header image

 
 

i-ASTRIN – články o Slnečnej sústave

Tu nájdete odkazy a anotácie mojich článkov na tému Slnečnej sústavy pre server i-ASTRIN, ktoré som vytvorila od apríla 2013. Pre viac informácií na tému Slnečnej sústavy pozrite aj Populárno-náučné články podľa témy.

 

Vesta_full_mosaicExtrémne planétky (2013-07-10)

Planétky sú nesmierne pestrá skupina telies slnečnej sústavy, za čo môže aj ich obrovský počet – dráha je známa u viac než 570 000 malých objektov. Preto medzi nimi možno nájsť tie najrozmanitejšie javy.

 

Barringer0Na návšteve Barringerovho krátera (2013-08-19)

1,2 km dlhý a vyše 180 metrov hlboký Barringerov kráter je jedným z najznámejších meteoritických kráterov na svete. Hoci nepatrí k najväčším, vďaka svojej polohe v púšti je aj teraz, asi 50 000 rokov potom, ako ho vyhĺbil meteorit, dobre zachovaný a viditeľný.

 

Mars HSTMars – podobný a predsa iný 1/3 (2014-03-31)

Mars je v médiách aj odbornej literatúre často spomínaná planéta. Vyzdvihuje sa jeho relatívna blízkosť a podobnosť so Zemou. Je dokonca prvým kandidátom na miesto, kam sa ľudia premiestnia, ak budú musieť raz opustiť Zem. Najsmelšie predstavy dokonca hovoria, že celú červenú planétu bude možné zmeniť na obývateľnú – teraformovať. Aká je však realita?

 

Mars_atmosphereMars – podobný a predsa iný 2/3 (2014-04-11)

V minulom článku o Marse sme sa zamerali na podobnosti štvrtej planéty slnečnej sústavy so Zemou. Aké sú však odlišnosti a čo by pre prípadných kolonistov znamenali?

 

640px-Face_on_Mars_with_InsetMars – podobný a predsa iný 3/3 (2014-05-14)

Odlišnosti medzi Marsom a Zemou nekončia nižšími teplotami a iným zložením atmosféry. Čo ďalšie nedovoľuje pozemskému životu na jeho povrchu dlhodobo prežiť?

 

Candidate_landing_site_J_RosettaPristátie na kométe: nie podľa plánu, ale predsa (2014-11-19)

Rosetta, kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA), letí vesmírom už viac než desať rokov, no ostro sledovaná je najmä v posledných mesiacoch. Blížilo sa totiž vyvrcholenie celej misie: najprv navedenie na obežnú dráhu kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, a neskôr spustenie pristávacieho modulu Philae na jej povrch.

 

converted PNM fileRozmanitosť mesiacov 1/3 (2015-01-07)

Mesiac je prirodzená družica planéty. Pokiaľ je písaný s malým „m“, ide o družicu akejkoľvek planéty, nielen Zeme. Pod pojmom mesiace však máme v tomto článku na mysli len mesiace planét slnečnej sústavy. Hoci nie je dôvod, prečo by obežnice nemohli mať aj exoplanéty, objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčasnej úrovni technológií možný.

 

Jupiter_familyRozmanitosť mesiacov 2/3 (2015-01-12)

Druhá časť miniseriálu o mesiacoch sa zameriava na ich povrchy, sopečnú aktivitu, vznik a gravitačné vplyvy iných telies.

 

Jupiter_and_IoRozmanitosť mesiacov 3/3 (2015-01-23)

Záver trojdielneho článku o mesiacoch hovorí o ich vzniku, pomenovaniach a rekordoch medzi nimi.

 

Ceres kosacikDawn: Konečne pri Cerere (2015-03-09)

Po prvýkrát v histórii vstúpila kozmická sonda na obežnú dráhu okolo trpasličej planéty. Touto trpasličou planétou sa stala – celkom pochopiteľne – k Zemi najbližšie ležiaca trpasličia planéta 1 Ceres, až do roku 2006 klasifikovaná ako asteroid.

 

Konecne PlutoPluto v obrazoch (2015-07-15)

14. júl 2015 bol v prieskume Slnečnej sústavy prelomový. Sonda New Horizons získala snímky dosiaľ najvzdialenejšieho telesa od Slnka, ľadovej drobnej trpasličej planéty Pluto.

 

Modry okraj PlutaČo sme donedávna netušili o Plute (2015-10-19)

Informácie z preletu okolo trpasličej planéty Pluto v júli 2015 vedcov veľmi prekvapili. Údaje sú posielané na Zem a spracovávané len postupne, ale už prvé dni a týždne po prelete New Horizons ukázali neobyčajné skutočnosti.

 

Ceres naturalNovinky z Cerery (2016-04-05)

Názov je mierne zavádzajúci – na trpasličej planéte Ceres bez atmosféry, tektoniky a samozrejme aj bez života sa v priebehu vekov mení len máločo. Nové sú však poznatky, ktoré o nej za posledný rok sonda Dawn nahromadila. Poďme zhrnúť najvýznamnejšie objavy.

 

Čo je medzi Saturnom a jeho prstencami? (2017-05-12)

Koncom apríla urobila sonda Cassini to, čo žiadna sonda pred ňou – preletela pomerne úzkou štrbinou medzi planétou Saturn a jej prstencami. Tento riskantný manéver sonda nielenže prežila, ale získala počas neho aj množstvo zaujímavých informácií.

