header image

 
 

Anatómia neúspechu

Keď nehodíte na prvý raz šestky, nemusíte na svojom postupe nič meniť. Ak skúšate zas a znova, raz určite padnú. Ale čo prípady iných pokusov? Zdroj:unsplash.com

Neúspech je súčasť života. V nejakej podobe ho zažil každý z nás. A nejakou formou ovplyvnil naše ďalšie konanie. Dokonca aj preslniečkovaná motivačná literatúra pochopila, že pojmu neúspech sa nevyhne a nejako sa k nemu postaviť musí. Spravidla povrchným kecom, že sa po ňom netreba vzdať, treba skúsiť znova, čo sem-tam doloží prípadom nejakého známeho a úspešného človeka.

Ale ako nič v živote, ani správny spôsob, akým sa postaviť k neúspechu, nie je iba jeden. Myslím, že príčiny neúspechu možno rozdeliť do troch základných kategórií:

  1. Smola. Prípady, kedy nemôžeme v danej veci urobiť nič pre jej zlepšenie, len v nej vytrvať, opakovať ju ako doposiaľ, a nabudúce – alebo skrátka raz – to vyjde.
  2. Neefektivita: Činnosť, ktorú vykonávame, by viedla k úspechu len s nízkou pravdepodobnosťou, pokiaľ vôbec. Na našom konaní, postupe, snahe, treba čosi zmeniť.
  3. Nemožnosť: Cieľ, ktorý nás láka, pre nás nie je dosiahnuteľný za nijakých okolností, je to skrátka nemožné. Zmena postupov nepomáha, cieľa sa treba skrátka vzdať.

Pri neúspechu podľa mňa nie je najdôležitejšie otriasť sa a nabrať sily do nového pokusu – najdôležitejšie je správne rozpoznať, do ktorej kategórie príčina nášho neúspechu spadá. Lenže motivačné články zjavne poznajú iba kategóriu 1. Teda… väčšina z nich. Priznám sa, že ma riadne šokovalo, keď som raz znenazdajky narazila na článok opisujúci aj kategóriu 3. Opäť ale vysoko jednostranne, ignorujúc kategóriu 1 a 2.

Napriek tomu prevažujú mottá a články ignorujúce kategóriu 3. Zo všetkých strán sa ozýva, ako sa všetko dá, len treba chcieť, že nič, čo si dokážeme predstaviť, nie je nemožné. Naozaj? Aj zhasnúť Slnko? Aj vyčarovať druhú Zem? Aj primäť každého človeka na planéte, nech si prečíta tento článok? Azda nevyzniem ako pesimista, keď na základe týchto príkladov vyhlásim, že nemožné existuje. A že do tejto kategórie toho patrí echt veľa. Lenže nie všetko v nej je tak ľahko a na prvý pohľad rozpoznateľné ako moje extrémne príklady.

Oproti „ničnemožné“ blábolom totiž psychológia pozná aj menej známe opozitum – tzv. klam utopených nákladov. Je to jav tak málo známy, že keď som naň narazila, bola som veľmi prekvapená. Nepríjemne. Stoja za ním totiž príbehy mužov a žien, ktoré len do nejakého cieľa investovali… investovali… a investovali… a nič. Stále verili, že keď pre svoj cieľ toho urobili tak strašne veľa, úspech je za rohom. Ale nebol. Nemal totiž byť vôbec nikde. A oni premrhali čas a sily, ktoré by sa inak investované stretli s lepším výsledkom.

Spoločným znakom psychologických článkov je, že nikdy nepíšu to najdôležitejšie – metódy. Opíšu kategóriu, ale nikdy nie znaky, podľa ktorých rozpoznáme, či náš prípad do nej patrí. Takúto výuku pritom potrebujeme zo všetkého najviac. Kde treba vytrvať, lebo úspech je hneď za rohom, a kde je to len ďalšie plytvanie časom a energiou?

Ani logika vždy nepomáha. Isteže, ak je naším cieľom lietať vlastnými silami bez pomoci stroja, tak ide o kategóriu 3. Lebo fyzika. Ale ak napríklad chceme dopestovať ovocný kríček, a sadenica nám rok čo rok vyschne, vyschne a vyschne, babo raď. Ide o kategóriu 1 – nešťastnou náhodou kupujeme vždy defektné sadenice? O kategóriu 2 – staráme sa o ne zle, sadíme ju do nevhodnej pôdy, zalievame závadnou vodou? Alebo o kategóriu 3 – máme totálne nezelené ruky, produkujeme nejaký feromón, ktorý nebohý kríček zakaždým usmrtí, hoci by sme mu z pestovateľského hľadiska aj modré z neba zniesli? Analýza príčin je náročná. A aj keď raz uspejeme, neraz ani dobre nevieme, prečo. Čo je smutné, lebo potom máme problém úspech zopakovať.

