Tu nájdete odkazy a anotácie mojich článkov na tému letov do vesmíru pre server i-ASTRIN, ktoré som vytvorila od apríla 2013. Pre viac informácií na tému kozmonautiky aj Populárno-náučné články podľa témy.

 

Ako sa zachraňuje družica (2013-05-16)

Pred 21 rokmi sa raketoplán Endeavour vydal zachrániť družicu Intelsat 6. Pripomeňme si tento pozoruhodný úspech nikdy predtým neodskúšaného najmladšieho amerického raketoplánu.

 

Stretnutie s raketoplánom (2013-09-06)

Endeavour, najmladší americký raketoplán, bol po ukončení svojej devätnásťročnej aktívnej činnosti umiestnený v California Science Center v Los Angeles. Ako to s ním vyzerá dnes?

 

Čierny týždeň americkej kozmonautiky (2014-01-21)

Onedlho si pripomenieme čierny týždeň americkej kozmonautiky – sedemdňové obdobie, počas ktorého nás čakajú výročia troch najväčších amerických tragédií pri dobývaní vesmíru.  Zahynulo pri nich spolu 17 astronautov.

 

Discovery: dramatické začiatky (2014-08-26)

30. augusta nastane 30. výročie štartu prvej misie raketoplánu Discovery. Tento tretí najstarší americký raketoplán má za sebou najviac letov zo všetkých orbiterov. Pritom možno nechýbalo veľa a katastrofou by skončil hneď prvý.

 

Cygnus: Zásobovacia kozmická loď, ktorá havarovala (2014-11-04)

Minulý týždeň, 28. októbra 2014, otriasla svetom kozmonautiky havária rakety Antares-130, ktorá niesla súkromnú kozmickú loď Cygnus. Loď bola nepilotovaná a nikto neutrpel zranenia, napriek tomu ide o vážnu udalosť s veľkými škodami a najhoršiu haváriu, aká kedy nastala na základni Wallops.

 

Pristátie na kométe: nie podľa plánu, ale predsa (2014-11-19)

Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.

 

Dawn: Konečne pri Cerere (2015-03-09)

Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.

 

Prvý umelý objekt na Merkúre (2015-04-30)

Americká sonda MESSENGER, ktorá brázdi Slnečnú sústavu od roku 2004, má medzi sondami niekoľko prvenstiev: bola prvou sondou na orbite okolo Merkúru a zmapovala najväčšiu časť povrchu Merkúru. Posledné prvenstvo si pripísala pri svojom zániku: 30. apríla 2015 sa stala prvým človekom vyrobeným telesom, ktoré dopadlo na povrch k Slnku najbližšej planéty.

 

New Horizons: Pohľadnice z najvzdialenejších končín (2015-07-08)

Pozornosť laickej i odbornej verejnosti sa v posledných dňoch upiera na americkú sondu New Horizons. Tá nám posiela čoraz detailnejšie snímky Pluta, objektu v čase jej štartu ešte považovaného za deviatu planétu slnečnej sústavy. A hoci bolo Pluto z rozhodnutia astronómov degradované medzi planétky, toto slovné preradenie mu neubralo nič na zaujímavosti. Predstavme si sondu, ktorá nám posiela detailné snímky z takých vesmírnych diaľav, ako nijaká pred ňou.

 

Challenger: osudová 73. sekunda (2016-01-27)

Medzi divákmi zavládli obavy, zdesenie a zmätok. „Nemáme žiadne spojenie,“ povedal komentátor štartu raketoplánu Steve Nesbitt potom, ako sa Challenger zmenil na ohnivú guľu, z ktorej klesali do mora dymiace trosky. Stalo sa tak 28. januára presne pred tridsiatimi rokmi.

 

Juno pri Jupiteri (2016-07-18)

Najväčšia planéta Slnečnej sústavy dostala po trinásťročnej pauze konečne návštevu, ktorá sa pri nej zdrží dlhšie. Od zániku sondy Galileo v roku 2003 ju totiž prišla pozrieť len kozmická sonda New Horizons, ktorá sa potom ponáhľala ďalej za svojím vzdialenejším cieľom. Juno sa však stala oficiálne druhou umelou družicou Jupitera.

 

Dve kozmické havárie v jeden deň (2016-09-12)

Prvý september 2016 sa stal čiernym dňom pre americký aj čínsky kozmický program. Katastrofa postihla americkú raketu Falcon 9 a čínsku Dlhý pochod 4C. K zraneniam nedošlo, škody sú len materiálne. Sonda OSIRIS-REx stojaca neďaleko miesta nehody tak pár dní nato mohla úspešne odštartovať.

