hrdina išiel oči nechať.

4. Psychológ/psychiater ako blb, alebo rovno záporňák

Nie, nemám žiadne ilúzie o tom, ako v reálnom živote psychológovia a psychiatri každému pomôžu otočiť jeho život o 180°. Ale nerozumiem tomu, prečo je neschopnosť psychológov v beletrii ťahaná až do takého extrému. Pokiaľ nie je psychológ hlavným hrdinom, iba niekým, ku komu sa hlavný hrdina utieka o pomoc, zakaždým mu nielen nepomôže, ba jeho situáciu aj zhorší či dokonca zneužije. Dobre, dobre, vieme, že v literatúre máva hrdina častokrát problém s niečím nadprirodzeným a tam by nebolo namieste, aby mu “špecialista na dušu” veril a nesnažil sa mu namiesto toho navliecť zvieraciu kazajku. Ale fakt musí byť úplne každý psychológ taký zlý a neschopný? Nebolo by osviežujúce, keby sa aspoň občas v príbehu zjavil nejaký opak? Naozaj by sa každý jeden psychológ stal psychológom, ak by bol v tomto odbore úplná nula?

Nie som pokrytec? Psychológ Dylan Haise z Nula kelvinov a Tristodesať kelvinov tiež nebol žiadny klaďas. Ale nie preto, že by hlavnému hrdinovi nerozumel či neveril. Na konanie proti nemu mal oveľa prostejší dôvod než zvrátené chúťky – chcel si proste zachrániť život. Potom je tu psychologička Maggie Reynoldsová z Úvodu do teórie chaosu, ktorá si pri paranormálnych problémoch svojho pacienta tiež istú dobu myslela, že mu straší vo veži – ale napokon mu predsa len skutočne pomohla.

5. Čím obyčajnejšie dievča, tým väčší magnet na úžasných chlapov

Zdroj: Pixabay

Autor dôrazne oplieskava o hlavu, že je iba priemerne krásna. Sebavedomie nulové, s nikým nechodila. A zrazu sa to ako mávnutím čarovného prútika zmení. Len čo sa zjaví prvý nápadník, už na ňu stoja ďalší v zástupoch. Aby to bolo ešte lepšie, vedľa stojí postava skutočnej krásavice, ktorú si nikto nevšíma. Prinajmenšom nie hrdinkin vyvolený.

Prosím vás, kde má toto logiku? Ako to, že sú z prehliadaného dievčaťa zrazu všetci paf? A ako to, že sú všetci paf práve z nej? Chápem, že ako fantázie pre čitateľky v podobe priemerne krásnych dievčat je to veľká atrakcia, ale o to tvrdšia bude pre ne zrážka s realitou. Navyše, psychologická teória hovorí, že priemerne pekné dievčatá sú najžiadanejšie, lebo príliš pekné sa chlapci oslovovať neodvážia a príliš škaredé im za to zase nestoja. Tak akéže to prehliadanie?

Nie som pokrytec? Hej, Molly McCannová z Nula kelvinov bola taká typická nesebavedomá priemerka, ktorá zbalila krásavca. Lenže krásavca, ktorého žiadna iná baba z istých dôvodov nechcela! Vlastne najprv ani Molly. A Molly zase predtým chceli a mali aj iní chalani, nebola prehliadaná.

6. Donchuan + panna = veľká láska

S týmto klišé som sa stretla už bezpočet ráz, napriek tomu, že bolo trápne už v čase prvého vydania Angeliky. O to šokujúcejšie je, že je stále také živé. A o čo ide? Starší sukničkár stretne mladšiu neskúsenú ženu, ktorá je „absolútne iná než boli všetky ostatné“, bezhlavo sa do nej zamiluje a zmení sa na úplného monogamistu. Ale stalo sa to v reáli vôbec niekedy? Nestálosť je podľa mňa skôr povahová vlastnosť ako nenachádzanie tej pravej. Zároveň ma zaráža, že v dnešnej dobe emancipácie nenachádzame aj príbehy, v ktorých by to bolo opačne: panic + skúsená žena = veľká láska. Áno, čítala som aj taký, ale iba jeden jediný. Teda, ak nerátam aj ten, čo som sama napísala.

Nie som pokrytec? Takúto dvojicu som zatiaľ nenapísala. Ale je v pláne. A má dobré zdôvodnenie. Predovšetkým, donchuan poznal tú pannu už niekoľko rokov, ale nezamiloval sa do nej hneď. Stalo sa tak až potom, čo obaja ako jediné osoby prežili niečo tak neuveriteľné a strašné, že by im nijaký iný partner nerozumel. A len tak mimochodom, tá panna bola od neho staršia.

Mohlo by vás zaujímať



Literárne zamyslenia


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 3     Upozornenia: 0

Autor Slavomír Fridrich Št okt 3rd 2019 at 8:28 am  

A čo tak „on je bohatý a ona chudobná“?
No áno je to klišé. Otázkou však je, ako by situácia „on je chudobný a ona bohatá“ fungovala v reálnom živote?
Čo ak niektoré klišé, iba zrkadlá najpravdepodobnejšie príbehy zo skutočného života?

Autor Adhara Št okt 3rd 2019 at 10:17 am  

Na modeli „on je chudobný a ona bohatá“ je klišé to posolstvo, že ide o naozaj čistú a pravú lásku s ktorou bohatstvo dotyčného nemá nič spoločné, že by ho bola milovala aj ako chudobného (ešteže sa to nedá overiť).

Román „on je chudobný a ona bohatá“ som čítala nedávno a tiež to bola blbosť. Ale z iných dôvodov. :-) Asi to dám časom do minirecenzie.

Autor Slavomír Fridrich Št okt 10th 2019 at 8:44 am  

Zabudli sme na siroty..
https://aeon.co/essays/what-makes-the-sympathetic-plot-a-universal-story-type


 

© 2014 – 2019 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.