Istým vodidlom by mohli byť počty neúspechov. Ak sa niečo nepodarilo raz (a nebolo to priveľmi nákladné či extrémne namáhavé), oplatí sa to v duchu kategórie 1 skúsiť znova. Ak sa niečo nepodarilo už po stý krát za sebou, nejeden už určite uvažuje o zaradení do kategórie 2 alebo 3.

Lenže je veľký rozdiel, či ide o kategóriu 2 alebo 3. Aké sú ďalšie rozlišovacie znaky? Ľudské poznanie? Iste, lietať vlastnými silami asi nebudeme, no v mnohých iných témach veda vôbec nemá jasno. Takže čím to rozlíšiť? Poradíte?

Mohlo by vás zaujímať



Všeobecný blog


Napísať odpoveď na Adhara alebo stlačte tu pre zrušenie odpovede

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.

Komentárov: 14     Upozornenia: 0

Autor Martin5 Št júl 11th 2019 at 12:29 pm  

Rozlíšiť 2 a 3 je zrejme problematické aj preto, že hranica je nejasná – akú veľkú pravdepodobnosť ešte akceptuješ, aké náklady, koľko času. Napr. nájsť mimozemšťanov by si zaradila do 2 alebo 3? Ok, poznám ťa, takže 3, ale pre niekoho by to mohla byť stále kategória 2, preto existujú programy ako SETI. Ako je to naozaj nevieme (i keď asi skôr tá 3).

Definitívne do kategórie 3 patria asi len abstraktné problémy, kde naisto vieme dokázať nemožnosť. Napr. hľadať dve párne čísla ktorých súčet by bol číslo nepárne. Ale príklady čo spomínaš v texte, sú síce z praktického hľadiska v kategórii 3, ale z teoretického nie, aj to Slnko by teoreticky zhasnúť šlo. Pri takýchto extrémnych to rozhodneš ľahko, ale pri tých bežných cieľoch je hranica často nejasná (a obvykle nezávisí len od nás). Napr. ako dieťa/dorastenec som sa snažil rok čo rok prebojovať na majstrovstvá Slovenska v šachu. Šanca bola malá (nebol som až taký talent), ale aká presne? Jeden rok sa mi to napokon podarilo, ale práve tak sa nemuselo.

Autor Adhara Pi júl 12th 2019 at 9:44 pm  

Myslím, že SETI sa považuje skôr za niečo medzi 1 a 2, lebo rovnakými metódami skúšajú dosť dlho, kým niečo vylepšia… teda, niežeby som to sledovala.

Jeden človek sám nezhasne Slnko ani teoreticky. S dôrazom na sám – to je totiž ďalšia široká kategória, do ktorej som sa nechcela pri písaní tejto krátkej úvahy púšťať. Je totiž otázne, či pri pribraní ďalších ľudí pre svoj cieľ ide stále len o „silu jednotlivca“, ktorý mal tú prvotnú túžbu. A moje skúsenosti vravia, že priberanie ďalších spojencov je už najmä o šťastí, čo potom pôvodný cieľ značne rekategorizuje…

Autor Martin5 So júl 13th 2019 at 10:43 am  

Ale to bola pointa, pre nich je to 2, alebo dokonca 1 ako píšeš, ale pre teba 3. Ako je to teda naozaj? Aj pre toto je to tak ťažké určiť, do istej miery je to subjektívne. Pravda síce bude len jedna, ale nemáme ako rozhodnúť, kde je.

S tým Slnkom som mal skôr na mysli pomocou technológií (i keď samozrejme potrebuješ iných ľudí aby ti urobili súčiastky pod., nemusia sa priamo podieľať ani o tom vedieť). A áno, prakticky to dnes je 3, i keď dá sa špekulovať. Napr. sú teórie že vákuum nie je v najnižšej možnej energetickej hladine, a akonáhle by sa niekde prehuplo do nižšej, začala by reťazová reakcia preklápať to všade naokolo. Takže pre niekoho, kto tomuto verí, to môže byť dva (podobne ako SETI) a môže špekulovať ako to vákuum preklopiť (pravda,nezhasne potom len Slnko, ale všetko).

Autor alamo Št aug 1st 2019 at 3:32 pm  

Je tu ešte špecifický bod 4..
To sa narodíš a žiješ v „českolovensku“, a človek je potom obklopený spoluobčanmi, ktorý sú bytostne „malí ľudia“ bytostne presvedčený že v ich okolí sa nemôže udiať, vymyslieť, alebo akokoľvek nastať niť „svetového“..

Autor alamo Št aug 1st 2019 at 3:58 pm  

Nie že by som si sťažoval..
Je v tom aj isté pozitívum.. V takomto prostredí nikdy nevznikne fenoméno ala. Adolf Hitler..
Proste takýchto spoluobčanov nikto svojou „geniálnosťou“ nezhypnotizuje, aby sa dali na totálne voloviny..
Ale aj tak, je to dosť frustrujúce..