 

Rosetta pristála na kométe (2016-10-07)

Po viac ako dvanástich rokoch sa skončila úspešná misia sondy Rosetta. Zariadenie nasledovalo svoj pristávací modul Philae v dosadnutí na povrch kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko. Stalo sa tak z dôvodu priveľkej vzdialenosti kométy od Slnka a primalého množstva energie pre sondu. V tomto článku si zhrnieme jej misiu.

 

Nový veľký kozmický teleskop sa približuje k štartu (2017-01-23)

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, známy pod skratkou JWST (James Webb Space Telescope), sa zvykne prezentovať ako náhrada slávneho Hubblovho kozmického ďalekohľadu. Nie je to však celkom pravda.

 

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 1/3 (2017-03-23)

Ako videli lety do vesmíru autori fantastiky a aká bola skutočnosť? V čom sa realita líšila aj od predpokladov vyškolených odborníkov? Prvá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.

 

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 2/3 (2017-04-10)

Prvé kozmické lety sa menia na skutočnosť, celkom inú než tie najoptimistickejšie, ale aj najpesimistickejšie predstavy. Druhá časť trojdielneho seriálu o vývoji ľudských predstáv ohľadom dobývania kozmu.

 

Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? (2017-05-12)

Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.

 

Cesty do kozmu: Fikcia verzus realita 3/3 (2017-06-09)

Prvé ľudské pristátie na Mesiaci bolo činom, ktorý všeobecný optimizmus značne povzbudil. Konečne sa odohralo niečo, o čom ľudia snívali už oddávna, čomu by rozumeli aj naši predkovia s nedostatočnými znalosťami o podstate vesmíru: človek kráča po inom svete.

 

Juno po roku (2017-06-29)

Kozmická sonda Juno sa každých 53 dní dostáva do tesnej blízkosti najväčšej planéty slnečnej sústavy. Prvé objavy, ale ani problémy, na seba nenechali dlho čakať.

 

Obzrieme si Urán a Neptún lepšie? (2017-07-27)

Planéty slnečnej sústavy najprv kozmické sondy preskúmali len letmo, preletom okolo, neskôr podrobne z obežnej dráhy. Neplatí to iba pre od nás najvzdialenejšiu dvojicu planét – Urán a Neptún. Ich doterajší výskum totiž skončil preletom jedinej sondy. Zmení sa to za našich životov?

 

Kde odpočívajú americké raketoplány? (2017-09-18)

Lietali do vesmíru tridsať rokov. Pokiaľ práve neboli v kozme, väčšinou sa nachádzali v hangároch Orbiter Processing Facility na Kennedyho vesmírnom stredisku. Ako a kde spočívajú dnes, vo výslužbe?

 

Cassini: Záver jedinečnej misie (2017-09-29)

Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.

 

Raketa Falcon – sen premenený na skutočnosť (2018-04-09)

Z motorov rakety šľahajú plamene, spomaľuje a napokon pristáva na nožičkách. Realita? Áno, ale ešte pred desiatimi rokmi bola iba snom! Deti si mysleli, že takto rakety pristávajú. V skutočnosti ich po štarte čakal oveľa horší osud.

 

Sonda do najhorúcejších končín (2018-11-15)

Vydala sa tak blízko k našej najbližšej hviezde ako ešte žiadna pred ňou. Sonda bola pôvodne známa pod názvom Solar Probe +. NASA ju ale premenovala na počesť astronóma Eugena Parkera, ktorý predpovedal existenciu slnečného vetra. Bolo to po prvýkrát, čo NASA pomenovala sondu po ešte žijúcej osobnosti.

 

Najvzdialenejšie zblízka videné teleso vo vesmíre (2019-01-31)

V symbolickom dátume 1. januára 2019 sa odohrala pre astronómiu i kozmonautiku významná historická udalosť. Sonda New Horizons, známa svojím úspešným preletom okolo Pluta, teraz minula ďalší, oveľa vzdialenejší objekt Kuiperovho pásu. Planétka zvaná Ultima Thule je neobyčajná nielen tým, že je najvzdialenejším objektom, aký kedy bol a ešte aj dlho bude zblízka preskúmaný.

 

Skončil najdlhšie jazdiaci rover na Marse (2019-02-25)

Pracovala 56-krát dlhšie než hovoril plán, najazdila 45 km. Osudnou sa jej stala celoplanetárna prachová búrka v minulom roku. Opportunity, druhý a posledný fungujúci rover misie MER (Mars Exploration Rover), prehlásili 13. 2. 2019 za mŕtvy.

