Prvýkrát zverejnené na www.mamtalent.sk 16. 12. 2012
Forbes musel na chodbe čakať ešte chvíľu, kým Pete použil toaletu. Petea zaujímalo, či Forbes po jeho návrate spomenie Benneta, alebo jeho odskočenie využije ako zámienku na zabudnutie. Vyhrala druhá možnosť. Sotva vykročili, Forbes začal s predstavovaním Sunday Princess: „Paluby sú tu číslované zhora nadol. Obytné kóje zaberajú piatu a šiestu palubu, pod nimi je paluba slúžiaca na riadenie a kontrolu technického vybavenia lode. Palubu dva a tri tvoria laboratóriá, štvrtú palubu kuchyňa, jedáleň, spoločenská miestnosť a sklady zásob a potápačskej techniky. Ôsma paluba je strojovňa.“
Výťah s tichým cinknutím zastal na šiestej palube. Chodby tu boli užšie a zdalo sa, že aj tmavšie. Nijaké okná. Forbes odomkol jedny z nahusto vsadených dverí.
Keď Pete slúžil u námorníctva, na domovskej základni mal každý svoju skrinku. Táto miestnosť bola od nej väčšia, ale nie oveľa. Dve tretiny jej plochy zaberala pričňa, na ktorej Pete spoznal svoj ruksak a tašku. Nad pričňou bola vsadená jediná polica. Z pravej strany postele stál miniatúrny nočný stolík a medzi hranou postele a stenou zostala medzera široká akurát tak, aby do nej človek mohol spustiť nohy.
Forbes si všimol, ako sa Pete zaškľabil. „Máme problémy s priestorom,“ ospravedlňoval sa. „Určite ste počuli, že Sunday Princess práve vyplávala na oceánografickú expedíciu, keď ju AMIS presmeroval na miesto nehody. Na palube sú vedci, ku ktorým sa pridali záchranári a inžinieri Odyssey, takže sme tu dosť natesno. Vy máte ešte šťastie. Niektorých technikov a potápačov sme museli ubytovať do kajút k výskumníkom. Vedenie hodlá poslať vedcov na pevninu hneď, ako na to bude mať potrebné kapacity.“
„Nemôžu byť vedci užitoční pri pátraní?“
„Morskí biológovia?“ povedal Forbes hlasom, z ktorého sa dalo prečítať žartujete?. „Biochemici?“
„Tí nie, ale oceánografi a podmorskí geológovia možno áno.“
„O tom rozhodne Sedgewick,“ uzavrel Forbes. „Kúpeľňa je tamto. Nechám vás osamote, alebo chcete absolvovať obhliadku a zoznamovanie?“
Pete si v krátkom zamyslení prešiel rukou po vlasoch a potom posunul okuliare na nose. Cítil sa prekvapujúco čulo. „Obhliadku.“
Forbes mu odovzdal kľúčiky a obaja vykročili na palubu, ktorú mal Pete z iných plavidiel zafixovanú ako „promenádovú“. Vo chvíli, keď vyšli, mohutný kopovitý oblak práve odkryl výhľad na slnko. Otvorenú palubu zaplavilo ostré svetlo, odrážalo sa od hladiny, podlahy, prístrojov, ľudí. V diaľke uvidel ďalšiu loď, počul hluk nízko prelietavajúceho lietadla. Prehľadávajú aj hladinu kvôli možným olejovým škvrnám, plávajúcim troskám a podobným stopám, pomyslel si Pete. Forbes ho viedol k prístrojovej časti lode, žeriavom na spúšťanie miniponoriek, obrovskému navijaku s oceľovým lanom a napokon vyvýšenej plošine, na ktorej sa vynímalo zvláštne zariadenie. Bolo asi sedem metrov dlhé, ploché, dobre hydrodynamicky tvarované, plné oblín, vďaka čomu pôsobilo doslova hypermoderne. Po oboch stranách trupu sa čneli jemne prehnuté elevóny. Pete si všimol, že na opačnej strane paluby má tento stroj svoje dvojča.
Forbes vykročil k jednému z mužov. „Pán Murray, toto je Max Dalton, zodpovedný vedúci za všetky ponory, ktoré sa z paluby Sunday Princess uskutočnia. Pán Dalton, Peter Murray, odborník na prežitie v hĺbkach.“
„Max,“ podal mu ruku.
„Pete,“ potriasol ňou.
„Práve som naše zariadenie ukazoval slečne Reynoldsovej,“ kývol ruku smerom k žene stojacej obďaleč. „Ak ste sa ešte nezoznámili,…“
„Max!“ prerušil ho ženský výkrik. Pete sa obzrel a videl, ako sa k nim rúti platinová blondínka s vysokou a priam nádhernou postavou. Vynikala aj vďaka tomu, že na rozdiel od väčšiny ľudí pohybujúcich sa po palube nebola oblečená v uniforme ani v kombinéze, ale v obtiahnutom tričku a kratučkých šortkách. Absolútne by do tohto prostredia nezapadala, nebyť toho, že ruky mala od oleja a utierala si ich do špinavej handry. A tiež jej nahnevaného výrazu a kriku. „Max, veď som opakovala, že rotory nie!“
Dalton sa k nim otočil s ospravedlňujúcim úsmevom. „Abigail Fosterová, pilotka ponoriek typu Deepflight Nextar.“
„Max, montáž rotorov späť trvá štyri hodiny. Jasne som povedala, že rotory nie.“
„S Abbey riešime problém kavitácie vrtúľ deepflightov. Nevieme prečo, ale naberajú príliš rýchle obrátky,“ otočil sa k nim Dalton znova. Abigail Fosterová si až vtedy uvedomila, že tu nie sú iba oni dvaja. Pohľad sa jej zastavil na Peteovi. „No nie. Pán Murray?“
„Len Pete, prosím.“
Abigail Fosterová si ešte raz dôkladne pretrela dlaň handrou a potom mu podala ruku. Potriasla ňou viac než srdečne. „To je úžasné. Som taká rada, že ťa poznávam, zlato. Toľko som toho o tebe počula!“
Pete sa usmieval, ale v skutočnosti klesal na duchu. Mysľou mu opäť preletel Dneper, ktorý pravdepodobne bude znamenať rýchly koniec legiend o hrdinských činoch Petera Veľkého. A kiežby to bol iba ten najmenší dôsledok.
„Volaj ma Abbey, zlatko,“ povedala.
Vyzerala oslňujúco. Mala hladkú tvár bez náznakov znamienok, pigmentových škvŕn, či hocijakej inej chybičky. Svojou prítomnosťou a oblečením navodila atmosféru bazénov, slnečníkov, opaľovacích krémov roztieraných po bezchybných telách. Ale práve to na neho pôsobilo zraňujúco, pretože neboli uprostred nijakej dovolenkovej pohody a možno kdesi celkom blízko niekoľko na smrť vydesených ľudí bojuje o každý kúštik vzduchu.
Pete sa nepatrne otriasol.
Napísať odpoveď