Tu nájdete odkazy a anotácie mojich článkov na tému Slnečnej sústavy pre server i-ASTRIN, ktoré som vytvorila od apríla 2013. Pre viac informácií na tému Slnečnej sústavy pozrite aj Populárno-náučné články podľa témy.

Extrémne planétky (2013-07-10)

Planétky sú nesmierne pestrá skupina telies slnečnej sústavy, za čo môže aj ich obrovský počet – dráha je známa u viac než 570 000 malých objektov. Preto medzi nimi možno nájsť tie najrozmanitejšie javy.

Na návšteve Barringerovho krátera (2013-08-19)

1,2 km dlhý a vyše 180 metrov hlboký Barringerov kráter je jedným z najznámejších meteoritických kráterov na svete. Hoci nepatrí k najväčším, vďaka svojej polohe v púšti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyhĺbil meteorit, dobre zachovaný a viditeľný.

Mars – podobný a predsa iný 1/3 (2014-03-31)

Mars je v médiách aj odbornej literatúre často spomínaná planéta. Vyzdvihuje sa jeho relatívna blízkosť a podobnosť so Zemou. Je dokonca prvým kandidátom na miesto, kam sa ľudia premiestnia, ak budú musieť raz opustiť Zem. Najsmelšie predstavy dokonca hovoria, že celú červenú planétu bude možné zmeniť na obývateľnú – teraformovať. Aká je však realita?

Mars – podobný a predsa iný 2/3 (2014-04-11)

V minulom článku o Marse sme sa zamerali na podobnosti štvrtej planéty slnečnej sústavy so Zemou. Aké sú však odlišnosti a čo by pre prípadných kolonistov znamenali?

Mars – podobný a predsa iný 3/3 (2014-05-14)

Odlišnosti medzi Marsom a Zemou nekončia nižšími teplotami a iným zložením atmosféry. Čo ďalšie nedovoľuje pozemskému životu na jeho povrchu dlhodobo prežiť?

Pristátie na kométe: nie podľa plánu, ale predsa (2014-11-19)

Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.

Rozmanitosť mesiacov 1/3 (2015-01-07)

Mesiac je prirodzená družica planéty. Pokiaľ je písaný s malým „m“, ide o družicu akejkoľvek planéty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace však máme v tomto článku na mysli len mesiace planét slnečnej sústavy. Hoci nie je dôvod, prečo by obežnice nemohli mať aj exoplanéty, objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčasnej úrovni technológií možný.

Rozmanitosť mesiacov 2/3 (2015-01-12)

Druhá časť miniseriálu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sopečnú aktivitu, vznik a gravitačné vplyvy iných telies.

Rozmanitosť mesiacov 3/3 (2015-01-23)

Záver trojdielneho článku o mesiacoch hovorí o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.

Dawn: Konečne pri Cerere (2015-03-09)

Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.

Pluto v obrazoch (2015-07-15)

14. júl 2015 bol v prieskume Slnečnej sústavy prelomový. Sonda New Horizons získala snímky dosiaľ najvzdialenejšieho telesa od Slnka, ľadovej drobnej trpasličej planéty Pluto.

Čo sme donedávna netušili o Plute (2015-10-19)

Informácie z preletu okolo trpasličej planéty Pluto v júli 2015 vedcov veľmi prekvapili. Údaje sú posielané na Zem a spracovávané len postupne, ale už prvé dni a týždne po prelete New Horizons ukázali neobyčajné skutočnosti.

Novinky z Cerery (2016-04-05)

Názov je mierne zavádzajúci – na trpasličej planéte Ceres bez atmosféry, tektoniky a samozrejme aj bez života sa v priebehu vekov mení len máločo. Nové sú však poznatky, ktoré o nej za posledný rok sonda Dawn nahromadila. Poďme zhrnúť najvýznamnejšie objavy.

Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? (2017-05-12)

Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.

Juno po roku (2017-06-29)

Kozmická sonda Juno sa každých 53 dní dostáva do tesnej blízkosti najväčšej planéty slnečnej sústavy. Prvé objavy, ale ani problémy, na seba nenechali dlho čakať.

Obzrieme si Urán a Neptún lepšie? (2017-07-27)

Planéty slnečnej sústavy najprv kozmické sondy preskúmali len letmo, preletom okolo, neskôr podrobne z obežnej dráhy. Neplatí to iba pre od nás najvzdialenejšiu dvojicu planét – Urán a Neptún. Ich doterajší výskum totiž skončil preletom jedinej sondy. Zmení sa to za našich životov?

Cassini: Záver jedinečnej misie (2017-09-29)

Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.

Návšteva z ďalekého vesmíru (2018-02-22)

Na sklonku roka 2017 nastala v astronómii prelomová udalosť. Robotický ďalekohľad umiestnený na Havaji našiel objekt, ktorý bez akýchkoľvek pochýb priletel z inej slnečnej sústavy. Ide o podivne tvarovaný asteroid menom `Oumuamua.