 

Z pekla šťastie: 1. diel (2019-05-17)

Priekopnícke lety v kozmonautike oslavujeme ako obrovské úspechy starostlivého plánovania, príprav, dôslednosti a ľudského umu. Nad kozmickými katastrofami zase krútime hlavou, ako pracovníci mohli dopustiť také chyby. No občas chýbalo len máličko, aby z jedného bolo druhé a naopak…

 

Prvý človek na Mesiaci sa takmer nevolal Armstrong (2019-07-17)

Pred neuveriteľnými 50 rokmi dosadol na mesačný povrch pristávací modul Apolla 11. A hoci v jeho kabíne sedeli dvaja muži, známejšie je meno jedného z nich – toho, ktorého noha sa ako prvá dotkla mesačného povrchu. Za to, že to bol práve Neil Armstrong, však vďačil nielen svojim schopnostiam, ale aj neuveriteľnej súhre náhod. Viac ráz chýbalo len málo a prvý muž na Mesiaci by niesol iné meno!

 

Okrúhle výročie štartu HST (2020-04-16)

Už celých tridsať rokov Hubblov vesmírny ďalekohľad (HST) krúži okolo Zeme a slúži astronómom. Je prvým a do dohľadnej budúcnosti aj jediným vesmírnym ďalekohľadom, ktorý pozoruje prevažne vo viditeľnej časti spektra. A hoci podobné rozlíšenie už dosahujú aj väčšie pozemské ďalekohľady s aktívnou optikou, HST je stále nenahraditeľný. Ako začala jeho púť?

 

50. výročie Apolla 13 (2020-04-17)

13. apríla uplynulo 50 rokov od dňa, v ktorom sa tretia cesta na povrch Mesiaca katastroficky zvrhla. Kozmickú loď postihol výbuch, po ktorom už riadiace stredisko na pristátie na Mesiaci nemalo ani pomyslenia. A aj pristátie na Zemi sa javilo byť takmer nadľudskou úlohou. Pripomeňme si, aké bolo pozadie legendárnej vety „Houston, máme tu problém!“

 

NASA má plán na návrat vzoriek z Marsu (2020-05-22)

Nijaká kozmická sonda doposiaľ nedoniesla vzorky z inej planéty. Sovietom sa ako prvým podarilo automaticky dopraviť vzorky z Mesiaca, máme už aj vzorky asteroidov a komét. S planétami je to však náročnejšie – ich gravitácia je oveľa vyššia a neľahko sa prekonáva. Aj na tento problém sa však črtá riešenie.

 

Prvá súkromná pilotovaná misia štartuje v sobotu (2020-05-28)

SpaceX je súkromná kozmonautická firma, ktorej sa už podaril veľmi výrazný prelom v dejinách kozmonautiky. Dokázala postaviť raketu schopnú po použití bezpečne pristáť vďaka vlastným motorom. Teraz ju čaká ďalší prelom. Má sa stať sa prvou neštátnou organizáciou, ktorá vyslala do vesmíru vlastnú posádku.

 

Venera 7 – dobytie cudzej planéty (2020-08-14)

Nedávno sme oslavovali 50. výročie prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Je pritom pozoruhodné, že ľudia sa po povrchu Mesiaca prechádzali skôr, než sa aspoň stroju podarilo vôbec pristáť na povrchu cudzej planéty. Výročie prvého mäkkého pristátia na cudzej planéte oslavujeme až tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na našej najbližšej planéte – Venuši.

 

K Marsu letí prvá helikoptéra (2020-10-21)

Na prvý pohľad sa môže zdať, že väčšinu prvenstiev v dobývaní slnečnej sústavy kozmickými sondami už máme za sebou. Lety ďalších a ďalších sond k tým istým cieľom sa pre širokú verejnosť stávajú rutinou. Ani ďalší rover brázdiaci Mars neznie tak vzrušujúco. Tento je však špeciálny. Na svojom bruchu nesie prvý lietajúci stroj v marťanskej atmosfére.

 

Čo možno neviete o Pegasovi (2020-12-05)

Pegas sa zvykne dávať do súvisu s mýtom o Perzeovi a Andromede. Stretneme sa s tvrdením, že na chrbte Pegasa priletel Perzeus zachrániť krásnu Andromedu. Nedáva však veľmi zmysel, na čo by potreboval lietajúceho koňa, keď už mal okrídlené lietajúce sandále.