Autor alamo Št aug 1st 2019 at 5:10 pm  

Vymyslel som otázku..
Ak my existujeme v plochom expandujúcom priestore, vďaka čomu pozorujeme „Dopplera“ čo je optická vada „pozdĺžna“… Mali by sme pozorovať navyše aj optickú vadu od expandujúceho priestoru „priečnu“..
Dajme tomu že vyšleme dva fotóny po rovnobežkách, ak by v expandujúcom priestore preleteli dostatočne veľkú vzdialenosť, malo by ich to od seba „ťahať“..
Expandujúci plochý priestor by sa mal vďaka tomu „tváriť“ ako hyperbolický.. Mali by sme pozorovať na veľké vzdialenosti „hyperbolickú optickú vadu“..
Lénžé my nič také nepozorujeme.. Priestor od seba fotóny nerozťahuje.. Letia si kľudne po rovnobežkách – geodetikách, ako keby sa ani nerozpínal..
Ako to?
Nikoho tá otázka nezaujala..
Preto som dosť znechutený..

Autor alamo Št aug 1st 2019 at 6:24 pm  

Skúšal som o tom debatovať na x miestach na internete..
Všetkým ľuďom to pripadá „normálne“..
Bez ohľadu na intenzitu Dopplera, fotóny si letia pekne paralelne vedľa seba po rovnobežkách, nič ich od seba neťahá..
Priestir vidíme plochý „jak prkno“.. Nech si expanduje ako chce..
Nikoho to nevzrušuje, je to „normálne“..

Autor Adhara Pi aug 2nd 2019 at 2:11 pm  

Nebolo to tým, že si debatoval mimo témy? Lebo, bez urážky, ani sem tento dotaz nepatrí a podľa pravidiel by mohol byť vymazaný.

P.S.: Moju odpoveď na Denník samovraha si dostal?

Autor alamo Pi aug 2nd 2019 at 9:09 pm  

Prosím a kde tú otázku mám dať?
Tak aby tam zapadla a nebola mimo tému..
Potreboval by som s tým fakt pomôcť..
Možno to sformulovať zrozumteľnejšie.. pútavejšie?
Ide o komunikáciu.. písanie.
Úspech, neúspech v tom..
Moc sa mi nedarí..
Patrí to sem? Nepatrí?

Autor alamo Pi aug 2nd 2019 at 9:13 pm  

„Denník samovraha?“
Obávam sa že som nijakú odpoveď nepostrehol..
Už si ani nepamätám, o čo by vlastne malo ísť..

Autor Adhara So aug 3rd 2019 at 8:31 pm  

V takomto širokom poňatí témy by si vlastne vedel zdôvodniť skoro hocijaký komentár. :-) Nuž ale ťažko povedať, keďže ja nie som vo fyzike dosť erudovaná a aj preto sa na tomto serveri vhodná téma asi sotva nájde. Skúšal si astronomické fóra? Napríklad http://www.astro-forum.cz? (Niežeby som ho nejako odporúčala – prestala som tam byť aktívna už pred dekádou kvôli flamewarom).

Mail s odpoveďou na Denník samovraha teda posielam znova s novým subjektom.

Autor Adhara So aug 3rd 2019 at 10:16 pm  

Pardon, pozerám, že to bol iný adresát – považuj časti komentára o Denníku samovraha, prosím, za bezpredmetné.

Autor Ivana Nováková So máj 9th 2020 at 4:13 pm  

Myslím, že přesnější rozdělení by bylo toto: kategorie 3 – věci „technicky“ nemožné, tj. skutečně nemožné (zhasnout Slunce, sestrojit perpetuum mobile, v mém osobním případě například složit operu); kategorie 2 – neúspěch zapříčiněný nedostatečnou erudicí a pílí – což je kategorie nejlépe odbouratelná.
U kategorie 1 je tím nejdůležitějším měřítkem poměr cena/výkon. Kolikrát pokus opakovat, než ho vzdáme? Třikrát a dost? Jak stanovit hranici, kdy už „náklady“ převýšily možný „výnos“? Je uspokojení mocné touhy omluvitelné a zdůvodnitelné extrémními vklady?
Bohužel naše kulturní prostředí tuto racionální bilanci odsuzuje předem a nejběžnější reakcí je věta: „Přece to nevzdáš!“ Ačkoli by to bylo to nejrozumnější, co by člověk v dané situaci měl udělat. Zkrátka „smůla“ je nepovoleným důvodem odstoupení od snahy dosáhnout cíl.

Autor Adhara Ne máj 10th 2020 at 9:23 pm  

Vďaka za komentár. Mňa však kultúrne prostredie podporuje skôr vo vzdávaní sa svojich cieľov. A to tým viac, čím je ten cieľ pre mňa dôležitejší. O nič sa nesnažiť, len držať hubu a krok.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.