header image

 
 

50 rokov od tragédie Sojuzu 11

Trojica členov posádky Sojuz 11 na známke, pod nimi stanica Saľut 1 s odpájajúcou sa loďou Sojuz. Zdroj: commons.wikimedia.org

Lety človeka do vesmíru boli poznačené viacerými smrteľnými nehodami. Iba pri jednej jedinej z nich však posádka zahynula priamo vo vesmírnom priestore, čiže vo výške nad 100 km. Od tejto nešťastnej udalosti uplynula už polovica storočia.

Cieľom letu Sojuzu 11 s trojčlennou posádkou bola prvá sovietska vesmírna stanica Saľut. Túto stanicu mala navštíviť už posádka predchádzajúceho letu, Sojuzu 10, no nepodarilo sa. Chybou autopilota sa kozmickej lodi nedosiahlo pevné spojenie so stanicou. Kozmonauti preto nemohli prejsť na jej palubu. Sklamaná posádka sa musela vrátiť naspäť na Zem. Ich nasledovníci v Sojuze 11, Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev tak získali prvenstvo ako prvá posádka prvej vesmírnej stanice na svete a dočasne aj ako posádka tráviaca vo vesmíre najdlhšiu dobu. Žiaľ, ich prvenstvo smrti vo vesmíre si história pamätá viac.

Pôvodne mala na túto misiu letieť iná posádka, ktorej by velil slávny Alexej Leonov – prvý človek, čo v skafandri vystúpil do kozmického priestoru. Tri dni pred štartom sa ale u jedného z jeho dvoch kolegov, Kubasova, zistilo podozrenie na tuberkulózu. Preto namiesto hlavnej posádky nastúpila trojčlenná záložná posádka. Neskôr sa ukázalo, že Kubasov nemal tuberkulózu, len alergickú reakciu na insekticíd. Do vesmíru neskôr letel ešte dva razy.

Kozmická loď Sojuz 11 odštartovala 6. júna 1971 o 5:55 SEČ z kozmodrómu Bajkonur. Vzlet aj spojenie so Saľutom tentoraz prebehli bez problémov. Kozmonautov na stanici privítal nepríjemný zápach, kvôli ktorému museli vymeniť ventilátory. Potom sa posádka pustila do plánovanej práce, ktorá prebiehala osem hodín denne šesť dní v týždni. Ďalšie dve hodiny boli venované povinným cvičeniam, aby kozmonautom neochablo svalstvo. Každý člen posádky pracoval v inej tretine dňa. Ich program bol nabitý aj napriek tomu, že časť plánovaných pozorovaní vesmíru sa nepodarilo uskutočniť. Prvé dni letu boli venované preverovaniu a oživovaniu palubných systémov. Potom začali prebiehať biologické a lekárske merania, vyskúšali gama teleskop ANNA, astronomický ďalekohľad ORION, aparatúru pre meranie ionosféry ERA a nové navigačné prístroje. Veľa času bolo venovaného tiež pozorovaniu a snímkovaniu zemského povrchu.

Nedostatočný výcvik, stiesnený priestor, alergické reakcie na prístroje snímajúce ich telesné funkcie, posuny pracovného rytmu a osobné rozpory medzi členmi posádky náladu kozmonautov zhoršovali. V jedenásty deň letu dokonca vypukol na palube požiar. Posádke sa ho podarilo uhasiť, ale požadovala skrátenie letu naplánovaného na 25 dní. Napokon ale misia trvala takmer pôvodne plánovaný čas – 23 dní.

29. 6. 1971 nastal deň návratu. Posádka vykonala všetky prípravy, presunula sa do Sojuzu a uzavrela poklopy. Indikátor však ukazoval, že poklop Sojuzu je aj po uzavretí stále otvorený. Za pomoci riadiaceho strediska však tento problém vyriešili a od stanice sa odpojili. Po oddelení ešte asi hodinu leteli obe telesá vo formácii a Pacajev stanicu snímkoval. Na treťom samostatnom obehu zahájila posádka pristávací manéver. V čase 22:35:24 UTC sa na 187 sekúnd zapol brzdiaci motor. Dobrovolský túto procedúru ohlásil vopred riadiacemu stredisku. Bolo to jeho posledné spojenie so Zemou. Ukončenie zážihu už posádka neohlásila, čo bolo zvláštne, keďže v tej dobe leteli nad oblasťou, v ktorej bolo spojenie možné. Pristávanie pokračovalo hladko – orbitálny aj prístrojový úsek sa oddelili od návratového modulu. Len posádka aj napriek snahám riadiaceho strediska podozrivo mlčala. Zachytený bol jedine signál rádiomajáku. Podľa radaru bol pristávací modul na správnej dráhe a mieril do predpokladanej oblasti pristátia v stepi. Záchranné vrtuľníky uvideli loď klesať na padáku a oznámili riadiacemu stredisku úspešné pristátie. Optimizmus však bol predčasný.