 

BepiColombo: Merkúrovská sonda pri Venuši (2021-01-12)

K Merkúru mieri iba tretia misia v celej histórii kozmonautiky. Tretia misia sa však nerovná tretej sonde – v rámci misie BepiColombo mieria k Venuši sondy hneď dve. Jedna z nich je európska a druhá japonská. Na obežnej dráhe okolo Merkúra sa rozdelia a každá bude planétu skúmať zo svojej samostatnej dráhy.

 

Máme prvé vzorky z Mesiaca v treťom tisícročí (2021-01-16)

Čo ako to znie neuveriteľne, od pristátia prvých ľudí na Mesiaci, ktorí z neho doviezli prvé vzorky, ubehlo už viac než polstoročie. A celých 44 rokov uplynulo aj od chvíle, keď si prvé vlastné mesačné vzorky na Zem automaticky dopravil Sovietsky zväz. Až teraz sa ku krajinám s vlastnými mesačnými vzorkami pridala Čína, kolíska raketových technológií.

 

50. výročie štartu Apolla 14 (2021-01-26)

Pred rokom a pol oslávila 50. výročie svojho štartu najznámejšia misia programu Apollo – Apollo 11, ktorá ako prvá pristála na Mesiaci. Známy je aj let Apollo 13, ktorý vinou závažnej nehody neuspel, no životy astronautov visiace na vlásku sa napokon podarilo zachrániť. Pripomeňme si teraz výročie prvej úspešnej misie po nešťastnej trinástke.

 

3. február – tri výročia štartov raketoplánov (2021-02-02)

Raketoplány v priebehu svojej histórie vzlietli do vesmíru 135-krát. Výročia ich vzletov pripadajú na rozličné dni v roku. Ale v nijaký iný deň ako 3. februára neslávime naraz výročia štartov až troch misií. Pravda, nie v jednom roku – medzi prvým a druhým štartom bol desaťročný odstup, medzi druhým a tretím už iba ročný.

 

Misia sondy Juno predĺžená (2021-02-08)

Kozmická sonda Juno obieha Jupiter už štyri a pol roka. Jej misia pritom mala skončiť už po 20 mesiacoch. Sonda sa však nedostala na plánovanú obežnú dráhu, ale na oveľa výstrednejšiu. Vďaka tomu si predĺžila životnosť. Začiatkom roka prišla správa o tom, že jej misia bude preto tiež predĺžená.

 

Raketoplány: cesta k prvému štartu 1/5 (2021-02-20)

12. apríl nie je tento rok len okrúhlym výročím štartu prvého človeka do kozmu, ale je tiež okrúhlym výročím štartu prvého raketoplánu v programe Space Shuttle. Priblížme si históriu najdlhšie trvajúceho a počtom štartov najväčšieho amerického programu pilotovaných letov. Čo predchádzalo výnimočnému dňu, v ktorom sa zo štartovacieho komplexu 39 vzniesol prvý viacnásobne použiteľný raketoplán Columbia?

 

Raketoplány: cesta k prvému štartu 2/5 (2021-02-26)

Lacnejší, viacúčelový, viacnásobne použiteľný a častejšie štartujúci, meniaci kozmické lety na podobnú rutinu, akými sú lety lietadiel. Také boli prvotné predstavy o raketopláne. Čísla boli veľmi smelé – prvé predstavy počítali až so 150 štartmi ročne. Kedy a z akých dôvodov sa začali rozchádzať s realitou?

 

Raketoplány: cesta k prvému štartu 3/5 (2021-03-06)

Požiadavka na viacnásobné použitie stroja bola v programe Space Shuttle kľúčová. Prvé štúdie však podcenili jej náročnosť. Raketoplán musel mať dlhodobo zaručenú mechanickú a tepelnú odolnosť počas namáhania pri štarte a pristátí. V dôsledku toho bol preň vyvinutý aj celkom nový typ tepelného štítu.

 

Raketoplány: cesta k prvému štartu 4/5 (2021-03-26)

Na sklonku sedemdesiatych rokov sa program Space Shuttle pomaly, ale isto blížil k svojmu prvému letu. Hoci stroj bol sedemmiestny, posádky prvých, testovacích misií boli iba dvojčlenné. Na rozdiel od neskorších posádok sa však mohli zo stroja katapultovať.

 

Raketoplány: cesta k prvému štartu 5/5 (2021-04-03)

Rekonštrukcia tepelného štítu prvého orbitera si napokon vyžiadala celý rok a skončila sa až 16. novembra 1980. V tomto roku program počítal už len zhruba so 40 štartmi za rok. To bol ale stále takmer desaťnásobok reálnej hodnoty, akú program počas svojho trvania dosiahol.