Dve jasné, červené telesá na oblohe koncom júla (2018-07-20)

Nie je to tak dávno, čo každoročne koloval mailový hoax o výnimočnom priblížení sa Marsu k Zemi. Informácie v ňom boli nepravdivé až nemožné. Podivuhodnou zhodou okolností však 27. júla nastane na oblohe situácia, ktorá bude tvrdenia v hoaxe veľmi pripomínať.

Titan – zaujímavá takmer planéta (2018-08-30)

Saturnov mesiac Titan je najznámejším mesiacom okrem Mesiaca Zeme. Toto pozoruhodné teleso s veľkosťou planéty nie je podobné ničomu, čo v Slnečnej sústave poznáme. Ako jediný známy mesiac má nezanedbateľnú atmosféru, dokonca hustejšiu ako Zem, sezónne zmeny a jazerá uhľovodíkov.

Najvzdialenejšie zblízka videné teleso vo vesmíre (2019-01-31)

V symbolickom dátume 1. januára 2019 sa odohrala pre astronómiu i kozmonautiku významná historická udalosť. Sonda New Horizons, známa svojím úspešným preletom okolo Pluta, teraz minula ďalší, oveľa vzdialenejší objekt Kuiperovho pásu. Planétka zvaná Ultima Thule je neobyčajná nielen tým, že je najvzdialenejším objektom, aký kedy bol a ešte aj dlho bude zblízka preskúmaný.

Prečo v nove nevidíme Mesiac? (2019-10-08)

Tradičné vysvetlenie, že je k nám obrátený neosvetlenou stranou, je neúplné. Ani strana Mesiaca neosvetlená Slnkom nemusí byť úplne tmavá. Existuje jav zvaný popolavý svit.

Venera 7 – dobytie cudzej planéty (2020-08-14)

Nedávno sme oslavovali 50. výročie prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Je pritom pozoruhodné, že ľudia sa po povrchu Mesiaca prechádzali skôr, než sa aspoň stroju podarilo vôbec pristáť na povrchu cudzej planéty. Výročie prvého mäkkého pristátia na cudzej planéte oslavujeme až tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na našej najbližšej planéte – Venuši.

Misia sondy Juno predĺžená (2021-02-08)

Kozmická sonda Juno obieha Jupiter už štyri a pol roka. Jej misia pritom mala skončiť už po 20 mesiacoch. Sonda sa však nedostala na plánovanú obežnú dráhu, ale na oveľa výstrednejšiu. Vďaka tomu si predĺžila životnosť. Začiatkom roka prišla správa o tom, že jej misia bude preto tiež predĺžená.

Ganymedes (2022-10-14)

So svojím priemerom 5 262 km je Ganymedes najväčší mesiac v slnečnej sústave (tesne pred Titanom), dokonca väčší ako planéta Merkúr. Keby obiehal samostatne, s najväčšou pravdepodobnosťou by sme ho považovali za planétu. Ako jediný z mesiacov Jupitera dostal pomenovanie po osobe mužského rodu.

Io (2022-11-21)

Io je štvrtý najväčší mesiac v slnečnej sústave, len o 154 km menší než Mesiac. Je zároveň tretím najväčším Galileiho mesiacom a zo všetkých Galileiho mesiacov obieha najbližšie k Jupiteru. Nie je však najbližším mesiacom Jupitera – medzi ním a vrcholom Jupiterovej atmosféry krúžia ešte ďalšie štyri malé, nepravidelne tvarované mesiace objavené oveľa neskôr.

Európa (2022-12-04)

Európa, jeden z najznámejších mesiacov Slnečnej sústavy, obieha Jupiter ako v poradí šiesty najbližší známy mesiac v strednej vzdialenosti 671 000 km. Jeden obeh jej trvá 86 hodín a rovnako dlho aj otočka okolo jej rotačnej osi, pretože má viazanú rotáciu. Obežná rýchlosť dosahuje hodnotu 13,740 km/s, sklon dráhy k Jupiterovmu rovníku je 0,464° (1,78° k ekliptike). Podobne ako Io, aj Európa obieha okolo planéty v oblasti s vysokou koncentráciou elektricky nabitých častíc. To predstavuje určitú prekážku výskumu tohto mesiaca kozmickými sondami z obežnej dráhy okolo neho, pretože silná radiácia nie je záťažou len pre ľudské telo, ale aj pre elektroniku.

Kallisto (2022-12-28)

Kallisto je trochu opomínaný z Galileiho mesiacov, pretože nemá žiadnu senzačnú vlastnosť. Rozhodne ho však netreba opomenúť, už len pre jeho rozmery. S priemerom 4 806 km je Kallisto väčší ako Mesiac Zeme. Po Ganymede je druhý najväčší mesiac Jupitera a celkove tretí najväčší mesiac v slnečnej sústave.

Mohlo by vás zaujímať

• Slnečná sústava
• Vznik a vývoj slnečnej sústavy
• i-ASTRIN – články o súhvezdiach
• i-ASTRIN – články o kozmonautike
• i-ASTRIN – články z hviezdnej astronómie
• i-ASTRIN – články o objektoch hlbokého vesmíru a exoplanétach
• i-ASTRIN – články o praktickej astronómii a histórii astronómie