Sojuz 11 pristál bezproblémovo, ale ticho. V blízkosti miesta pristátia už v tej chvíli dosadal na zem aj vrtuľník Mi-8 záchrannej skupiny. Záchranárov prekvapilo, že posádka modulu ležiaceho na boku neopustila kozmickú loď sama, ako bývalo zvykom. Najhoršie prekvapenie ich však ešte len čakalo.

Kozmonauti sa stále neozývali, ani keď členovia záchranných tímov prišli ku kabíne a začali búchať na jej poklop. Po vypáčení poklopu boli všetci traja členovia posádky nájdení bez známok života. Záchranári ich rýchlo dostali von a skúšali im dávať umelé dýchanie a masáž srdca. Oživovanie sa však nepodarilo, ani sa podariť nemohlo. Ako neskôr vysvitlo, v okamihu otvorenia lode už boli kozmonauti mŕtvi viac ako pol hodiny.

Medzi odborníkmi sa rozbehli špekulácie, či posádku nezabil príliš dlhý pobyt vo vesmíre. Nijaká posádka predtým takú dlhú dobu vo vesmíre nestrávila. Predošlí rekordmani, členovia posádky Sojuzu 9, sa navyše cítili ešte dlho po návrate zle. Preto už pred štartom panovali špekulácie, či sa posádka Sojuzu 9 so 17 dňami strávenými vo vesmíre nepriblížila k fyziologickej hranici, ktorú ľudské telo dokáže v stave beztiaže zvládnuť.

Ako však ukázala pitva, skutočná príčina smrti kozmonautov zo Sojuzu 11 bola úplne iná. Stal sa ňou únik vzduchu z pristávacieho modulu. Už od čias kozmickej lode Voschod nenosili sovietske posádky počas štartu a pristátia nijaké skafandre. Pri pyrotechnickom oddelení nepotrebných úsekov lode pred pristátím sa uvoľnil uzáver ventilu, ktorý mal vyrovnávať tlak na palube lode s okolitým tlakom v záverečných fázach pristávania, vo výške 5 km. Ventil sa ale otvoril už vo vesmíre. Kozmonauti počuli svišťanie unikajúceho vzduchu a v snahe nájsť zdroj úniku vypli rušivé rádiové spojenie so Zemou. Najprv podozrievali poklop, s ktorým boli už predtým problémy, no pochopili, že zlyhal ventil. Ďalšie drahocenné sekundy stratili skúšaním uzavretia nesprávneho ventilu. Chybný ventil sa však nachádzal presne na opačnej strane kabíny. Pacajev a Dobrovolskij sa odpútali zo svojich kresiel a naťahovali sa za ventilom. Únik vzduchu bol však príliš rýchly. Už zhruba po 13 sekundách sa vinou klesajúceho tlaku kozmonauti stali bezvládni, paralyzovaní. Na uzavretie ventilu bolo pritom treba 35 sekúnd.

Objavili sa im symptómy dekomresnej choroby vrátane kŕčov. Znížením bodu varu začala posádke bolestivo vrieť krv. O niekoľko sekúnd neskôr stratili vedomie. Vplyvom podtlaku okolitého prostredia napokon kozmonautom popraskali pľúca a dýchacie cesty. Po približne 100 sekundách od začiatku poklesu tlaku umreli. Vákuum v kabíne trvalo asi 11 minút, kým sa loď v priebehu zostupu začala plniť vonkajšou atmosférou.

Následkom tragédie sa uskutočnilo mnoho technických zmien v kozmických lodiach Sojuz. Konštrukcia osudových ventilov sa zmenila, aby bolo možné uzavierať ich rýchlejšie. Posádky začali nepretržite, až do dnešných dní, používať počas štartu a pristátia novovyvinuté skafandre Sokol. Keďže kabíny vtedajších Sojuzov neboli na troch členov posádky v skafandroch stavané, spočiatku lietali v skafandroch iba dvojčlenné posádky. Až v roku 1980 sa misiou Sojuz T-3 obnovili trojčlenné lety.

Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev boli pochovaní do Kremeľskej steny vedľa Gagarina a Komarova. Ich smrť bola doposiaľ poslednou smrťou posádky za letu v sovietskom, neskôr ruskom kozmickom programe. Napriek dramatickým okamihom pri niekoľkých nasledujúcich letoch Sojuzov už o život neprišiel žiadny kozmonaut.

Stanica Saľut 1 už nikdy žiadnu návštevu nedostala. Mali ju navštíviť aj iné expedície, no po tragédii boli všetky lety Sojuzov pozastavené a bolo jasné, že sa neobnovia pred koncom životnosti stanice. Preto bola po 175 dňoch na obežnej dráhy riadene navedená do zemskej atmosféry. 11. októbra 1971 zapálila svoj motor, čím sa vystavila deštrukcii v riedkych horných vrstvách atmosféry. Jej zvyšky dopadli do Tichého oceánu.

Mohlo by vás zaujímať



i-ASTRIN – články o kozmonautike Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2024 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz. Stránky archivované Národnou knižnicou SR.