 

Vostok 2 – nepovšimnuté prvenstvá (2021-08-08)

V tomto roku slávime 60. výročie letu Vostoku 1, pamätného prvého letu človeka do vesmíru. Meno Jurija Gagarina sa tak zapísalo do histórie. A pritom chýbalo iba málo k tomu, aby sa namiesto neho do dejín zapísal German Titov – prvý Gagarinov náhradník. Titov však tiež letel do kozmu a získal niekoľko prvenstiev. Jeho meno preto širšia verejnosť nepozná trochu neprávom.

 

Kozmické žiarenie a ako pred ním kozmonautov chrániť (2021-09-09)

Schyľuje sa k dlhodobým misiám človeka vo vesmíre, ktoré už nebudú smerovať len na vesmírne stanice na zemskej orbite, ale aj na Mesiac a na Mars. V tejto sfére však stále existuje niekoľko veľkých nedoriešených problémov. Jedným z nich je aj ochrana pred kozmickým ionizujúcim žiarením (rádioaktivitou).

 

Nové superrakety SLS spotrebujú dedičstvo po raketoplánoch (2021-11-15)

Odkedy v roku 2011 skončil program Space Shuttle, NASA nemala nový nosič ani kozmickú loď pre misie s ľudskou posádkou. Pre svojich astronautov najprv kupovala miesta v ruských Sojuzoch, neskôr u americkej súkromnej firmy SpaceX a jej kozmickej lode Crew Dragon. Nová raketa SLS (Space Launch System), ktorá má vrátiť Američanov na Mesiac, je však už vyvinutá a dokonca mala štartovať už tento rok.

 

Columbia STS-107 – tragická jednosmerná letenka (2023-01-05)

Prvého februára 2023 si pripomíname okrúhle výročie havárie raketoplánu Columbia. Poslednej (a dúfajme, že to tak čo najdlhšie zostane) kozmickej misie, v priebehu ktorej zahynula posádka. Počtom obetí, sedem, sa vyrovnala dovtedy najznámejšej a najväčšej katastrofe v priebehu vesmírneho letu – havárii raketoplánu Challenger.

 

50. výročie štartu Skylabu (2023-04-17)

Päťdesiate výročia významných letov k Mesiacu máme za sebou. Výročie, ktoré nadväzuje, s nimi však, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, úzko súvisí. Aj tu figurovali kozmické lode Apollo, no plniace iný účel, než na aký boli navrhnuté. Privážali posádky na prvú a jedinú čisto americkú kozmickú stanicu Skylab, ktorá vzlietla 14. mája 1973.

 

Sto rokov od narodenia Alana Sheparda (2023-11-17)

Alan Bartlett Shepard sa preslávil ako prvý americký astronaut, i keď niekedy sa toto prvenstvo pripisuje Johnovi Glennovi. Shepard totiž prekročil hranicu vesmíru len na balistickej dráhe, ktorá ho po pár minútach letu voviedla naspäť do zemskej atmosféry, kým Glenn vykonal plné tri obehy Zeme. Shepard však ako jediný z prvého oddielu amerických astronautov vkročil aj na povrch Mesiaca. Pripomeňme si jeho osobnosť.

 

Prvý raketoplán pristál – a čo bolo ďalej? (2021-11-20)

Po čase sa opäť vraciame k histórii starej vyše 40 rokov, k začiatkom programu raketoplánov. Keďže jednou z hlavných predností tohto stroja bola opakovaná znovupoužiteľnosť, historický význam nemala iba prvá misia, ale aj tá druhá. Orbiter Columbia sa pri nej tak stal prvým strojom, ktorý letel do vesmíru opakovane.

 

Jurij Alexejevič Gagarin (2021-04-12)

Ktorý záujemca o kozmonautiku by nepoznal meno Jurij Gagarin? Muž, ktorý ako prvý prekonal oficiálnu hranicu atmosféry a tiež ako prvý pred 60 rokmi obletel našu Zem. Priblížme si život tohto človeka.

Mohlo by vás zaujímať

• Predmet raketová technika a kozmonautika na PŠA v Hurbanove
• Ponuka prednášok z kozmonautiky
• i-ASTRIN – články o súhvezdiach
• i-ASTRIN – články o Slnečnej sústave
• i-ASTRIN – články z hviezdnej astronómie
• i-ASTRIN – články o objektoch hlbokého vesmíru a exoplanétach
• i-ASTRIN – články o praktickej astronómii a histórii astronómie