 

Juno po roku (2017-06-29)

Kozmická sonda Juno sa každých 53 dní dostáva do tesnej blízkosti najväčšej planéty slnečnej sústavy. Prvé objavy, ale ani problémy, na seba nenechali dlho čakať.

 

Obzrieme si Urán a Neptún lepšie? (2017-07-27)

Planéty slnečnej sústavy najprv kozmické sondy preskúmali len letmo, preletom okolo, neskôr podrobne z obežnej dráhy. Neplatí to iba pre od nás najvzdialenejšiu dvojicu planét – Urán a Neptún. Ich doterajší výskum totiž skončil preletom jedinej sondy. Zmení sa to za našich životov?

 

Cassini: Záver jedinečnej misie (2017-09-29)

Nijaká sonda neobiehala vzdialenejšiu planétu ako Cassini, ktorý trinásť rokov krúžil okolo Saturna. Misia bola oproti pôvodnému plánu dvakrát predĺžená. Nedalo sa ju však predlžovať donekonečna – sonde dochádzalo palivo. Jeho posledné zvyšky preto riadiaci tím využil na to, aby Cassini naviedol do atmosféry obrej planéty.

 

Návšteva z ďalekého vesmíru (2018-02-22)

Na sklonku roka 2017 nastala v astronómii prelomová udalosť. Robotický ďalekohľad umiestnený na Havaji našiel objekt, ktorý bez akýchkoľvek pochýb priletel z inej slnečnej sústavy. Ide o podivne tvarovaný asteroid menom `Oumuamua.

 

Dve jasné, červené telesá na oblohe koncom júla (2018-07-20)

Nie je to tak dávno, čo každoročne koloval mailový hoax o výnimočnom priblížení sa Marsu k Zemi. Informácie v ňom boli nepravdivé až nemožné. Podivuhodnou zhodou okolností však 27. júla nastane na oblohe situácia, ktorá bude tvrdenia v hoaxe veľmi pripomínať.

 

Titan – zaujímavá takmer planéta (2018-08-30)

Saturnov mesiac Titan je najznámejším mesiacom okrem Mesiaca Zeme. Toto pozoruhodné teleso s veľkosťou planéty nie je podobné ničomu, čo v Slnečnej sústave poznáme. Ako jediný známy mesiac má nezanedbateľnú atmosféru, dokonca hustejšiu ako Zem, sezónne zmeny a jazerá uhľovodíkov.

 

Najvzdialenejšie zblízka videné teleso vo vesmíre (2019-01-31)

V symbolickom dátume 1. januára 2019 sa odohrala pre astronómiu i kozmonautiku významná historická udalosť. Sonda New Horizons, známa svojím úspešným preletom okolo Pluta, teraz minula ďalší, oveľa vzdialenejší objekt Kuiperovho pásu. Planétka zvaná Ultima Thule je neobyčajná nielen tým, že je najvzdialenejším objektom, aký kedy bol a ešte aj dlho bude zblízka preskúmaný.

 

Prečo v nove nevidíme Mesiac? (2019-10-08)

Tradičné vysvetlenie, že je k nám obrátený neosvetlenou stranou, je neúplné. Ani strana Mesiaca neosvetlená Slnkom nemusí byť úplne tmavá. Existuje jav zvaný popolavý svit.

 

Venera 7 – dobytie cudzej planéty (2020-08-14)

Nedávno sme oslavovali 50. výročie prvého pristátia ľudí na Mesiaci. Je pritom pozoruhodné, že ľudia sa po povrchu Mesiaca prechádzali skôr, než sa aspoň stroju podarilo vôbec pristáť na povrchu cudzej planéty. Výročie prvého mäkkého pristátia na cudzej planéte oslavujeme až tento rok. Absolvovala ho sonda Venera 7 na našej najbližšej planéte – Venuši.

 

Misia sondy Juno predĺžená (2021-02-08)

Kozmická sonda Juno obieha Jupiter už štyri a pol roka. Jej misia pritom mala skončiť už po 20 mesiacoch. Sonda sa však nedostala na plánovanú obežnú dráhu, ale na oveľa výstrednejšiu. Vďaka tomu si predĺžila životnosť. Začiatkom roka prišla správa o tom, že jej misia bude preto tiež predĺžená.

 

Mohlo by vás zaujímať

 



i-ASTRIN Populárna veda


Napísať odpoveď

Tip 1: Aby ste predišli možnej strate komentára pri posielaní, napíšte si ho, prosím, do textového editora a sem ho iba prekopírujte.

Tip 2: Pred odoslaním obnovte CAPTCHA príklad stlačením na šípky napravo.

Povolené XHTML: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

Vymazané budú komentáre, ktoré obsahujú spam, nadávky alebo osobné útoky, porušujú zásady slušného správania, vôbec nesúvisia s témou či s komentármi pod ňou, alebo sú presnou kópiou nejakého z predošlých komentárov.

Hodnotu píšte ako číslo, nie slovom * Časový limit vypršal, obnovte prosím CAPTCHA príklad.


 

© 2014 – 2022 Jana Plauchová. S výnimkou materiálov z Wikimedia Foundation všetky práva vyhradené. Kontakt na autorku: adhara (zavináč) volny.cz.